Na sviatok sv. Paschála – čítania 7. VN piatok (Sk 25,13-21: Jn 21,19-19)

Dnes v našich františkánskych spoločenstvách oslavujeme sv. Paschála Baylona. Narodil sa r. 1540 v Španielsku. Ako chlapec pásol dobytok. Vynikal mimoriadnou zbožnosťou. Jeho duchovný život by bolo možné vystihnúť týmito znakmi: „Veľká a detínska úcta k matke Božej, mimoriadna úcta k Sviatosti oltárnej. Roku 1564 vstúpil do rádu Menších bratov. Tu posluhoval prí tých najnižších prácach. Boh ho obdaroval charizmami a on nielen že pomáhal ľudom radou, ale napísal aj niekoľko menších spiskov, do ktorých zhrnul skúsenosti a plody vlastného rehoľného života. Zomrel r. 1592. Jeho naučenia by sme mohli vystihnúť aj touto vetou: „Áno, vždy hľaď na toto, že predovšetkým nám treba hľadať Boha.“

Keď som sa kedysi dávno zaoberal dejinami náboženstiev a teda mal som možnosť pozrieť pod pokrývku i súčasných stále živých náboženstiev, ani jeden zo zakladateľov nevyžadoval od svojich učeníkov lásku, aspoň o tom nehovoril. Nie je to zvykom zvlášť medzi mužmi, pýtať sa na lásku. Skôr ženské srdce pochopí túto Ježišovu otázku, danú Šimonovi Petrovi. Veľmi často je muž príliš drsný na to, aby ho zaujímali postoje druhých ľudí, voči nemu. I táto nezvyčajná požiadavka je znakom toho, že Ježiš je ten istý Boh, ktorého už SZ predstavuje ako Boha Žiarlivo milujúceho. Náš Boh je milujúci, náš Boh je Stravujúci Oheň. Ježiš ako vtelený Boh, je veľmi citlivý na lásku. Peter veľmi dobre poznal svojho Pána, lebo neberie a neobracia túto otázku ná smiech, ako by sa to mohlo stať, ale na tri krát položenú otázku, tri krát trpezlivo odpovedá.

Niektorí exegéti vidia v trojnásobnej otázke narážku na trojnásobné zapretie. Nie, Boh nie je taký. Ak sa obrátime od svojich hriechov, Boh si na naše hriechy viac nespomenie. Nakoniec i to zapretie hovorí o tom, že Peter už vtedy veľmi chcel milovať Pána Ježiša viac ako tí druhí, až sa dostal do situácie, v ktorej zlyhal.

Je tiež zaujímave, ze pastiersky úrad mu nie je daný preto, že by trikrát vyznal lásku k ostatným ľuďom. Pravá láska voči ľuďom vyrastá z lásky voči Bohu. Môžeme povedať, že je to stále tá istá láska, ktorá sa voči Bohu prejavuje tým, že zachovávame jeho prikázania, ale súčasné je to aj láska voči blížnym. Každé prekročenie Božieho prikázania je porušením lásky aj voči blížnym. Ak však moja poslušnosť voči Božím prikázaniam je ovocím lásky voči Ježišovi, aj moji blížni si môžu byť istí stálosťou môjho charakteru, lebo prameňom mojej lásky voči blížnemu je láska k Bohu. Ak miluješ Boha nadovšetko, potom nie je rizikom dať ti pod správcovstvo ostatné ovečky, ale keby si chcel najprv milovať ľudí, to by bol risk. Láska je vždy v zjednotení sa s volou Božou.

Keď Peter tri krát vyzná lásku, je mu oznámené akou smrťou oslávi Boha. Smrť, ak nadovšetko milujeme Ježiša, sa mení na oslavu Boha. Posledná veta dnešného Evanjelia je príkaz: „Nasleduj ma!“ Peter a my všetci spolu s ním, sme vyzvaný, aby sme Krista nasledovali vo všetkom, aj v jeho zápase o duše.

V každom našom pokušení sme znovu skúšaní z lásky. Kristovi nestačí, že sme to raz dokázali. On sa znovu a znovu pýta na lásku, lebo len tá láska je skutočná, ktorá je stála. Každé pokušenie nám stavia pred oči možnosť milovať niečo, alebo niekoho viac ako Krista. Ak vyhráme z znovu a znovu potvrdzujeme svoju lásku ku Kristovi. Naša Láska je pozvaná nasledovať Ho až k tým vrcholom, aké dosiahla jeho láska. Ježiš zomrel z lásky k nám a túži, aby sme mu na jeho lásku odpovedali podobne. Vyprosujme si takúto lásku, ktorá presahuje našu existenciu. Je to láska, ktorú spôsobuje Duch Svätý, jé to láska mučeníkov a panien. Ježiš aj mne kladie dnes otázku: „Miluješ ma väčšmi ako títo?“ Keď chceš milovať, nehľaď na to, koľko druhí milujú. Daj viac, daj všetko!