„Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.“ Týmito slovami nám dnešné evanjelium charakterizuje Pannu Máriu. Hovorí o nej ako o žene, ktorá vo svojom srdci zachovávala Božie Slovo. Jej srdce bolo otvorené pre Božie Slovo, ale zároveň a možno práve preto, uzatvorené voči hriechu.
Panna Mária nás poučuje o tom, že správne miesto, v ktorom máme uchovávať Božie Slovo je srdce. Teda nielen v rozume a v pamäti ale v srdci treba nosiť Božie Slovo. Sv. Pavol v liste Rimanom hovorí: „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: “Ježiš je Pán!” a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.
Sv. biskup Vavrinec Justiniani takto uvažuje nad P. Máriou:
„Mária premýšľala o všetkom, čo čítala, počula a videla. A potom ako rástla vo viere, ako sa rozmnožovali jej zásluhy, aká múdrosť ju zdobila a aký oheň lásky ju čoraz väčšmi spaľoval! A stále hlbšie prenikanie do nebeských tajomstiev napĺňalo ju radosťou, obohacovalo darmi Ducha, upriamovalo na Boha a chránilo pokoru jej srdca. Naozaj blahoslavená duša Panny, ktorá pod vplyvom Ducha, čo v nej prebýval, a jeho učenia vždy vo všetkom poslúchala príkazy Božieho Slova!
Nenechala sa viesť svojím citom ani vlastnou vôľou, ale čo jej vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. Preto bolo veľmi vhodné, že keď si Božia múdrosť stavala dom Cirkvi ako svoj príbytok, použila najsvätejšiu Máriu za vzor zachovávania zákona, očisťovania duše, ideálu pokory a duchovnej obety.
Napodobňuj ju, verná duša. Vstupuj do chrámu svojho srdca, aby si sa duchovne očistila a obmyla od nákazy hriechov. Tam Boh hľadí viac na lásku pri všetkom, čo konáme, ako na dielo. Preto či už v rozjímaní otvárame myseľ a venujeme sa Bohu alebo sa cvičíme v čnostiach a usilujeme sa pomáhať svojím blížnym chvályhodnými skutkami, robme to tak, aby nás hnala iba Kristova láska. Lebo to je príjemná duchovná obeta očisťovania, ktorá sa nekoná v chráme zhotovenou rukou, ale v chráme srdca, do ktorého Kristus Pán rád vstupuje.“
Sv. Vavrinec Justiniani hovorí, že hoci Panna Mária bola žena, nenechala sa viesť klamnými a nestálymi citmi, ale čo jej vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. I v tomto nasledujme Pannu Máriu.