04. adventná nedeľa “A” – (Iz 7,10-14)
Aby sme dokázali správne pochopiť prvé čítanie z proroka Izaiáša, musíme skúmať, čo predchádzalo tomuto zvláštnemu Božiemu prisľúbeniu. V 7. kapitole proroka Izaiáša, v ktorej sa nachádza prisľúbenie Panenskej Matky, sa najprv opisuje obliehanie Jeruzalema dvomi nepriateľskými kráľmi, z ktorých má Jeruzalemský kráľ Achaz skutočný strach. V situáciách, v ktorých sa jedná o život a existenciu celého národa, si človek sám nedokáže pomôcť i keď je kráľ. Jedine Boh môže pomôcť. Avšak kráľ Achaz má problém a vážnu pochybnosť. Stojí Boh o mňa a má ma rád? Zaujíma sa o môj život a o moje problémy?
Do strachu a obáv kráľa Achaza zaznieva zvláštna Božia ponuka: „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, žiadaj ho, či už v hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“ Prorok v mene Božom ponúka znamenie, ktoré má posilniť vieru Achaza. Ponúka znamenie Božieho záujmu. Nehovorí: „Žiadaj si znamenie od Boha!“ ani nehovorí: „Žiadaj si znamenie od môjho Boha!“, ale: „Žiadaj si znamenie od svojho Boha!“ Chce tým naznačiť, že človek nevystačí s akousi všeobecnou vierou v Boha. Nepostačí nám boh, ktorý nemá k nám žiadny osobný vzťah a ku ktorému ani my nemáme dôveru. V takýchto situáciách sa nedá dokonca ťažiť ani z prorokovho vzťahu k Bohu, ale Boh musí byť pre mňa mojím osobným Bohom, Bohom môjho života. Musí to byť Boh, ku ktorému sa modlím ako osoba k Osobe.
Možno je v tom naznačená aj jemná výčitka. Hoci chodíme do toho istého chrámu a sme údmi tej istej cirkvi, počúvame to isté Božie Slovo, predsa boh našich predstáv nemusí byť ten istý. Krízová situácia, akú ukazuje dnešné čítanie z proroka Izaiáša, preverí našu predstavu boha, či je náš Boh skutočne živý a mocný, alebo sa zrúti pod veľkosťou problému. Jedno príslovie hovorí: „Malý boh, veľké problémy!“
Dokiaľ nepoznám Boha, ako svojho osobného Boha, ako Boha s ktorým zdieľam svoj život, ako Boha, ktorý kráča so mnou a nesie moje starosti, tak neviem ani, čo je to zbožnosť a viera. Čo z toho, že kdesi vo vesmíre existuje nejaký Boh, ak nie je súčasne mojím Bohom, ktorý ma osobne pozná a miluje.
Boh sám prostredníctvom proroka Izaiáša vyzýva kráľa, aby si žiadal znamenie, aby nepochyboval o Božej láske a solidarite s človekom. Aby nepochyboval, že Boh je tak isto jeho Bohom, ako bol a stále je Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba. Ponúknuté znamenie má poslúžiť, aby človek uveril v Božiu lásku, osobnú Božiu lásku ku sebe. Človek sa bojí tohto znamenie Lásky, lebo poznanie Lásky zaväzuje. Boh nechce ani tvoje peniaze, ani tvoj majetok, ani tvoje zlato, toto všetko potrebuje Cirkev na budovanie svojich štruktúr, na misie, na stavby chrámov a pod. Boh nežiada toto, ale chce teba. Boh chce, aby si mu na poznanú lásku odpovedal láskou, aby si sa mu slobodne oddal. Často sa podobáme rodičom, ktorí sa pokúšajú svoje plačúce dieťa utíšiť hračkou, len aby sa mu nemuseli venovať osobne. Ale Boha nemôžeme oklamať náhražkou našej pozornosti a lásky.
Achaz sa bojí žiadať znamenie Lásky, lebo to zaväzuje: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Boha.“ Navonok sa nám táto odpoveď môže zdať správne. Veď Aj Pán Ježiš vytýka farizejom, že stále žiadajú znamenia. Ale nezabúdajme, že tu sám Boh ponúka znamenie, a preto je dôstojne a správne prijať ho.
