Dnes by som vám znovu chcel ponúknuť jednu z úvah P. Raniera Cantalamesu O Panne Márii ako Božej priateľke. Sv. Augustín hovorí: „Bez Ducha svätého nemôžeme ani milovať Krista ani zachovávať jeho prikázania. Tým menej to môžeme, čím menej máme Ducha Svätého. Ale tým viac sme toho schopný, čím hojnejšie ho máme. Nie bezdôvodne je teda Duch Svätý sľúbený nielen tomu, kto ho nemá, ale aj tomu, kto ho už má: tomu, kto ho nemá, aby ho mal, a tomu, kto ho už má, aby ho mal v hojnejšej miere“ Podľa sv. Augustína je teda možné mať Ducha Svätého v rôznej miere. I o Ježišovi ako o človeku čítame, že „rástol v milosti“ Čo potom povedať o ostatných včítane Panny Márie? Bola plná milosti pri zvestovaní, podľa možností a potrieb onej chvíle. Bola jej plná v relatívnom zmysle, nie v absolútnom.
Písmo sv. hovorí, že Boh dá Ducha Svätého „tým, ktorí ho poslúchajú“. Veľká poslušnosť, ktorú dokázala Panna Mária pod krížom, rozšírila jej srdce a uschopnila ju prijať v ešte hojnejšej miere Ducha Svätého. Nové a nové vyliate Ducha Svätého v živote konkrétneho človeka je súčasne príčinou i účinkom rozšírenia jeho duše a tým sa duša stáva schopnejšou prijať a vlastniť Boha.
Koncilové dokumenty hovoria, že Mária bola „modelovaná Duchom Svätým a vytvorená ako nové stvorenie“. Toto sa nevzťahuje len na okamžik Máriinho počatia, ako keby tým skončilo celé pôsobenie Ducha Svätého v nej, ale platí to o celom jej živote. Poslušnou a veriacou účasťou na Veľkonočnom tajomstve bola Mária práve tu definitívne vymodelovaná Duchom Svätým a učinená novým stvorením, schopným milovať Boha zo všetkých síl.
Je na čase, aby sme sa zamysleli práve nad vrúcnosťou lásky Panny Márie. Pri Zvestovaní sa nám zjavuje Máriina viera, pod Krížom sa nám ukazuje jej nádej, ale na Turice sa zjavuje jej láska. Svätý Pavol počíta lásku k evidentnému ovociu Ducha Svätého. Píše: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“. (Rim 5,5) Sv. Augustín hovorí, že sa tu nejedná natoľko o lásku, akou nás Boh miluje, ale že ide o lásku, ktorá spôsobuje, že my milujeme Boha a blížneho. Je to láska, ktorou nás Boh robí svojimi priateľmi.
Mária si k iným krásnym titulom zasluhuje ešte tento: Božia priateľka. SZ pozná Božieho priateľa Abraháma. Izraelský národ to vie a dovoláva sa toho: „A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, svojho priateľa.“ Tiež v NZ má Boh priateľku, a je to Panna Mária. Liturgia vzťahuje na Pannu Máriu slová Veľpiesne: „Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá“ (Veľ 4,1) Cirkev naozaj nehreší proti Božiemu Slovu, keď privlastňuje Bohu toto obdivné zvolanie ohľadom Panny Márie. Veď Boh sám sa na počiatku vyjadril o svojom stvorení, že je veľmi dobré. A Mária je určite hneď po Kristovom človečenstve najkrajší boží výtvor, majstrovské dielo jeho milosti. Kresťania sa odvolávajú vo svojich modlitbách na toto Božie priateľstvo.
P. Raniero tvrdí, že robiť z ľudí priateľov božích je najvlastnejšie dielo Ducha Svätého. On nám odníma z tela srdce kamenné a dáva nám srdce z mäsa, srdce poslušné, ktoré rád koná Božiu vôľu, lebo miluje Boha. O Múdrosti Božej je napísané, že v každom pokolení prenáša sa v duše svätých a robí z nich Božích priateľov a prorokov. Robí z nich nielen prorokov, ktorý vystupujú v mene božom a na strane Boha a konajú mocné zázraky, ale robí z nich ľudí milujúcich Boha, ktorý majú synovský vzťah k Otcovi.
I v tomto nasledujme Pannu Máriu, priateľku božiu. Snažme sa stále viac otvárať Duchu Svätému, aby sa v nás hojnejšie prejavilo jeho ovocie, ktorým je láska.