Dnes máme Slávnosť Božského srdca, preto sa budeme zamýšľať nad týmto tajomstvom. Má Boh srdce? Vie vôbec Boh, čo je to ľudské srdce a jeho problémy? Vie Boh, ako cíti ľudské srdce? Niekto odpovie: Nie, Boh nikdy nebol človekom. Ale my vieme, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Boh sa stal človekom. Ježiš prijal na seba ľudskú prirodzenosť.
Počul som ráz prípad jedného mladého dievčaťa, ktoré bolo nešťastne zaľúbené. Vo svojom smútku prosilo Boha, aby mu pomohol. Keď ju videl jej otec, začal sa jej vysmievať: „Myslíš, že Pána Boha zaujíma tvoje srdce, myslíš, že naozaj nemá iné starosti?“ Na to dievčina rozhorčene zareagovala: „Ak Boha nezaujímajú problémy môjho srdce, tak ani mňa nezaujíma taký Boh!“ Možno si niekto naozaj myslí, že Boha nezaujíma ľudské srdce. Ale keď pozorne čítame Písmo sväté, zistíme, že zo všetkého najviac ho zaujíma práve ľudské srdce. Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Boh pozná problémy ľudského srdca. Boh to vie z viacerých dôvodov.
Vie to preto, lebo On stvoril človeka a vie z čoho ho stvoril. On je náš Stvoriteľ a Pán. On vie, aké potreby a aký hlad vložil do ľudského srdca. Výstižne vyjadril túto základnú potrebu ľudského srdca sv. Augustín, ktorý skôr ako našiel Boha vyskúšal všetko, čo sa len dalo: „Nespokojné ľudské srdce, kým nespočinie v Teba Bože!“. Ľudské srdce je určené k tomu, aby cez neho prúdila Božia Láska. Láska Božia sa rozlieva v našich srdciach, skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.
Boh vie, čo je to ľudské srdce aj preto, lebo je všetko prenikajúci, všetko si uvedomujúci a so všetkým súcitiaci. Kvantová fyzika tvrdí, že základom hmotnej skutočnosti je Vedomie. Boh nielen svet tvorí vo svojej stvoriteľskej fantázii, ale ho vo vedomí aj udržuje. Boh si uvedomuje všetko, čo stvoril. Uvedomuje si šťastie i nešťastie konkrétnych bytostí. A preto, že je Láska, solidarizuje sa so všetkým, súcití so všetkým. Jeho bytie je nekonečný súcit.
Boh vie, čo je to ľudské srdce aj zo svojej „osobnej skúsenosti“ a to z dôvodu svojho Vtelenia. V osobe Ježiša Krista sa tajomne spája Božský a ľudský svet. V jeho Tele a Krvi sa uzatvára Nová zmluva a spojenectve Boha a človeka. Zmluva o Spáse človeka, skrze prijatie Ježiša Krista.
Tajomstvo Ježišovho ľudského srdca je najvýstižnejšie vyjadrené v litániovom zvolaní: „(Ľudské) srdce Ježišovo so Slovom Božím podstatne zjednotené!“ V tejto invokácii je naznačené tajomstvo Ježišovho srdca a zároveň cesta pre naše srdcia. Tu je naznačené, ako do nás môže prenikať Božia dobrota. Máme sa stále viac a viac zjednocovať so Slovom Božím. V tomto máme nasledovať Pannu Máriu, ktorá nás učí, ako sa správne postaviť k Slovu Božiemu. S ochotou a vierou. „Nech sa mi stane, podľa Tvojho Slova!“
V liste Hebrejom nachádzame pravdu o tom, že Božie Slovo je živé a účinné. Ide o to, dovoliť mu, aby nás zasiahlo a zmenilo. Zázrak zmeny nášho srdca spočíva v tom, chcieť to isté ako Boh. Chcieť rovnako.
Ježišovo srdce je ohniskom Božej Lásky. Božská láska vstupuje do jeho srdca ako Slovo a ako Duch. Je potrebný súhlas so Slovom, aby mohol Duch Svätý spôsobiť zmenu.
Ježišovo srdce je vzorom pre naše ľudské srdce, pretože to, čo sa odohrávalo a odohráva v tomto srdci sa môže odohrávať aj v našich srdciach, ak sa plne zjednotíme so Slovom Božím. Sv. Pavol v Liste Rimanom hovorí: „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.“
Dnes, skrze počuté slovo, máme možnosť nahliadnuť do Božského Srdca. Neuvidíme tam žiadne farebné lúče, ani oheň a trnie, ale skrze počuté Slovo, ktoré hovorí o Božích skutkoch, si môžeme a máme uvedomiť veľkosť Lásky, ktorá horí v tomto Srdci. Boha môžeme „vidieť“ skrze Jeho Slovo, ktoré je zároveň aj skutkom.
Pápež Ján Pavol II v jednej svojej meditácii hovorí: „V Kristovi Boh skutočne prijal „srdce z mäsa“. Má teda nielen Božské Srdce, bohaté na milosrdenstvo a odpustenie, ale aj ľudské srdce, schopné všetkých záchvevov citu. Ak by sme na to chceli dôkaz z evanjelia, nebolo by ťažké nájsť ho v dojímavom rozhovore Krista s Petrom po zmŕtvychvstaní: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ Na trojnásobnú otázku Peter Kristovi trikrát odpovedá: „Pane, ty vieš, že ťa mám rád“ (porov. Jn 21,15–17). Bez ohľadu na špecifický význam tejto pasáže, takej dôležitej pre Petrovo poslanie, nikomu nemôže uniknúť krása tohto trojitého opakovania, v ktorom sú naliehavá otázka a príslušná odpoveď vyjadrené spôsobom známym zo všeobecnej skúsenosti ľudskej lásky.”