Ak chceme správne pochopiť tajomstvo dnešného sviatku, musíme si najprv ozrejmiť situáciu sveta, v ktorej žijeme. Vieme, že Starý zákon nám hovorí o tom, ako Boh stvoril svet, ako všetko oznámkoval, že je to dobré. Vieme však aj to, že prví ľudia porušili Boží zákon a tak sa dostali ľudia a ich svet pod moc svojho zvodcu. Sv. Ján charakterizuje situáciu sveta, v ktorom žijeme nasledujúcim slovami: „svet leží v moci zla…” Svet, v ktorom žijeme, nieje teda Božím Kráľovstvom. Ježiš nám kladie na srdce, aby sme sa za príchod Božieho Kráľovstva denne modlili. Každý Otčenáš, ktorý z jeho popudu vysielam k nebeskému Otcovi, mi znovu a znovu pripomína, že treba prosiť: „Príď Kráľovstvo Tvoje”. Pán Ježiš počas svojho prebývania medzi nami a zvlášť pred svojou smrťou na kríži, veľmi často upozorňoval na to, že v jeho osobe sa priblížilo Božie Kráľovstvo. A čo to v praxi znamenalo: „Slepí vidia, hluchí počujú, nemým sa vracia reč, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, mŕtvi vstávajú, z posadlých vychádzajú nečistí duchovia.“ Takto vyzerá prienik Boha do ľudského sveta, do toho sveta, ktorý leží v moci Zla, kde je omnoho pravdepodobnejšie, že sa stretnem s nejakým zlom ako s dobrom. Ježíš vo svojom Vtelení prežil s nami, v našich pomeroch, jeden ľudský život od počatia a kolísky až po smrť na kríži. Ale záver jeho života bolo Vzkriesenie a Nanebovstúpenie. Jeho život bol život človeka úplne zjednoteného so Slovom Božím. Človeka, ktorý nikdy nezhrešil a vo svojom ľudskom tele premohol smrť i hriech. A teraz mi toto svoje telo ponúka ako liek proti mojej slabosti.
Ježiš však uskutočnil spásu. Ä spása je v Duchu Svätom. Aj dnešné evanjelium nám ukazuje, že Ježiš nezostúpil z Kríža, ani neprišiel z nášho života odstrániť kríž, ktorý je často spravodlivým dôsledkom nášho pomýleného života, ale prišiel človeka posilniť svojím Svätým Duchom. Ježiš nemení okolnosti nášho života na tejto zemi, ale mení naše vnútro. A to predovšetkým tým, že nás svojím Duchom vyslobodzuje spod moci a vplyvu zlého ducha, ktorý nás núti hrešiť. Ježiš odstraňuje náš hriech, ktorý bráni tomu, aby sme sa mohli stretnúť s Bohom.
Vrcholom dejín spásy vzhľadom na nás ľudí žijúcich na tejto zemi, nie je ani kríž, ani vzkriesenie a ani nanebovstúpenie, ale ten najúžasnejší dar posielaný nám od Otca, Zoslanie Ducha Svätého. Duch Svätý buduje Božie Kráľovstvo. Duch Svätý predovšetkým spôsobuje zmenu ľudského vnútra. Vyslobodzuje nás spod moci hriechu. Lebo Bohu sa nemôžeme zapáčiť len tým, že nehrešíme, ale Bohu sa môžeme páčiť, až keď hriech vôbec nebude v nás. Duch Svätý mení naše myslenie a chcenie. On dáva chcieť i konať. Duch Svätý spôsobuje ešte jednu skutočnosť, uzdravuje a napravuje náš vzťah k Bohu i k ľudom. Dokiaľ nieje v nás Duch Svätý, zisťujeme takýto paradox: „Hriech nám chutí ale Boh nám nechutí.” Ak však prijmeme Ducha Svätého, objaví sa v našom živote správny vzťah k Bohu.
Dnešné evanjelium nám ukazuje Ježiša na kríži. Je vhodne všimnúť si, že ten Ježiš, ktorého chceli urobiť kráľom po zázračnom rozmnožení chleba sa skryl pred ľuďmi, ale keď bol odsúdený a keď visel na kríži, odhalil svoju kráľovskú hodnosť. On je kráľom nášho sveta od jeho Stvorenia. My ľudia veľmi často kričíme: „Nechceme, aby On panoval nad nami!” A to je naša tragédia. On sa nestáva kráľom na základe nášho zvolenia. Keď si totiž niekoho my zvolíme, čakáme od neho, že bude plniť naše predstavy. Ježiša nevolíme, ale máme ho uznať. Podriadiť sa Bohu.
Ježiš prežil ľudský život so všetkými jeho biedami. Dnes ho vidíme ne kríži, kde sa mu posmievajú veľkňazi a zákonníci, kde ho opustili apoštoli a ich viera bola otrasená, kde sa mu dokonca rúha ten, ktorý je spolu s ním ukrižovaný. Ten lotor sa mu nerúha, ako neveriaci, ale ako človek, ktorý dobre vie, že On je Mesiáš, že On môže zmeniť situáciu svoju i jeho, ale vie aj to, že Ježiš to neurobí.
Iným spôsobom pristupuje k nemu kajúci lotor. „My síce spravodlivo trpíme, lebo dostávame to, čo sme si svojimi skutkami zaslúžili”. Toto je správny prístup k obtiažiam nášho pozemského života. Toto je pravá kajúcnosť a jej účinok je veľký: „Ježišu, pamätaj na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ V situácii, keď sa Ježišovi posmieval celý svet a jeho apoštoli ho zapreli a pochybovali o ňom, tento lotor spoznáva v Kristovi Kráľa. Prečo, pretože Kristus trpí spolu s ním, trpí za neho a v ňom. Kristus trpí za neho, s ním a v ňom a On si to uvedomuje a možno prvý zo všetkých pochopil tajomstvo Kríža. Jeho viera mu otvorila dvere do raja. Vstupnou bránou do Božieho Kráľovstva nie je naša bezvadnosť ale naša viera. Ježišova odpoveď je: „Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji”.
Svedkovia Jehovovi, ktorí neveria v dobrotu Boha Spasiteľa, ktorý sa človekom stal a prijal na seba celý ľudský údel, ktorý zobral na seba našu smrť a naše hriechy, túto vetu vo svojom preklade Nového sveta prekrúcajú takto: „Veru, hovorím ti dnes, budeš so mnou v raji”. Ale Boží výrok je iný, plný dobroty a nádeje. „Dnes budeš so mnou v raji“. Raj začína tam, kde je človek s Kristom. Kde je človek zjednotený s Bohom, skrze vieru, nádej a lásku, skrze Božie Slovo a Božieho Ducha.
Aj Ty môžeš dnes prežiť v sebe tento raj, ak prijmeš Ježiša do srdca. Ak sa zjednotíš s jeho Slovom a prijmeš sviatosť Božieho Vtelenia, Telo Kristovo, pretože až tak ťa Boh miluje.