„Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová (to všetko) vo svojom srdci.“ Týmito slovami dnešné evanjelium charakterizuje Pannu Máriu. Hovorí o nej ako o žene, ktorá vo svojom srdci uchovávala Božie Slovo. Jej srdce bolo otvorené pre Božie Slovo, ale zároveň a možno práve preto, uzavreté voči hriechu. Panna Mária nás poučuje o tom, že správne miesto, v ktorom máme uchovávať Božie Slovo je srdce. Teda nielen v rozume a v pamäti ale v srdci treba nosiť Božie Slovo.
Mária si k iným krásnym titulom zasluhuje ešte tento: Božia priateľka. SZ pozná Božieho priateľa Abraháma. Izraelský národ to vie a dovoláva sa toho: „A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, svojho priateľa.“ Aj v NZ má Boh priateľku, a je to Panna Mária. Liturgia vzťahuje na Pannu Máriu slová Veľpiesne: „Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá!“ (Veľ. 4,1) Cirkev naozaj nehreší proti Božiemu Slovu, keď privlastňuje Bohu toto obdivné zvolanie ohľadom Panny Márie. Veď Boh sám sa na počiatku vyjadril o svojom stvorení, že je veľmi dobré. A Mária je určite hneď po Kristovom ľudstve najkrajší boží výtvor, majstrovské dielo jeho milosti. Kresťania sa odvolávajú vo svojich modlitbách na toto Božie priateľstvo.
P. Raniero tvrdí, že robiť z ľudí božích priateľov je najvlastnejšie dielo Ducha Svätého. On nám odníma z tela srdcia kamenné a dáva nám srdce z mäsa, srdca poslušné, ktoré rád koná Božiu vôľu, lebo miluje Boha. O Božej Múdrosti je napísané, že v každom pokolení vchádza do duší svätých a robí z nich Božích priateľov a prorokov. Robí z nich nielen prorokov, ktorí vystupujú v mene božom a na strane Boha a konajú mocné zázraky, ale robí z nich ľudí milujúcich Boha, ktorí majú synovský vzťah k Otcovi.
Sv. Bazil učí, že duše, ktoré sú nositeľkami Ducha, šíria okolo seba milosť, tak ako „jasné a priezračné telesá, keď ich zasiahne slnečný lúč začnú sa samé lesknúť a vyžarovať svetlo okolo seba“. Duša Panny Márie bola v najreálnejšom význame nositeľkou Ducha. Z jej vnútra vyrazili pramene Živej vody. Sv. Irenej hovorí, že Duch Svätý nás „prispôsobuje“ Bohu. Duch Svätý spôsobuje, aby sme boli prijateľní pre Boha, podobne ako nejaký komorník, ktorý učí ľudí kráľovskému protokolu, teda ako sa majú správať, keď idú ku kráľovi. Ale Duch Svätý nám nehovorí ako sa máme obliecť, keď sa chceme s Bohom stretnúť, ale učia nás Božiemu Slovu. Vkladá Božie Slovo do nášho srdca, aby v nás Otec spoznal svojho Syna. Duch Svätý uvádza naše myšlienky do súladu s Božími myšlienkami, našu vôľu s vôľou Božou, naše city s citmi Božími. Rovnako prispôsobuje slová našej modlitby aj naše slová k ľuďom Božiemu Slovu a naše skutky Božím skutkom. Duch Svätý natoľko prispôsobil Pannu Márii, že aj jej vonkajší zjav pôsobil inak ako zjav bežnej ženy. Martin Luter sa takto vyslovil o Panne Márii: „Žiadny obraz ženy nevzbudzuje v mužovi také čisté myšlienky ako táto Panna.“ Panna Mária je stelesnená Božia priezračnosť. Z jej bytosti a z jej života vyžaruje Boh a jeho Sláva.
Písmo sv. hovorí, že Boh dá Ducha Svätého „tým, ktorí ho poslúchajú“. Veľká poslušnosť, ktorú dokázala Panna Mária pod krížom, rozšírila jej srdce a uschopnila ju prijať v ešte väčšej miere Ducha Svätého. Nové a nové vyliatie Ducha Svätého v živote konkrétneho človeka je súčasne príčinou i účinkom rozšírenia jeho duše a tým sa duša stáva schopnejšou prijať a vlastniť Boha. Koncilové dokumenty hovoria, že Mária bola „modelovaná Duchom Svätým a vytvorená ako nové stvorenie“. Toto sa nevzťahuje len na okamih počatia z Ducha Svätého, ako keby tým skončilo celé pôsobenie Ducha Svätého v nej, ale platí to o celom jej živote. Poslušnou a veriacou účasťou na Veľkonočnom tajomstve bola Mária práve tu definitívne vymodelovaná Duchom Svätým a urobená novým stvorením, schopným milovať Boha zo všetkých síl.
Sv. Augustín hovorí: „Bez Ducha Svätého nemôžeme ani milovať Krista ani zachovávať jeho prikázania. Tým menej to môžeme, čím menej máme Ducha Svätého. Ale tým viac sme toho schopní, čím hojnejšie ho máme. Nie bezdôvodne je teda Duch Svätý sľúbený nielen tomu, kto ho nemá, ale aj tomu, kto ho už má: tomu, kto ho nemá, aby ho mal, a tomu, kto ho už má, aby ho mal vo väčšej miere.“ Podla sv. Augustína je teda možné mať Ducha Svätého v rôznej miere. Aj o Ježišovi ako o človeku čítame, že „rástol v milosti“. Čo potom povedať o ostatných vrátane Panny Márie? Bola plná milosti pri Zvestovaní, podľa možností a potrieb onej chvíle. Bola jej plná v relatívnom zmysle, nie v absolútnom.
