Bazilika Panny Márie Snežnej v Ríme je jedným z najstarších a najvýznamnejších mariánskych kostolov na Západe. Patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky. Posvätil ju pápež Libérius a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Preto má tiež názov Santa Maria Maggiore (Maggiore – väčšia). Meno bazilika Panny Márie Snežnej vysvetľuje legenda. Legenda rozpráva: „V čase pápeža Liberia sa rímsky patricij Ján a jeho vznešená manželka, ktorým sa nedostalo dedičov, rozhodli venovať svoj majetok Panne Márii. Ustavične ju žiadali a prosili, aby im nejakým spôsobom oznámila, aké zbožné dielo majú svojimi peniazmi podporiť. Ich vytrvalú snahu i modlitby blahoslavená Panna Mária blahosklonne vyslyšala a ukázala to zázračne. O augustových nonách (5. augusta), keď v Ríme bývajú tie najväčšie horúčavy, pokryl v noci časť pahorku Eskvilinu sneh. Tej istej noci Matka Božia vo sne vyzvala tak Jana, ako aj jeho ženu, aby na tom mieste, ktoré uvidí pokryté snehom, postavili kostol a jej ho zasvätili. Tak sa chcela stať ich dedičkou. To povedal Ján i pápežovi Libériovi (352-366), ktorý mal tej istej noci rovnaký sen. Ten potom na prosby kňazov i ľudu prišiel k pahorku pokrytému snehom a zakreslil na neho obrysy kostola, ktorý bol neskoršie postavený za peniaze Jána a jeho manželky.“
Baziliku vybudovanú pápežom Libériom prestaval Sixtus III. (432-440) ako pamiatku na koncil v Efeze (431), kde bol pre Pannu Máriu výslovne potvrdený titul Bohorodička, Matka Božia. V priebehu storočí bol chrám neustále skrášľovaný a obnovovaný. Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. Tiež sa tu nachádzajú jasličky, donesené z betlehemskej maštale a sú umiestnené v podzemnej kaplnke na striebornom oltári, preto sa niekedy tento chrám nazýva aj Maria ad praesepe.
V kaplnke pápeža Pia V., ktorá je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme, sa nachádza veľmi vzácny zázračný obraz Panny Márie s dieťatkom s názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieval si ju ako svoju ochrankyňu. V roku 590 zúril v Ríme mor. Pápež Gregor nariadil na deň Vzkriesenia nosiť po uliciach tento obraz Panny Márie. Kamkoľvek sa obraz dostal, nákaza zmizla. Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V. Na jeho vrchol umiestnili bronzovú sochu Panny Márie a pri päte stĺpa sú vyryté slová: „zasvätil ho Panne, prameňu pokoja.“
V bazilike Santa Maria Maggiore sa odohrala udalosť významná aj pre nás, Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sv. omše v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Tu sa prvýkrát slávila svätá omša v reči našich predkov.
Prvé vyobrazenie legendy sa objavujú na sklonku 13. storočia, veľkej obľuby došla legenda v 17. storočí aj v stredoeurópskom prostredí. Zobrazované sú väčšinou dva momenty, sen patricija Jana alebo pápež Liberia, ktorý do snehu vyrýva svojou biskupskou berlou pôdorys kostola. V kostoloch zasvätených Panne Márii Snežnej sa objavuje aj ďalší motív zázraku Panny Márie, ktorý je zviazaný s mariánskym obrazom „Salus populi romani“ uchovávanom v tejto bazilike. Legenda hovorí, že v roku 590, keď v Ríme vypukla morová epidémia, pápež Gregor Veľký usporiadal procesiu k bazilike a vyzdvihol tam tento mariánsky obraz. V tom okamihu sa nad Anjelským hradom objavil anjel, ktorý zastrčil meč do pošvy a morová rana ustala. Spomienka na posvätenie tejto baziliky sa začala sláviť v cirkvi v roku 1568.
Pretože je tento kostol spojený s efezským koncilom, vypočujme si úryvok z homilie sv. Cyrila Alexandrijského, biskupa, na tomto cirkevnom sneme: „Vidím radostné a nadšené zhromaždenie svätých, ktoré sa sem ochotne zišlo na pozvanie svätej Bohorodičky vždy Panny Márie. Aj keď ma zvieral hlboký zármutok, pohľad na zástup svätých otcov mi spôsoboval radosť. Teraz sa u nás naplnilo slovo žalmistu Dávida: „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ Preto ťa pozdravujeme, svätá tajomná Trojica, že si nás všetkých zvolala do tohto chrámu svätej Bohorodičky Márie.
Pozdravujeme ťa, Bohorodička Mária, najvzácnejší poklad na celom svete, nezhasiteľná lampa, koruna panenstva, žezlo pravého učenia, nezničiteľný chrám, miesto toho, ktorého nemôže nijaké miesto obsiahnuť, matka a panna! Skrze teba sa vo svätých evanjeliách nazýva „požehnaným“ ten, „ktorý prichádza v mene Pánovom“. Pozdravujeme teba, čo si vo svojom panenskom lone obsiahla toho, ktorý je nekonečný a neobsiahnuteľný. Veď skrze teba je oslávená a zvelebená svätá Trojica, skrze teba je po celom svete oslávený a zvelebený drahocenný kríž, skrze teba plesá nebo, skrze teba sa radujú anjeli a archanjeli, skrze teba utekajú zlí duchovia, skrze teba padol z neba pokušiteľ diabol, skrze teba je padnuté stvorenie prijaté do neba, skrze teba všetko tvorstvo, ktoré strhol ošiaľ modloslužby, prichádza k poznaniu pravdy, skrze teba získavajú veriaci svätý krst, skrze teba máme olej plesania, skrze teba sa po celom svete zakladajú cirkvi, skrze teba sa pohania dostávajú k pokániu.
A čo ešte povedať? Skrze teba jednorodený Boží Syn zažiaril ako svetlo tým, „čo sedeli vo tme a v tôni smrti“, skrze teba prorokovali proroci, skrze teba apoštoli hlásali pohanom spásu, skrze teba sa prebúdzajú mŕtvi, skrze teba panujú králi v mene svätej Trojice. Kto z ľudí je schopný osláviť chvály najhodnejšiu Máriu, ako si ona zaslúži? Ona je matka i panna. Aké obdivuhodné! Tento zázrak ma privádza do úžasu. Kto kedy počul, že by staviteľ nemohol bývať v chráme, ktorý sám postavil?! Kto by sa mal hanbiť za to, že si svoju slúžku vyvolil za matku?! Preto sa teda všetko raduje. A nám nech sa podarí vzdávať hold a klaňať sa jednote, mať bázeň a úctu pred nerozdielnou Trojicou i chváliť a oslavovať Máriu, vždy Pannu, ako svätý chrám Boží, i jej Syna a čistého ženícha. Lebo jeho je sláva na veky vekov. Amen. (Hom. 4: PG 77, 991.995-996)