Pamiatka Panny Márie, ako prostrednice milosti, sa začala sláviť v Belgii roku 1921 z podnetu kardinála Merciera a odtiaľ sa šíri do celého sveta. Je pravdou, že o Panne Márii sa hovorí v Písme sv. pomerne zriedka, ale je pravdou i to, že to, čo sa hovorí, je veľmi významné. Jej prítomnosť je evidentná pri všetkých rozhodujúcich momentoch Krista a cirkvi. Písmo sväté hovorí o jedinom Prostredníkovi medzi Bohom a ľuďmi, ktorým je Pán Ježiš. Prečo si teda my, katolíci, dovoľujeme Božiu Matku titulovať Prostrednica milostí? Samotné Písmo ukazuje na tento rozmer na viacerých miestách. Dnes si však všimneme Pánovo Vtelenie, kde vidíme, že jediný Prostredník, ktorým je Ježiš, prichádza do nášho sveta prostredníctvom ľudskej Matky – Márie, Najsvätejšej Panny a Bohorodičky.
Panna Mária nie je Božou matkou v tom, zmysle, že by bola existovala skôr ako II. Božská Osoba a bola príčinou jej Božského zrodu. Veď v Kréde vyznávame, že Boží Syn je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, splodený nie stvorený jednej podstaty s Otcom. Ak hovoríme o Panne Márii ako Bohorodičke, tak tým vyznávame, že skrze ňu vstúpila II. Božská osoba, teda Božie Slovo do nášho ľudského sveta a do našej ľudskej prirodzenosti. Ona sa v logickom zmysle stáva príčinou našej Spásy.
Pri Vtelení sa utvárala samotná osoba Vykupiteľa s jej výslovným súhlasom. Najprv k nej zaznieva Božie Slovo. Keď hovoríme o Božom Slove, musíme si uvedomiť, že nehovoríme len o písanej informácii, ale o II. Božskej Osobe. Boh skrze svoje Slovo zjavuje sám seba a zjavuje aj svoj večný plán. Biblia je Božie Slovo zachytené písomne, ale Ono existuje ako Živá Božská Osoba, skrze ktorú a pre ktorú bolo všetko stvorené. Každá stvorená skutočnosť povstáva Božím Slovom a každá dokonalosť je účasťou na tomto Slove. Sv. Augustín nazýva Božie Slovo: „Sacramentum audibile“ – sviatosť počutia. Posväcujeme sa počúvaním Slova, ak sa s ním zjednocujeme v chcení, v myslení a v konaní. Božie Slovo nám zjavuje Boží Charakter, ale Duch Svätý nám ho dáva, ak po ňom túžime. Bez lásky k Božiemu Slovu nie je možné počať z Ducha Svätého.
Kristus neprichádza na svet tak, ako sa počína prirodzený ľudský zárodok, nie je plodom „prirodzenej“ sily a žiadostivosti človeka, nepočína sa zo vzťahu hriešnych ľudí, ale sa počína z Boha, z Lásky, z Božského Vzťahu, ktorým je Duch Svätý. Na rozdiel od prirodzeného počatia, kde platí to, čo vyslovuje už kráľ Dávid: „v hriechu počala ma moja mať!“, Kristus sa počína z Ducha Svätého. V tomto Počatí sa stretá Mariina svätosť so Svätosťou Božou. Mária je jediná v celom tvorstve, ktorá môže Ježiša osloviť tým istým spôsobom ako Boh Otec: „Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodila!“ Sv. Ignác Antiochijský hovorí so všetkou prostotou, že: „Ježiš je z Boha a z Márie.“, ako keď mi povieme o niekom, že je synom toho a tej.
Na rozdiel od prirodzeného počatia, keď žena nevie, koho počala a nevie, aký charakter si jej dieťa prináša a čo bude znamenať pre svet, tak Panna Mária dobre poznala charakter Toho, ktorého počala, ku ktorého Vteleniu dala plne Vedomý súhlas a poznala aj Jeho pozemský život. Poznala Krista, lebo dobre poznala Božie Slovo. Milovala ho skôr, ako ho počala. O Panne Márii a jedine o nej môžeme povedať, že je „tehotná Božím Slovom“. Sv. František z Assisi hovorí, že „skrze Božie Slovo hlboko do nás preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa“. Nemôže počať z Ducha, kto nemiluje Slovo. Toto sa netýka len historického Vtelenia Krista. Toto rovnako platí i pre nás, ktorý sa chystáme na Turíce a túžime po plnšom naplnení Duchom Svätým.