Prorok Izaiáš hovorí: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete?“ Prorok prežíva Boha, ako svojho Boha, ako Boha, ku ktorému má osobný vzťah. Izaiáš hovorí o Bohu podobne, ako keď zaľúbený povie: „To je moje dievča!“ Izaiáš sa nehanbí za svojho Boha. Položme si otázku na zamyslenie: prežívam Boha, ako svojho Boha, alebo nemám s ním žiadnu osobnú skúsenosť? Izaiáš obviňuje Izrael, že obťažuje Boha. Ako a čím možno obťažovať Boha? Boha neobťažujeme svojou modlitbou a ani tým, že od neho očakávame veľké veci, Boha môžeme obťažovať jedine svojou nedôverou, svojimi neveriacimi postojmi, svojimi falošnými predstavami o Ňom.
„A preto vám Pán sám dá znamenie: „Hľa Panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ Aká je Božia odpoveď na strach a pokušenie k beznádeji kráľa Achaza a spolu s ním celého Božieho ľudu? Božou odpoveďou je prísľub veľkého znamenia: Panenská Matka a jej dieťa, ktoré je Emanuel = Boh uprostred nás.
Možno sa nám Božia odpoveď zdá trochu od veci, ale v skutočnosti, Božie Vtelenie, ktoré je ohlásené týmto znamením, zjavuje veľkosť Božieho záujmu o človeka a jeho svet a zároveň spôsob Božej pomoci. Boh nechce stáť kdesi vedľa nás, ale skrze svoje Vtelenie, ktoré má pokračovať v každom človeku, chce priamo v nás zdieľať náš život a svojou mocou nás vyzbrojovať k zápasu s hriechom. Panenská Matka je zároveň posolstvom, že človek nemôže počať Krista svojou silou. Kristus je Novým stvorením, ktoré sa uskutočnilo v Máriinom panenskom tele mocou Ducha Svätého pre jej vieru.
Všimnime si ešte ráz, aká je Božie odpoveď na strach a pokušenie k beznádejnosti kráľa Achaza. Božia odpoveď je v tomto veľkom znamení: Panna a Matka. Matka, ktorá nepočína z ľudských síl, ale z moci Boha, z moci Ducha Svätého. Skutočná záchrana sveta, ozajstný mesiáš – Kristus, nikdy neprichádza na svet, ako ovocie ľudského úsilia, ale ako prejav nesmiernej Božej Dobroty. Človek nemá inú zásluhu na tom, že sa Kristus počne, iba tú, že sa celkom odovzdá Bohu, ktorý ho miluje, že súhlasí s Božím Spasiteľným plánom, ktorým je Božie Slove. Meno Emanuel, vyjadruje vnútornú podstatu Pána Ježiša. On je Pravý Boh ale súčasne aj Pravý človek, človek podstatne zjednotený s Božím Slovom.
Mária je znamením Božej lásky tomuto svetu zmietanému úzkosťou. Ako ustavičná Panna zostáva znamením Božej moci i Božej Lásky. Každé Božie znamenie treba čítať s vierou, ináč sa môže pre nás stať pohoršením. Mária bola a zostáva naďalej znamením. Aj apoštol Ján ju vo svojom videní poznáva, ako veľké znamenie na nebi: „Žena odiata Slnkom.“ Slnko v symbolike starovekých národov predstavovalo Boha. Žena odiata Slnkom, je žena v Bohu, matka v Bohu, v Božej Sláve, žena vyvýšená nad hviezdy a mesiac, ktoré predstavovali staroveké Božstvá. Žena stojaca na mesiaci, ktorý predstavuje nestálosť a pominuteľnosť sveta. Ona stojí na ňom. Ona zvíťazila nad svetom, ona sa z vôle Otca stáva matkou Božieho Syna. Skrze ňu vstupuje na tento svet Vtelené Božie Slovo. Skrze ňu nám Boh dáva najúžasnejší dar, svojho Syna.
Jozefovi v dnešnom Evanjeliu je adresované Slovo: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí syna s dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” Poznám mnohých kresťanov, ktorý sa boja prijať Máriu. Boja sa jej, akoby ona bola prekážkou na ceste k Bohu. Nemôže byť prekážkou na ceste k Bohu tá, skrze ktorú prišiel Kristus na tento svet. Ona je súčasne aj matkou cirkvi a preto sa jej vyhýba každý, kto chce trhať rodinu jej detí. Aj tebe dnes hovorí Božie Slovo: „Neboj sa prijať Máriu”. Lebo až keď jej uveríš a ju prijmeš, pochopíš, ako veľmi Boh miluje človeka, pochopíš radostnú zvesť, ktorú: „Boh vopred prisľúbil vo Svätom písme ústami Prorokov o svojom Synovi. Syn podľa teľa pochádzal z rodu Dávidovho, podľa Ducha Svätosti bol ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Syn Boží vo svojej moci, On, Ježiš Kristus, náš Pán.“