Mesiac október je zvláštnou formou zasvätený úcte P. Márie modlitbou ruženca. Boli v mojom živote doby, keď som modlitbu ruženca pokladal za čosi vrcholne nudné, dokonca neskoršie sa mi zdalo, že modlitba ruženca nie je teologicky správna. Dnes mám iný názor. Ruženec sa modlím rád a cítim, že ma duchovne obohacuje. Pre mňa osobne je ruženec, akoby pupočnou šnúrou duchovného života. Mária je matkou tohoto tajomného Kristovho života vo mne. Každý ruženec, ktorý sa modlím, je dobou priblíženia sa matky Márie k mojej duši. A moja duša silnie z tejto modlitby. Za šťastné považujem tie dni, keď sa mi podarí pomodliť všetky tri ružence. V deň, keď sa mi to podarí, cítim v sebe akúsi plnosť pokoja.
Preto chcem v tejto sv. omši zamerať váš pohľad na P. Máriu, ako na prvú a vzorovú kresťanku, ženu úplne zasvätenú a odovzdanú Bohu, Nevestu Ducha Svätého, ako zvykol P. Máriu nazývať sv. František Z Assisi. Prečo o nej hovoríme ako o vzorovej kresťanke? Pretože ona ako prvá prijíma Ježiša. O kresťanstvo ako náboženstve odlišnom od Židovstva, môžeme hovoriť, až od tejto chvíle. Evanjelista Ján hovorí, že skrze Mojžiša prišiel zákon. Zákon však dokázal formovať nanajvýš ľudské správanie, ľudskú slušnosť, ale skrze Ježiša prichádza Milosť, ktoré dokáže premeniť hriešne bytia človeka. Na začiatku tejto sv. omše vyznajme a oľutujme svoje hriechy, aby sme mohli prijať Ježiša, lebo v tom spočíva naše ospravodlivenie pred Bohom.
P. Hilarín Felder V knihe „Ideály sv. Františka“, opisuje vzťah sv. Františka k P. Márii takto: „S Kristom a pre Krista uctieval najblahoslavenejšiu Pannu”. Odpradávna ho prenikala vrúcna nábožnosť k najdobrotivejšej Matke“ a „k Pani Sveta“. K Matke Kristovej prejavoval nesmiernu úctu, pretože, ako hovorieval: „urobila Pána Slávy naším bratom“. „Tešil sa ako dieťa z každej pocty, ktorá sa jej preukazovala.“ Tvrdil: „Právom sa vzdáva Najblahoslavenejšej Panne Márii veľká úcta, pretože nosila Pána pod svojím srdcom“. Preto tiež, úplne zvláštnym spôsobom, zasvätil seba a svoj rád Matke Božej a Matke chudobných, Panne Márii. Z toho môžeme vidieť, že Mariánska úcta v spiritualite sv. Františka, zaberá významne miesto. A z tohto dôvodu by mala podobné miesto zaujať aj v našom duchovnom živote. Skúsme si povedať, prečo?
Duchovní otcovia hovoria, že Krista nemáme napodobňovať, Krista máme žiť, Kristus je Život. Aby sme ho mohli žiť, musíme a máme napodobňovať P. Márii. Prečo nemáme Krista napodobňovať? Lebo keby išlo len o vonkajšie napodobňovanie, stali by sme sa pokrytcami a práve toto Ježiš vyčítal farizejom. Krista máme prijať, ako ho prijala Márie, prijať ho ako svoj Život a dovoliť mu pretvárať svoju bytosť. A Máriu máme napodobňovať v jednotlivých krokoch jej požehnaného života, ktorého plodom je Ježiš. P. Mária nás chce naučiť, ako aj my môžeme počať Božie Slovo z Ducha Svätého a tak sa stať matkami Ježiša Krista. To je najdôležitejšie, aby sa aj v nás počal živý Ježiš.
