Pretože sa chystá modlitebná akcia za práva nenarodených detí, nebudem dnes kázať na tému čítaní, ale pripomeniem cirkevné učenie o počatom živote. Rímsky katechizmus nás poučuje: Ľudský život treba chrániť a rešpektovať bez akejkoľvek výnimky už od momentu počatia. Od prvej chvíle jeho jestvovania treba ľudskej bytosti priznať práva človeka, z ktorých je na prvom mieste neodňateľné právo na život každého jednotlivca.
U proroka Jeremiáša sa takto Boh prihovára človekovi: „Skôr, než som ťa utvoril v živote, poznal som ťa a skôr, než si vyšiel z lona, som ťa zasvätil“ (Jer 1,5). Boh je tvorcom života od prvého momentu, dokonca môžeme tvrdiť, že projekt pre túto ľudskú bytosť je v Božej mysli od večnosti, ako je Boh Večný. Podobne vyjadruje tajomstvo počatého života žalmista: „Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme“. (Ž 139,15).
Už od prvého storočia Cirkev vyhlasovala mravné odsúdenie každého vyvolaného potratu. Tento postoj sa nezmenil a ostáva nezmeniteľným. Priamy potrat, to znamená zámerný a chcený, ako cieľ alebo prostriedok, je v ostrom protiklade s mravným zákonom: V apoštolskom spise Didache nachádzame mravnú normu: „Nezabiješ embryo potratom a nedáš zahynúť novorodencovi.“ Lebo Boh, Pán života zveril ľuďom vznešenú úlohu udržiavať život. To sa má uskutočňovať spôsobom, dôstojným človeka. Život treba chrániť s tou najväčšou starostlivosťou hneď od počatia: Potrat a vražda dojčiat sú ohavnými zločinmi.
Aj výslovná spolupráca na potrate je ťažkým hriechom. Cirkev stíha tento zločin proti ľudskému životu kanonickým trestom exkomunikácie. “Ktokoľvek obstaráva potrat a dostaví sa následok, podlieha exkomunikácii už samým činom, (že sa tohto činu dopustil)” za podmienok, ktoré predpokladá cirkevné právo. Cirkev nemá v úmysle takto zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje len závažnosť spáchaných zločinov a poukazuje na nenapraviteľné škody, ktoré sa spôsobujú rodičom a celej spoločnosti tým, že sa nevinný posiela na smrť.
Neodňateľné právo na život každého ľudského jednotlivca predstavuje základný prvok občianskej spoločnosti a jej zákonodarstva:
„Neporušiteľné právo človeka musí uznávať a rešpektovať občianska spoločnosť i politická moc. Práva ľudskej bytosti nezávisia ani od jednotlivcov, ani od rodičov a úž vôbec nie sú podriadené spoločnosti a štátu; patria k ľudskej prirodzenosti a sú vlastné každému jednotlivcovi. Dostal ich od Stvoriteľa, od ktorého má svoj pôvod. Medzi tieto základné práva patrí právo na život a fyzickú neporušiteľnosť každej ľudskej bytosti od jej počatia až po smrť”.
“V tom momente, keď pozitívny zákon zbavuje celú skupinu ľudských bytostí ochrany, ktorú by im malo priznať civilné zákonodarstvo, štát popiera rovnosť všetkých pred zákonom. Keď štát nevloží svoju moc do služieb všetkých občanov, a predovšetkým tých najslabších, sú ohrozené samotné základy jeho právneho stavu…Ako dôsledok úcty a ochrany, ktoré treba priznať deťom už od chvíle počatia, musí zákon predpokladať trestné postihy, primerané každému úmyselnému porušeniu ich práv”.
Keďže zárodok treba považovať za ľudskú bytosť už od počatia, treba ho chrániť v jeho nedotknuteľnosti, treba sa oň starať a liečiť ho ako každý iný život, pokiaľ na to stačia ľudské možnosti. Prenatálna diagnostika je mravne dovolená, “ak rešpektuje život a integritu embrya a ľudského zárodku a ak sa zameriava na jeho zachovanie a individuálne uzdravenie…Je v príkrom rozpore s prirodzeným zákonom, ak predpokladá ako následok možnosť potratu. Diagnostika sa predsa nemôže rovnať rozsudku smrti”.
Ako dovolené treba považovať také zákroky na ľudskom embryu, ktoré rešpektujú život a integritu zárodku a nepredstavujú preň neprimerané riziko, ale sa zameriavajú na jeho uzdravenie, zlepšenie podmienok pre jeho zdravý vývin a individuálne prežitie”.
“Je nemorálne produkovať ľudské embryá na to, aby sa využívali experimentálny biologický materiál”.
“Pokusy zasahovať do chromozómového alebo genetického dedičného fondu nemajú terapeutický cieľ, ale sú namierené na produkciu selektovaných ľudských bytostí jednak podľa pohlavia alebo iných vopred stanovených kvalít. Takéto manipulovanie je v protiklade s dôstojnosťou ľudskej bytosti, jej integrity a identity”, ktorá je jedinečná a neopakovateľná.
Hovorí sa medzi kňazmi a je to skutočne pravda, že tehotenstvo trvá deväť mesiacov, ale potrat celý život. Každá žena, ktorá mala túto bolestnú skúsenosť, to môže potvrdiť. Akcia modlitieb za nenarodené deti sa nezrodila v hlave kňazov ani rehoľníkov, ktorí nemusia vždy vedieť čo sú to starosti s malými deťmi, ale stoja za ňou rodičia, ktorí sami majú početné rodiny. Preto ich podporme v zápase o dobro. Na stránkach Písma Sv. nachádzame Boží postoj k životu. Boh stojí o každú počatú ľudskú bytosť.