V zmysle toho, čo sme si už hovorili je dôležité podotknúť, že odkazy na Svätostánok a Archu sa neobjavujú v evanjeliu sv. Lukáša len pri Zvestovaní. Niektoré ešte nápadnejšie podobnosti medzi Máriou a Archou Zmluvy nájdeme v príbehu o Máriinej návšteve u svojej sesternice Alžbety (Lk 1,39–56). Väčšine čitateľov sa zdá, že hlavným účelom Lukášovho opisu návštevy bolo sprostredkovať skutočnosť, že dieťa, Ján Krstiteľ, „poskakovalo radosťou“ v Alžbetinom lone (Lk 1,44). Keď však čítame tento úryvok, poznajúc, čo židovské Písma hovoria o Arche zmluvy, zistíme, že ide o niečo viac:
Keď čítame správu o Máriinej návšteve u Alžbety v kontexte starozákonného príbehu kráľa Dávida, ktorý preniesol Archu do Jeruzalema, všimneme si niekoľko nápadných podobností:
1. Archa zmluvy: Pánova sláva a oblak pokrývajú a „spočívajú (episkiazō) na ňom“ (Ex 40:34–35, por. v. 3.) Panna Mária: Duch Svätý zostupuje na Máriu a moc Najvyššieho „ju zatieni (episkiazō)“ (Lukáš 1:35). Keď evanjelista Lukáš opisuje Zvestovanie, používa pre zatienenie Duchom Svätým pri počatí výraz, ktorý Septuaginta používa pre oblačný stĺp nad archou.
2. Potom sa Dávid vybral a šiel, a všetok ľud, ktorý bol s ním, do judskej Bály, aby odtiaľ doniesli Božiu Archu.“ (2 Sam 6,2) V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judského mesta v hornatom kraji. (Lk 1,39).
3. Dávid sa v ten deň zľakol Pána a povedal: „Ako by mohla prísť Pánova archa ku mne!“ (2 Sam 6,9). Alžbeta spozná, že nie je hodná prijať Máriu a zvolá: „Odkiaľ mám to šťastie, že Matka môjho Pána prišla ku mne.“ (Lk 1,43).
4. David „poskakoval a tancoval“ (skirtan) pred archou, keď ju niesli „s jasotom za zvuku rúry“ (2 Sam 6,15–16) Akonáhle Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa „zachvelo“ (skirtan) a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom“ (Lk 1,41–42) Keď Lukáš opisuje stretnutie tehotnej Alžbety s tehotnou Máriou používa ten istý výraz pre Jánov pohyb v tele matky, ako keď sa hovorí o posvätnom tanci kráľa Dávida pred Archou. Teda v tomto prípade nejde o bežný pohyb dieťaťa v tele matky, ale o akýsi posvätný tanec vyznávača, ktorým Ján, ešte v tele svojej matky, zvestuje a vyznáva prítomnosť Boha v Márii. Slovo skirtan sa používa ešte raz u Lk 6,23: „Radujte sa v ten deň a skáčte radosťou, čaká vás v nebi veľká odmena.“ Je to slovo, ktoré vyjadruje eschatologickú radosť pred Pánom. Alžbeta „zvolala veľkým hlasom (anafoneín). Vyskytuje sa len raz u Lukáša, v Septuaginte sa vyskytuje len päť krát a to vždy, aby označila liturgické zvolanie v prítomnosti Archy.
5. Archa zostala na horách, v dome Obed-Edoma, „tri mesiace“ (2 Sam 6:11) Mária zostala v horách, v Alžbetinom dome „asi tri mesiace“. (Lk 1,56).
Ako vysvetliť tieto podobnosti medzi Máriou a archou? Sú len náhodné?
Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je zároveň najjednoduchšie: v scéne Zvestovania aj v scéne Navštívenie Lukáš predstavuje Máriu ako Novú Archu. Ako napísal protestantský teológ Max Thurian: „Popis návštevy Márie u Alžbety možno porovnať s popisom prenesenia archy zmluvy Davidom […]. [Alžbeta] videla v Márii nositeľku svätej Prítomnosti a nemohla zadržať ten veľký výkrik radosti, charakteristickú reakciu na pohľad na Archu, miesto Pánovej prítomnosti.