Dnes sa spolu zamyslíme nad týmto zvláštnym titulom Panny Márie. Nebudem sa zaoberať históriou karmelitánskeho rádu, ktorá je sama osebe veľmi zaujímavá, ale chcem sa zamyslieť nad Pannou Máriou Karmelskou. Karmel je vrch, ktorý vystupuje nad Stredozemné more a dosahuje výšku asi 550 metrov. Svojimi predhoriami vybieha do mora. More v predstavách staroveku symbolizovalo zlo. A práve kvôli svojím výbežkom do mora sa Karmel stáva symbolom duchovného boja. Na tomto vrchu sa prejavila už horlivosť proroka Eliáša, ktorý v dobe všeobecnej náboženskej vlažnosti a odpadu od pravého Boha zostal verný a znovu nastolil a obnovil pravú úctu k Bohu. V tomto zmysle je tento vrch aj symbolom Panny Márie, o ktorej cirkevní otcovia hovoria, že nikdy vedome a ani nevedome nemala kontakt so zlým duchom a bola plná Ducha Svätého. Pre predvídané zásluhy svojho syna bola uchránená od dedičného hriechu a ostala nezlomená v boji so zlom, Nepoškvrnená.
Milosť a krása spolu súvisia a preto je Mária krásna a to tou krásou, ktorú nazývame svätosť. Po latinský sa modlíme: „tota pulchra” – celá krásna. Pretože je Mária omilostená, je tiež pôvabná a to pôvabom čností. Mária je krásna a pôvabná, pretože má plnosť Božej priazne a Božieho vyvolenia. Táto milosť, súvisiaca s Máriinou svätosťou, má jednu príznačnú známku, ktorá ju povyšuje nad milosť všetkých ostatných ľudí. Latinská cirkev ju vyjadruje titulom „Immaculata” (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom „Panhagia” (Celá svätá). My vyjadrujeme skôr negatívny prvok Máriinej svätosti – to znamená neprítomnosť akéhokoľvek hriechu, teda i prvotného. Pravoslávna cirkev titulom, ktorý dáva Panne Márii, vyjadruje skutočnosť, že Mária má všetky čnosti a všetku krásu, ktorá z nich vyžaruje. Otcovia východnej tradície oslavujú Božiu Matku ako nedotknutú akoukoľvek poškvrnou hriechu, ako modelovanú Duchom Svätým a vytvorenú ako nové stvorenie. Z Božej milosti zostala Mária po celý svoj život nedotknutá akýmkoľvek osobným hriechom.
Samotný názov Karmel znamená v preklade – úrodné pole, úrodná záhrada, Božia záhrada. Panna Mária je naozaj úrodným polom a Božou záhradou, ktorej ovocím je sám Ježiš, vtelené Božie Slovo. Takéto dokonalé ovocie života priniesla Bohu i svetu len ona sama.
Vrch vo väčšine náboženstiev predstavuje miesto, kde sa zem spája s nebom. Mnohé národy mali svoje posvätné vrchy. Vrchy sú symbolom Božej moci a stálosti. Toto všetko v sebe obsahuje aj charakter Panny Márie. Jej láska je láska verná a stála, láska materská, ktorá miluje nie preto, čím raz budeme a čo dosiahneme, ale preto, čo sme, že sme jej deti. Mária nie je živočíšnou matkou, ktorá plodí len prirodzeným spôsobom. Ona je Panna a Matka. Panna preto, lebo je radikálne zasvätená Bohu a jeho službe. Matkou sa stáva tým, že plní vôľu Nebeského Otca. „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat, sestra i matka“, hovorí Ježiš. Týmto výrokom odhaľuje podstatu Božieho Materstva, ktoré máme všetci uskutočňovať poslušnosťou Božiemu Slovu.
Karmel je tiež miestom Božej epifánie – Božieho zjavenia. I Panna Mária je miestom Božieho zjavenia, lebo v nej sa neviditeľné Slovo stalo viditeľným telom. Boh prijal našu ľudskú prirodzenosť, aby sa nám stal pochopiteľným a blízkym.
Panna Mária predstavuje pravý, nefalšovaný Izrael. Ona je tá, ktorá zápasí so zlom a vyhráva. Tajomstvo Panny Márie Karmelskej nás znovu vracia k základu toho prisľúbenia, ktoré bola dané Adamovi a Eve a neskôr Abrahámovi a jeho potomstvu, ktorého vrcholom je práve ona. Je takmer pravidlom, že každý Žid, ktorý nájde cestu ku Kristovi, skôr či neskôr nájde cestu aj k tejto požehnanej dcére Siona. Panna Mária stále prosí za deti Abrahámove – a to sú Židia i Arabi –, ale prosí aj za všetky dietky pramatky Evy. Ona je matkou nás všetkých, lebo skrze ňu prijímame nový Život.
Učme sa od tej, ktorá je úrodnou Božou záhradou, prekrásnou záhradou Boha. Ona je pôvodným Božím rajom, do ktorého had nikdy nemal prístup, je ženou naozaj požehnanou, ktorá nás svojím Karmelským titulom poučuje aj o tom, že k Bohu sa dostaneme len za cenu zápasu a obetí. Tak ako každý výstup na vrch predstavuje určitú námahu, tak aj cesta k Bohu stojí obetu. Naša doba stráca zmysel pre obetu, a preto sme takí slabí v zápase so zlom. Nechceme trpieť pre Boha, bojíme sa každej bolesti a nepohody, a preto nevieme byť vnútorne slobodní ako Panna Mária. Prosme dnes Karmelskú Pannu o Ducha horlivosti v Božej službe. Nech aj nás stravuje horlivosť za Boží dom.