Duch Svätý vstupuje do nás v tej miere, v akej sa necháme formovať Božím Slovom, Božským učením nášho Pána Ježiša Krista. Teda nielen katechizmom, ktorý by sme mohli nazvať učením o cirkvi, ani nielen teológiou, ktorú by sme mohli definovať ako „vedu o Bohu“, ale všetkým tým, čo Ježiš učí v evanjeliu. Zaujímavým spôsobom to vyjadruje sv. Bazil v knihe „O Duchu Svätom“: „Preto keď nás Pán pripravuje na život po zmŕtvychvstaní, oznamuje nám, že máme žiť celkom podľa evanjelia. Prikazuje, aby sme sa nehnevali, aby sme znášali zlo a boli čistí od túžby po rozkošiach, aby sme nelipli k peniazom.“ Toto sú len niektoré nutné obraty ľudskej vôle, rozumu a citov, ktoré musíme urobiť skôr, ako budeme schopný prijať Ducha Svätého. Evanjelium obsahuje mnohé ďalšie požiadavky.
Božie Slovo máme prijať s istou vierou, nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie. Často zabúdame, že viera je definovaná, ako Istota v tom, že Boh hovorí Pravdu. Božie Slovo však nemá zostať len v našej hlave, lebo jeho pravé miesto je srdce človeka. Mária v srdci chránila počuté Božie Slovo. Najprv vierou prijala Božie Slovo, uverila v nesmiernu Božiu Dobrotu a Moc, lebo „Bohu nič nie je nemožné.“ (Lk 1,37)
Všimnime si jej odpoveď na Božie Slovo: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“. (Lk 1,38) Jej odovzdanosť nesmeruje k nejakému nevyspytateľnému osudu. Boh predsa zjavuje svoj charakter vo svojom Slove. Preto sa jej odovzdanosť týka Božieho Slova. Sv. Hieroným tvrdí, že kto nepozná Písmo Sväté, nepozná Krista. Mária dobre poznala Božie Slovo. Vedela k čomu hovorí svoje „fiat“ a vedela tiež, Komu ho hovorí. Nestojí v pozícii sebavedomého siláka, ktorý hovorí „ja to urobím“, „ja to dokážem“. Ide tu predsa o Božie Slovo, ktoré človek nedokáže urobiť a ani žiť z vlastných síl. Ani nehovorí: „To sa nedá!“ Lebo vie, že Boh ho od nás právom vyžaduje a že celý vesmír povstal Božím Slovom a že toto Božie Slovo je Všemohúce.
Po určitých skúsenostiach začíname chápať, že napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, sme nevychovali z opice človeka. Zázrak vnútornej premeny človeka sa nedocieli drezúrou, ale milosťou. Jedine Boh je Dobrý a my sa stávame dobrými, keď je On v nás skrze svoje Slovo a svojho Ducha. Naša modlitba má byť, podľa vzoru Panny Márie, predovšetkým priestorom, v ktorom dovolíme Bohu v sebe konať, akási ochota ľahnúť si na operačný stôl Božieho Slova a nie presadzovať svoju vôľu. Boh je Pán a ide o to, aby sme mu dovolil v sebe konať. Preto je dôležité poznať Božie Slovo, aby sme pochopili, čo chce Boh budovať v našom živote a na toto Božie Slovo je „dôstojné a správne“ odpovedať tak, ako Mária: „Nech sa mi stane podľa Tvojho Slova!“
Panna Mária svojou ustavičnou túžbou po Bohu a plnením jeho vôle, počala Boha duchovne, skôr než ho počala telesne. Ani nám nikto nebráni, aby sme túžbou po Bohu, otvoriac sa Ježišovmu Slovu, z Ducha Svätého počali Krista a stali sa tak jeho matkou. K tomuto sme povolaní. Každá duša, ktorá verí, počína a rodí Božie Slovo. Ak podľa tela je len jedna Božia Matka, tak podľa viery rodia Krista všetci, ktorí prijímajú Božie Slovo a praktizujú ho. Sv. František tvrdí: „Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci a vo svojom tele božskou láskou a čistým a úprimným svedomím. Rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú druhým žiariť ako príklad!“ Viera, ktorá stojí na počiatku nášho posvätenia a spôsobuje, že v Duchu Svätom prijímame Krista, tá istá viera má viesť k prejavom Ducha Svätého navonok. Ten, ktorého sme skrze vieru prijali sa chce vierou prejaviť našimi skutkami.