Je na čase, aby sme sa zamysleli práve nad vrúcnosťou lásky Panny Márie. Pri Zvestovaní sa nám zjavuje Máriina viera, pod Krížom sa nám ukazuje jej nádej, ale o Turiciach sa zjavuje jej láska. Svätý Pavol počíta lásku k evidentnému ovociu Ducha Svätého. Píše: „Božia láska je vyliata do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný.“ (Rim 5,5) Sv. Augustín hovorí, že sa nejedná natoľko o lásku, akou nás Boh miluje, ale že sa jedná o lásku, ktorá spôsobuje, že my milujeme Boha a blížneho. Je to láska, ktorou nás Boh robí svojimi priateľmi.
Sv. Bazil hovorí niečo veľmi krásne o Duchu Svätom, keď tvrdí, že k stvoreniu nedošlo bez neho, tak iste On stojí za vznikom cirkvi, On spôsobuje zázraky a divy. Ale do stredu všetkých týchto úžasných činnosti, kladie to, že „Duch Svätý vytvára dôvernosť s Bohom“. Čo je to dôvernosť, poznáme lepšie zo zážitku ako z nejakej definície, pretože sa jedná o určitý vnútorný postoj k osobe druhého, spojený s určitým pozitívnym zážitkom. Dôvernosť je napríklad to, čo dovoľuje manželom, aby sa jeden pred druhým správal úplne spontánne a nemuseli si nič skrývať, a to nielen v oblasti telesnej, ale ešte viac v oblasti duchovnej a duševnej. Vo vzťahu k Bohu dôvernosť odníma strach z Boha a namiesto toho kladie do srdca schopnosť úplne sa vydať Bohu a veľkú túžbu páčiť sa a robiť mu radosť. Táto túžba, keď sa v nás objaví, chráni nás lepšie pred hriechom ako bázeň.
Boh je absolútne otvorené bytie, Boh je absolútne dôverný, voči celému univerzu ale zvlášť vo vzťahu k človeku, pretože sľúbil, že bude prebývať v nás, že si v našom srdci urobí príbytok. Sv. Augustín hovorí o Bohu: „je mi bližší ako ja sám sebe“. Duch Svätý nám pomáha, aby sme aj my boli dôverne blízki Bohu. Duch Svätý nás vedie do nášho vlastného vnútra, aby sme boli prítomní pred Bohom, ktorý je stála Prítomnosť a Pozornosť voči nám. Aby sme sa nerozptyľovali vonku, zatiaľ čo On je v našom vnútri. (Sprac. Podla P. Raniera Cantalamessu)
Sv. biskup Vavrinec Justiniani takto uvažuje nad P. Máriou: „Keď Mária premýšľala v sebe všetko, čo poznala čítaním alebo čo počula a videla, ako rástla jej viera, aká múdrosť ju osvecovala a aká žiara lásky ju stále viac prenikal! A ak prežívala znovu nebeské tajomstvá, na ktorých mala účasť, viedlo ju to ďalej dopredu, napĺňalo stále väčšou radosťou, Duch Svätý ju zahŕňal hojnosťou svojich darov, celou bytosťou tiahla k Bohu a pritom zase v sebe zostávala pokorná. Tak totiž pôsobí Božia milosť: z hlbín pozdvihuje do výšky a pretvára človeka k podobe stále žiarivejšej.
Iste blažená bola duša Panny Márie: Duch Svätý v nej prebýval a poučoval ju, a ona bola vždy a vo všetkom poslušná Božiemu Slovu. Nenechala sa viesť vlastnou mienkou a rozhodovaním, ale na čo múdrosť vnútorne nabádala jej vieru, to vykonávala s pomocou tela navonok. A bolo vhodné, aby božská Múdrosť, keď si budovala dom cirkvi, ako svoj príbytok, použila najsvätejšiu Pannu Máriu ako vzor verného plnenia zákona, čistoty srdca, pravej pokory a duchovnej obete.
Napodobňuj Máriu, kresťan! Aby si bol duchovne očistený a umytý od nákazy hriechov, vstup do chrámu svojho srdca. Tam hľadí Boh pri všetkom, čo konáme, viac na vnútorné zmýšľanie ako na skutok. Preto nech napríklad naša myseľ dôjde pri snahe o rozjímavú modlitbu až do vytrženia a venujeme sa len Bohu, alebo nech sa celkom triezvo snažíme prospievať v cnostiach a slúžime užitočnou prácou svojim blížnym, konáme vždy tak, aby nás poháňala len Kristova láska. Lebo taká obeť duchovného očistenia sa páči Bohu. Nedovršuje sa v chráme vybudovanom ľudskými rukami, ale vo vnútri v srdci, do ktorého Kristus Pán rád vstupuje.“ Sv. Vavrinec Justiniani hovorí, že hoci Panna Mária bola žena, nenechala sa viesť klamnými a nestálymi citmi, ale čo jej vo vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. Aj v tomto nasledujme Pannu Máriu.