Premenenie Pána “C” – (Lk 9,28-36)

Čo nám chce povedať dnešné evanjelium. Tajomstvo premenenia Pána skrýva v sebe mnoho poučných právd. Sláva Ježišovho premenenia sa zjavuje počas modlitby. Lukáš dodáva, že sa tak udialo počas Ježišovej modlitby. „Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.” Matúš zasa hovorí, že vystúpil s apoštolmi na veľmi vysoký vrch do samoty. Najväčšie veci sa v nás dejú vtedy, keď sa modlíme a keď hľadáme Boha v samote. Človek je najväčší vtedy, keď kľačí na kolenách pred Živým a Pravým Bohom. To čo sa deje s Ježišom, je naplnenie pôvodného Božieho plánu s ľudským telom. Z ľudského tela, ktoré sa stalo príbytkom Božieho Ducha, vyžaruje Otcova Sláva. Ježiš, aj ako človek, sa konečne stáva tým, čím má byť, božím obrazom. Zjavuje Neviditeľného a Nepochopiteľného Boha. A toto je najhlbší zmysel ľudskej existencie. Lebo sme boli stvorení nato, aby sme sa stali jeho obrazom. Aby sme zjavili Boha, Dobro a Lásku.

Modlitba je a môže byť i stretnutím s ľuďmi, ktorí zomreli v Božej milosti, teda s Božími svätými. Oni všetci žijú pred Božou tvárou. Lukáš takto komentuje túto udalosť: „A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme“. Matúš podotýka stručnejšie: „V tom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním“. Vidíme, že aj Mojžiš a Eliáš žijú pred Božou tvárou a spolu s nimi veľké zástupy spravodlivých. Boh je Bohom Abraháma, Izáka, Jakuba. Boh je Bohom živých ľudí. Človek smeruje svojím spravodlivým životom k tej istej Sláve, akú má Kristus, ako Pravzor celého Stvorenie od počiatku.

Poznanie Ježiša nám uľahčuje pochopenie Starozákonných prorokov a Mojžiša. Na hore premenenia sa zjavujú dve skutočnosti. Ježiš sa osobne pozná s Mojžišom a Eliášom, nemusí sa im predstavovať. Boh má len jedno a jedine Slovo, ktorým komunikuje s týmto svetom a tým Slovom je Boží Syn. Boh Otec komunikuje s nami skrze svoje Nestvorené Slovo. Starý i Nový zákon sa točia okolo jedného bodu, ktorým je Vtelené Božie Slovo. Kristus je jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Abrahám videl jeho deň a zaplesal. Už v Starom zákone jednal s Mojžišom a Eliášom. Mojžiš hovoril o ňom. Jeho videl Daniel vo svojom nočnom videní: „V nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka!” Nie je rozdiel medzi Starozákonným JHWH a Novozákonným Kristom. Ježiš často na seba vzťahuje Božie meno, keď hovorí: „JA SOM“. Táto gramatická väzba slúžila ako Meno Božie a preto sa v bežnej reči neužívala. Ježiš si veľmi často prisvojuje titul JHWH: Jn 8, 28: „Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec.” Jn 13,19: „Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som”.

Zjavenie Ježišovej Slávy ma slúžiť apoštolom ako posila vo viere, pre ťažké chvíle Jeho odchodu. Každá mimoriadne milosť slúži mimoriadnym zápasom, ku ktorým sme Duchom Svätým vedení. Toto oslávenie boli takým úžasným zážitkom, že Peter stále spomína na toto stretnutie s Kristom. Apoštoli takto dostali poznanie Kristovej slávy, ktorú mal u Otca, skôr ako povstal svet. Je to sláva, v ktorej sa objaví pri svojom druhom príchode. Tak nás napomína sv. Peter: „Milovaní, keď sme vám hovorili o moci a príchode nášho Pána Ježiša Krista, nesledovali sme nijaké vymyslené rozprávky, ale na vlastné oči sme videli jeho velebu.” Na hore premenia sa Otec prihlásil k svojmu Synovi. „On prijal česť a slávu od Boha Otca, keď k nemu z velebnej slávy zazneli tieto slová: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom Ja mám zaľúbenie.” A tento hlas sme my počuli; prichádzal z neba, keď sme s ním boli na posvätnom vrchu.”

Keď som uvažoval nad zmyslom tohoto sviatku, pochopil som jednu vec, tajomstvo premenenia môže veľmi intenzívne prežiť každý konvertita a zvlášť ten, kto sa obracia zo Židovstva. Príde určitý moment, keď mu Boh dá poznanie, že všetko bohatstvo Starého zákona a božích prisľúbení ústi do Krista. Kristus všetko vysvetľuje a všetko smeruje k nemu. Je to úžasný zážitok, je to videnie svetla, kde vedľa seba stoja Kristus, Mojžiš a Eliáš a vôbec si neprekážajú. Je to veľký pokoj, keď Starý zákon ä Nový zákon zapadnú do soba, ako dve súčiastky, ktoré sú presne na seba vybrúsené.

Ježiš je jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Boh Otec zostáva skrytý. Len skrze Syna sa prichádza k Otcovi: „Kto mňa vidí, vidí Otca”. A predsa sa nedá povedať, že je to tá istá osoba, lebo videnie osláveného Syna, komentoval hlás z neba: „Toto je môj milovaný Syn, jeho počúvajte”. Tak sa nám zjavuje a potvrdzuje tajomstvo Božieho Syna, ktoré pre mnohých zostáva pohoršením.

Kde je naša hora premenenia? Kde sa i my takto môžeme stretnúť s Kristom? Našou horou premenenia je Písmo Sväté. Sv. Hieroným tvrdí: „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista!” Poďte a vystúpte na túto svätú horu, čítajte Písmo sväté, aby aj pre vašu dušu zaznelo to zjavujúce Slovo: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho!” Takto sa vaša viera stane pevnou, lebo viera je z počutia Božieho slova. Modlime sa za to, aby sa Božie Slovo stalo aj v nás telom. To sa deje vtedy, keď svoju vôľu zjednotíme s Bohom, skrze Božie Slovo. Vo svatom prijímaní máme účasť na tom istom tele, ktoré je premenené. Znovu sa to deje mocou modlitby, vyliatím Ducha Svätého a Božím Slovom. Tu je naznačený spôsob aj nášho Premenenia.