Preto sa pozrime na Tajomstvo Zvestovania, ktoré ako vieme sa odohralo v jej Nazaretskom dome. V čase Zvestovania, počína P. Mária Z Ducha Svätého. To je moment Kristovho Vtelenia. Pri Vtelení sa utvárala samotná osoba Vykupiteľa s jej výslovným súhlasom. Na rozdiel od prirodzeného počatia, keď žena nevie, koho počína a nevie, aký charakter si jej dieťa prináša a čo bude znamenať pre svet, P. Maria dobre poznala charakter Toho, ktorého počala, ku ktorého Vteleniu dala plne Vedomý súhlas a poznala aj Jeho pozemský život. Poznala Krista, lebo dobre poznala Božie Slovo. Milovala ho skôr, než ho počala. O P. Máriu a jedine o nej môžeme povedať, že je „tehotná Božím Slovom“. Sv. František z Assisi hovorí, že „skrze Božie Slovo hlboko do nás preniká Vznešenosť nášho Stvoriteľa”. Nemôže počať z Ducha, kto nemiluje Božie Slovo. Kristus neprichádza na svet tak, ako sa počína prirodzený ľudský zárodok, nie je plodom „prirodzenej“ vitality a žiadostivosti človeka, nepočína sa zo vzťahu hriešnych ľudí, ale sa počína z Boha, z Dokonalej Lásky, z Ducha Svätého.
Na rozdiel od prirodzeného počatia, kde platí to, čo vyslovuje už kráľ Dávid: „v hriechu počala ma moja matka!“, Kristus sa počína z Ducha Svätého. Mária je jediná v celom tvorstve, ktorá môže Ježiša osloviť rovnakým spôsobom ako Boh Otec: „Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodila!“ Sv. Ignác Antiochijský hovorí so všetkou prostotou, že: „Ježiš je z Boha a z Márie“, ako keď mi povieme o niekom, že je synom toho a tej. Mária sa stáva Matkou Božou. Panna Mária nie je Božou Matkou v tom, zmysle, že by existovala skôr ako II. Božská Osoba a bola príčinou jej Božského zrodu. Veď v Kréde vyznávame, že Boží Syn je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, splodený nie stvorený, jednej podstaty s Otcom. Ak hovoríme o Panne Márii ako Bohorodičke, tak tým vyznávame, že cez ňu vstúpila II. Božská Osoba, teda Božie Slovo do nášho sveta a do našej ľudskej prirodzenosti. Ona sa v časovom a logickom zmysle stáva príčinou našej spásy.
Ako ona počína z Ducha Svätého? Najprv k nej zaznieva Božie Slovo. Keď hovoríme o Božom Slove, musíme si uvedomiť, že nehovoríme len o písanej informáciu, ale o II. Božskej Osobe. Boh skrze svoje Slovo zjavuje Seba Samého a zjavuje aj svoj večný plán. Biblia je Božie Slovo zachytené písomne, ale Ono existuje ako Živá Božská Osoba, skrze ktorú a pre ktorú bolo všetko stvorené. Každá stvorená skutočnosť povstáva Božím Slovom a každá dokonalosť je účasťou na tomto Slove. Sv. Augustín nazýva Božie Slovo: „Sacramentum audibile“ – sviatosť počutia. Posväcujeme sa počúvaním Slova, ak sa s ním zjednocujeme v chcení, v myslení a v konaní. Božie Slovo nám zjavuje Boží charakter, ale Duch Svätý nám tento charakter priamo dáva, keď po ňom túžime. Bez lásky k Božiemu Slovu teda nie je možné počať z Ducha Svätého.
Duch Svätý vstupuje do nás v tej miere, v akej sa necháme formovať Božím Slovom, Božským učením nášho Pána Ježiša Krista. Teda nielen katechizmom, ktorý by sme mohli nazvať „učením o Cirkvi“, ani nielen teológiu, ktorú by sme mohli definovať ako „vedu o Bohu“, ale všetkým tým, čo Ježiš učí v evanjeliu. Zaujímavým spôsobom to vyjadruje sv. Bazil: „Preto, keď nás Pán pripravuje na život po zmŕtvychvstaní, oznamuje nám, že máme žiť úplne podľa evanjelia. Prikazuje, aby sme sa nehnevali, aby sme znášali zlo a boli čistí od túžby po rozkošiach, aby sme nemilovali peniaze.“ Toto sú len niektoré nevyhnutné zmeny ľudskej vôle, rozumu a citov, ktoré musíme urobiť skôr, než budeme schopní prijať Ducha Svätého. Evanjelium obsahuje mnohé iné požiadavky. Nemôže prijatý Ducha Svätého, ten kto netúži po svätosti.
