Svätá Matka Cirkev Rímska, ako katolícku cirkev zvykol nazývať sv. František, robí dnes jednu užitočnú vec. V úryvku z Prvého listu sv. Jána, ktorý sme mali možnosť počuť, hovorí o konci: „bratia je tu posledná hodina“, ale zároveň v evanjeliu hovorí o začiatku: „na počiatku bolo Slovo“. Je pravda, že ak chcem pochopiť správne koniec, musím začať od začiatku. Ak človek vstúpi do stredu alebo na záver nejakej hry, obyčajne nechápe nič. Aj pre nás platí, že ak chceme pochopiť koniec, musíme sa pozrieť na začiatok.
Kvantová fyzika tvrdí, že celý hmotný svet leží v silovom poli Vedomia. Má teda duchovný základ. Uvažuje o stvorení sveta z ničoho hmotného. Najuznávanejšia teória o vzniku nášho sveta, hovorí, že na počiatku bol „Big – beng” veľký výbuch, teda niečo, čo aspoň navonok vyvoláva v nás predstavu chaosu. Táto teória má len čiastočnú pravdu. Božie Slovo hovorí, že úplne na počiatku bolo „Slovo”. Aj moderná fyzika vzhľadom na múdrosť obsiahnutú vo všetkom, konštatuje, že bod, z ktorého mal expandovať celý vesmír, musel v sebe obsahovať informáciu 1036 bitov. Dnešné evanjelium hovorí, že na počiatku nášho stvoreného sveta bolo „Slovo“, nebol to chaos. Ak svojimi výskumami prichádzame k záveru, že tu bol „Veľký tresk”, tak len ako dokonale riadený a inteligentný proces.
Skúsme sa ale zamyslieť nad pojmom „Slovo“. „Na počiatku bolo Slovo…” Predovšetkým ide o Slovo, ktoré nesie informáciu o všetkom, pravdu o Bohu i o človeku. Slovo, ktoré je zjavením Boha ale zároveň aj stvorením hmotného vesmíru. Svet bol stvorený Božím Slovom. Boh sa dal poznať, dal o sebe vedieť. Možno ho poznať zo všetkého, čo stvoril. Celé stvorenie nesie stopy svojho Stvoriteľa. Môžeme doslova čítať v knihe vesmíru o Bohu.
Slovo môže byť chápané aj ako záväzok. Platí to aj o Božom Slove, ktoré bolo na počiatku, a o ktorom hovorí Písmo sv., že je nezrušiteľné. Človek v každom slove vychádza akýmsi spôsobom zo seba. Komunikuje s druhým. Vypovedané slovo je znamením toho, že chceme nadviazať kontakt a vstúpiť do vzťahu. Platí to aj o tom „Slove“, ktoré bolo na počiatku u Boha a Bohom bolo to Slovo. Slovo, ktorým povstal svet je znamením toho, že Boh chce s nami viesť dialóg a chce s nami žiť vo vzťahu. Slovo môže byť aj určitým prísľubom.
Toto všetko nám chce povedať, že svet má zmysel, že nepovstal z chaosu a ani neskončí v chaose. Je to Boh, ktorý dáva aj zdanlivo chaotickým veciam nášho života zmysel. Na počiatku bolo Slovo a na konci bude naplnenie tohto Slova. V každej svätej liturgii hovoríme: „Očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Pána Ježiša Krista…” To platí o tých, pre ktorých je Slovo životom, pre tých, ktorí ho prijali. „Tým ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.”
V liste sv. Jána sme počuli výzvu: „Je tu posledná hodina”. Bolo to vypovedané takmer pred 2000 rokmi. Ak Božie Slovo nepodvádza, a tomu veríme, tak je potom posledná hodina stále aktuálna. Každý deň a v každom okamžiku je pre niekoho „posledná hodina”. Ak budeme žiť myšlienkou poslednej hodiny, budeme žiť skutočne zmysluplne a zbavíme sa rôznych zbytočných a zlých vecí. Žiť ustavične v myšlienke na poslednú hodinu, alebo vo vedomí, že ráz môj život bude hodnotiť Boh. Čas, ktorý sme od Boha dostali, je zvláštnou Božou milosťou. V ňom môže človek rásť v múdrosti a milosti pred Bohom i pred ľuďmi. Čas je možné naplniť dobrom. Čas je však možné aj premárniť. Možno sa pýtame, ako možno premárniť čas? Všetok čas, v ktorom sme neexistovali v milosti posväcujúcej, teda v priateľstve s Bohom, je prázdny a bezcenný. Všetok čas, v ktorom sme nemilovali Boha a ľudí je bezcenný a prázdny, nevyužitý, môžeme povedať, zneužitý čas. Prázdny čas je ten, v ktorom sme neexistovali pre Boha, keď sme neboli zjednotení s Ním a neplnili jeho vôľu.
Dnes si každý sám za seba má položiť otázku. Ako som využil čas, ktorý mi bol od Boha daný ako milosť? Bolo v ňom prevaha zábavy, keď som žil len pre seba, alebo som sa snažil žiť pre druhých? Znovu zdôrazním: Len ten čas ma cenu, ktorý sme prežili v milosti posväcujúcej. Len v milosti posväcujúcej rastie človek do podoby, ktorú od neho Stvoriteľ vyžaduje a právom očakáva. Boh sa nás môže opýtať: „Ako si odpovedal na moje Slovo, skrze ktoré si bol stvorený?“
Do nového roku sebe i vám jednu radu, ktorá pochádza z Duchovných cvičení P. Jozefa Augustína SJ: „Podstatou duchovného života sú z našej ľudskej strany – hlboké priania a túžby. Pokiaľ by sa nám týchto hlbokých túžieb a prianí nedostávalo, nemohli by sme viesť ani skutočný duchovný život. Pred každou modlitbou sa teda pýtajme, akými túžbami sa naša modlitba riadi. Naše modlitebné stretnutia s Bohom sú často povrchné, pretože nie sú v prvej rade motivované hlbokými túžbami ale predovšetkým pocitom povinnosti, viny, strachu alebo ľudskými ohľadmi. Boh sa so svojou štedrosťou prejaví priamoúmerne naším prianiam. Veľké priania budú v našom živote zdrojom veľkých Božích darov. Ak budeme prosiť veľa, dostaneme veľa. Ak cítime, že nemáme v sebe takéto veľké túžby, vyprosujme si od Boha aj tieto.”
A práve tieto veľké a vznešené túžby vám i sebe želám a vyprosujem do Nového roku.