Ne úvod tejto bohoslužby by som vám chcel povedať aspoň základné údaje o svätom Imrichovi: Imrich sa narodil niekedy medzi rokom 1000 až 1007, ako syn prvého uhorského kráľa sv. Štefana a jeho manželky sv. Gizely. Dostal veľmi dobrú kresťanskú výchovu a bola nádej, že bude z neho výborný vladár. Prv však než mu mohol sv. Štefan odovzdať kráľovstvo, Imrich sa na poľovačke smrteľne zranil a roku 1031 zomrel. Za svätého bol vyhlásený roku 1083 spolu so svojím otcom Štefanom, s biskupom Gerhardom a s dvoma slovenskými svätcami Andrejom – Svoradom a Benediktom.
Položím vám takú možno pre vás nezvyklú otázku? Veríte v Boha? Možno si teraz poviete, čo sa nás také samozrejmosti pýta, veď by som tu asi nebol, keby som v Boha neveril? Ale skúsme sa na túto vec pozrieť trošku ináč. Sv. Ján píše vo svojom prvom liste: „Boh je Láska!“ Skúsme teraz formulovať túto otázku o viere v Boha takto: „Veríte v Lásku? Veríš v Lásku ako Absolútnu Hodnotu. Veríš v to, že Boh ťa miluje? Veď On ťa stvoril, každú chvíľu ťa udržuje v existencii. Keby ťa nemal rád, v tom okamihu by si prestal existovať. Kniha múdrosti nás všetkých poučuje a hovorí o Bohu takto: „Miluješ všetko, čo si stvoril a nemáš v nenávisti nič z toho, čo si učinil, veď akoby mohlo niečo existovať, keby si to ty nechcel?“ Boha nikto nemôže k niečomu donútiť, keď tvorí, tak tvorí úplne slobodne a to znemená z čistej a nezištnej lásky.
Keď položím sám sebe otázku: „Verím v lásku?“, zistím, že mám s touto vierou problémy. Každá skúsenosť so zlom mi je prekážkou tejto viere. Každý hriech je prekážkou toho, aby som v niekom túto lásku poznal. Hriech je to, že človek nezjavuje Lásku, že nie je obrazom svojho Stvoriteľa. Hriech je v tom, že človek nežije lásku. Hriech ten najzákladnejší i dedičný je: „Neprítomnosť Boha v nás!“ Boh je Láska a my hrešíme práve preto, že nemáme v sebe Lásku Božiu. A v čom spočíva Spása človeka? Spása človeka je v návrate Boha do človeka. V spojenectve človeka s Bohom. V Božom Vtelení. Toto spojenectvo je tak intímne, že sa uskutočňuje v Tele s Krvi Ježiša Kriste. A toto spojenectvo máš prijať do svojho Tela a do svojej Krvi, ináč zahynieš.
Bez Boha je človek len prachom a popolom. Veľkosť človeka je v Bohu. Ako smiešny je človek, ktorý nemiluje. Ako krutý je takýto človek. Boha, ktorý je Láskou si nemôžete kúpiť za peniaze. On túži po vás a nie po vašej peňaženke, On chce byť s vami veľmi intímne spojený, pretože bez neho nemôžete nič dobrého urobiť. Jedine Boh je bytostná dobrota. Bez neho dokážem byť slušným človekom, ale nedokážem byť dobrým človekom. Spása človeka je v spojení s Bohom, s Láskou. Dokonalý človek je človek milujúci. Ježiš nás miluje až do krajnosti. Vo svojom tele, premohol hriech a smrť a teraz mi toto telo ponúka: „Vezmite a jedzte z neho všetci…“ On je naším každodenným chlebom. Každý deň sa znovu a znovu máš spájať s Láskou a prijímať Lásku do seba, pretože ak nebudeš prijímať do seba Ježišovo Telo, nebudeš mať v sebe silu proti hriechu a smrti.
Sviatosť Oltárna v nás buduje naše budúce telo i s jeho zmyslami. Kto je moje Telo a pije moju Krv má život večný a je ho vzkriesim v posledný deň.“ Spojitosť s Adamom je nám prirodzená. Všetci sa rodíme ako jeho deti, postihnuté hriechom. Ale milosť sa geneticky neprenáša. Tú každý jeden z nás môže prijať len skrze osobné prijatie Kristových tajomstiev, skrze prijatie Krista. Sv. Ján apoštol nám všetkým hovorí: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi!“ Ako môžem prijať Krista? Prijať Kriste to znamená mať s ním dôverné spoločenstvo. Ako my ľudia vytvárame spoločenstvo? Snažíme sa druhého spoznať skrze jeho slová i skutky. Ak zistíme, že máme zhodné myšlienky, slová, skutky, teda že si dvaja mladí ľudia rozumejú vo všetkom, vtedy sa táto viera završuje láskou, vzájomným seba-daním. Podobne. je to aj vo svätej omši. Najprv počujem Kristovo Slovo. Mám k nemu zaujať vzťah podobný vzťahu Panny Márie pri Zvestovaní: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova!“ Môžeme to vyjadriť aj takto: „Otče Nebeský, chcem to, čo ty chceš!“ Ak sa zjednotíme s Božou vôľou, už v nás pôsobí Boží Duch. Máme toho istého Ducha ako Kristus. Ak mám toho istého Ducha, tak potom je prijatie Kristovho Tela dovŕšením našej jednoty, životodárnym dotykom, kontaktom.