Všimnime si ešte Máriinu odpoveď na Božie Slovo: „Staň sa mi podľa tvojho slova” (Lk 1,38) Jej odovzdanosť nesmeruje k nejakému nevyspytateľnému osudu. Ona nehovorí: „Nech sa mi stane hocičo!“ Boh predsa zjavuje svoj charakter vo svojom Slove. Preto sa jej odovzdanosť týka Božieho Slova. Sv. Hieronym hovorí, že kto nepozná Písmo Sväté, nepozná Krista. Maria dobre poznala Božie Slovo. Vedela k čomu hovorí svoje „fiat“ a vedela tiež, Komu ho hovorí. Nestojí v pozícii sebavedomého siláka, ktorý hovorí: „Ja to urobím, ja to dokážem!“. Ide tu predsa o Božie Slovo, ktoré človek nedokáže urobiť ani žiť z vlastných síl. Ona ale nehovorí ani: „To sa nedá, to nie je možné!“, lebo vie, že Boh to od nej žiada a že celý vesmír povstal Božím Slovom, vie, že Bohu je všetko možné a vie, že Božie Slovo je Všemohúce.
Po určitých skúsenostiach začíname chápať, že napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, sme nevychovali z opice človeka. Zázrak vnútornej premeny človeka sa nedocieli drezúru, ale milosťou. Jedine Boh je Dobrý a my sa stávame dobrými, keď je Boh v nás skrze svoje Slovo a Ducha. Naša modlitba má byť podľa vzoru Panny Márie predovšetkým priestorom, v ktorom dovolíme Bohu v sebe konať, akási ochota ľahnúť si na operačný stôl Božieho Slova a nie presadzovať svoju vôľu. Boh je Pán a ide o to, aby sme mu dovolil v sebe konať. Preto je dôležité poznať Božie Slovo, aby sme pochopili, čo chce Boh budovať v našom živote a na toto Božie Slovo je „dôstojné a správne“ odpovedať tak, ako Mária: „Staň sa mi podľa Tvojho Slova!“
A znovu sa vrátim k ružencu. Prečo sa modlím ruženec? Opakujem a spolu s Máriou meditujem nad Anjelským pozdravením. Mária je novým stvorením, je prvá veriaca v Krista, z jej vnútra už vyrazili pramene živej vody, z jej bytosti vyžaruje Boží Duch a každé jej priblíženie umožňuje zásah Boha do nášho života i do nás samých. Mária je Archou Nového Zákona, z jej tela a krvi si zobral svoje telo a krv Ježiš. A v tomto jeho tele bola uzatvorená Nová Zmluva. Táto nová zmluva bola uzatvorená faktom Vtelenia, keď sa Boh stal človekom v tele svojej matky.
Kniha Zjavenia kladie víziu Panny Márie bezprostredne za víziou SZ archy, aby naznačila ich zjavný súvis. Ruženec je akési chodenie v kruhu, prechádzame po zrniečkach v uzavretej reťazi. Pripomíname mi to putovanie Židov, keď vstupovali do Zasľúbenej zeme a narazili na nedobytné miesto Jericho. Na Boží pokyn chodili s archou dookola, až kým múry mesta nespadli. V liturgických hodinkách sa hovorí o Panne Márii, že je pre diabla hroznejšia ako vojnový voz, ako bojový šík. Modliť sa ruženec to znamená spolu s Máriou dobýjať nové územia pre Krista. Keď sa modlíme ruženec, akoby sme jeho retiazkou sputnávali diabla.
Svet, v ktorom žijeme, veľmi potrebuje modlitbu. Kto sa modli ten je silný z Boha. Modlite sa ruženec, nebojte sa chodiť a obchádzať mocnosti temnosti s touto NZ archou. Tak ako kedysi v roku 1571 zásluhou tejto modlitby zvíťazili kresťania nad presilou mohamedánov pri Lepante, tak aj dnes zmôžeme veľa, keď sa budeme modliť.
Záver: Otcovia hovoria: že Panna Mária svojou ustavičnou túžbou po Bohu a plnením jeho vôle, počala Boha duchovne skôr, než ho počala telesne. Ani nám nikto nebráni, aby sme sa túžbou po Bohu, otvorili Ježišovmu Slovu a z Ducha Svätého počali Krista a stali sa tak jeho matkou. Každá duša, ktorá verí, počína a rodí Božie Slovo. Ak podľa tela je len jedna Božia Matka, tak podľa viery rodia Krista všetci, ktorí prijímajú Božie Slovo a praktizujú ho. Sv. František učí, že: „Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci a vo svojom tele božskou láskou a čistým a úprimným svedomím. Rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú druhým žiariť ako príklad!“