Dnes na sviatok Panny Márie Kráľovnej Anjelov je vhodné, aby sme sa zamysleli nad miestom Panny Márie v našej františkánskej spiritualite. Mariánska úcta v živote sv. Františka nie je okrajovou záležitosťou, ale zaberá významne miesto.
P. Hilarín Felder vo svojej knihe „Ideály sv. Františka“ takto opisuje vzťah sv. Františka k Panne Márii: „S Kristom a kvôli Kristovi uctieval najblahoslavenejšiu Pannu Máriu.“ Odpradávna ho prenikala „vrúcna nábožnosť k najdobrotivejšej Matke“ a „k Pani Sveta“. K Matke Kristovej prejavoval nesmiernu úctu, lebo, ako hovoril: „učinila Pána Slávy naším bratom“. „Radoval sa ako dieťa z každej pocty, ktorá sa jej preukazovala.“ Tvrdil: „Právom sa vzdáva Najblahoslavenejšej Panne Márii veľká úcta, pretože nosila Pána pod svojím srdcom.“
Ale Pannu Máriu nemiloval len preto, že je Matkou Božou, ale tiež preto, že spolu so svojím božským Synom žila chudobným životom a tým sa stala krásnym vzorom pre Menších bratov. František o tom hovoril veľmi často. Chudobu velebil ako „kráľovnú čností, pretože v takom nádhernom lesku žiarila na Kráľovi kráľov a na jeho kráľovskej Matke“. Zbieraniu almužny pripisoval veľkú cenu, „pretože náš Pán Ježiš Kristus bol chudobný a cudzinec, a z almužien žil On i Najblahoslavenejšia Panna.“ „Každého chudobného, ktorého stretol, považoval „za zrkadlo Pána a jeho chudobnej Matky“. Stále s plačom spomínal veľkú biedu, ktorú prežívala Najblahoslavenejšia Panna Mária so svojím božským Dieťatkom. Raz pri obede sa jeden brat zmienil o tom, aká chudobná bola Matka Božia, keď na Vianoce porodila Vykupiteľa. Táto zmienka úplne rozrušila sv. Františka. Ihneď vstal od stola, posadil sa na holú zem a plačúc dojedol svoj chlieb. Príklad Krista Pána a Márie Panny dostačoval k tomu, aby ho povzbudil k chudobnému životu.
Preto napísal sv. Kláre a jej sestrám u sv. Damiána: „Ja, najmenší brat František, chcem nasledovať život a chudobu nášho Najvyššieho Pána Ježiša Krista a jeho Najsvätejšej Matky a chcem v tom až do smrti zotrvať. A prosím vás všetky a radím vám, aby ste v tomto najsvätejšom spôsobe života a v chudobe vždy zotrvali.“
Preto tiež úplne zvláštnym spôsobom zasvätil seba a svoj rád Matke Božej a Matke chudobných, Márii. Kolískou a domovom nášho rádu je kostolík Panny Márie Anjelskej, ľudovo nazývaný Porciunkula. V tejto kaplnke, ako píše sv. Bonaventúra, „úpenlivo vzýval mnohými slzami a vzdychmi tú, ktorá počala večné Slovo milosti a Pravdy, aby ráčila byť jeho orodovnicou. A zásluhami Matky Milosrdenstva prijal a sám zrodil ducha evanjeliovej pravdy.“ Do tejto kaplnky privádzal všetkých nových bratov, „aby rád Menších bratov, ktorý tam na príhovor Matky Božej vznikol, tak isto tu naberal silu ku vzrastu a zdar.“
Kostolík Panny Márie Anjelskej bol jedným z troch kostolíkov, ktoré sv. František vlastnoručne opravil. Tu v tomto kostolíku sa mu prvý raz zjavila jeho cesta pri otváraní sv. Evanjelia, sem sa vždy vracal zo svojich apoštolských ciest. Túto kaplnku miloval nad všetky miesta sveta a umierajúc ju odporúčal bratom, aby ju chránili. V jej tieni chcel zomrieť a tu aj vydýchol svoju dušu, veď si zvolil najblahoslavenejšiu Pannu na večné časy za orodovnicu a ochrankyňu rádu a všetkých bratov.
O jeho úcte k Panne Márii môžeme usudzovať aj podľa toho, ako často a horlivo sa k nej modlil. Nestačili mu obvyklé mariánske pobožnosti, ktoré boli v liturgických hodinkách. Tomáš z Celána hovorí: „Matke Ježišovej venoval ešte zvláštne chválospevy, modlieval sa k nej zvláštne modlitby a dával jej také časté a nežné dôkazy lásky, že to nedokáže ľudský jazyk vysloviť. Po Kristovi Pánovi vkladal do nej všetku svoju dôveru, vyznával jej svoje poklesky a skrze ňu dúfal denne v odpustenie svojich domnelých previnení. Celé noci trávieval chválou Boha a blahoslavenej Panny.“ Každá hodina jeho hodiniek o utrpení Pána začínala a končila antifonou, ktorou i ja zakončím toto zamyslenie: „Svätá Panna Mária, žiadna medzi ženami na svete nie je ti podobná: dcéra a služobnica Najvyššieho Kráľa, Nebeského Otca, Najsvätejšia Matka nášho Pána Ježiša Krista, snúbenica Ducha Svätého, pros za nás so svätým archanjelom Michalom, so všetkými nebeskými Mocnosťami a so všetkými svätými u svojho najsvätejšieho a milovaného Syna, nášho Pána a Majstra.“