04. adventná nedeľa „B“ – (Rim 16,25-27; Lk 1,26-38)
Dnes sme počuli výrok sv. Pavla: „Boh má moc utvrdiť vás v duchu blahozvesti o Ježišovi Kristovi, ktorú ja hlásam. V nej je zjavené tajomstvo, ktoré bolo od vekov ukryté, ale teraz prorockými spismi na rozkaz Večného Boha bolo odhalené a oznámené všetkým národom, aby ho s vierou prijali.“ Počuli sme, že Boh má moc upevniť nás vo viere v evanjelium a On to robí svojím Slovom, lebo „viera je z hlásania Slova“. Existuje však viera, ktorá je charizmou. Hriešny človek nie je schopný takto veriť, pretože sa i na Boha díva skrze svoju hriešnosť. Takáto viera je nám darovaná ako milosť. Čoho sa týka táto viera a o čo ide v „blahozvesti o Božom Synovi“?
Ide o podstatu evanjelia. Ako kresťania veríme v panenské počatie Ježiša Krista. Možno už pri vyslovení tohto zvláštneho slovného spojenia sa čosi v nás začne búriť. Čosi, čoby sme mohli formulovať aj takto: „To je nemožnosť, veď žiadna žena nemôže počať bez muža!“ Pamätám si, že keď sa pred pár rokmi objavil v slovenskej tlači článok o nejakej žene, ktorá o sebe tvrdila, že počala z Ducha Svätého, tak moja spontánna reakcia bola: „To je nejaká duševne chorá osoba!“ Až potom mi došlo, že ja ako kresťan presne v to isté verím o Panne Márii a rozmýšľal som nad tým, prečo v jednom prípade verím a v druhom mi môj sedliacky rozum vraví: „To je šialenstvo!“
Verím preto, lebo Panna Mária sa neobjavila len tak. Jej tajomstvo súvisí s celým Tajomstvom vyvolenia Izraela. Veď jej príchod je pripravovaný Mojžišovým zákonom a ohlasovaný prorokmi. Môžeme sa pýtať: „Prečo Boh vyvolil k takémuto úžasnému poslaniu dcéru tohto ľudu? Ruský teológ Vladimír Solovjev upozorňuje na niektoré črty tohto národa, ktoré vzbudili Boží záujem: „Pravý Boh urobil z Izraela svoj národ preto, že Izrael prijal Pravého Boha za svojho. Keď sa patriarchovia a vodcovia židov oddelili od modlárskeho pohanstva a svojou vierou sa pozdvihli nad poverčivosť chaldejskej mágie a aj nad chytrosť Egypta, stali sa hodnými Božieho vyvolenia. Boh si ich vyvolil, zjavil sa im, uzavrel s nimi zväzok. Je to vo svetových dejinách jedinečný jav, lebo u nijakého iného národa náboženstvo nenadobudlo takú formu spojenectva alebo zmluvy medzi Bohom a človekom.
Naše náboženstvo sa začína osobným vzťahom medzi Bohom a človekom v dávnovekej zmluve s Abrahámom a Mojžišom a utvrdzuje sa čo najužším osobným spojením Boha a človeka v Novej zmluve Ježiša Krista, v ktorom obe prirodzenosti prebývajú bez splynutia ale i bez rozdelenia. Tieto dve zmluvy Stará a Nová, nie sú dve rozdielne náboženstvá, ale len dva stupne jedného a toho istého bohoľudského náboženstva. Toto jedine pravé bohoľudské, židovsko – kresťanské náboženstvo sa uberá priamou a kráľovskou cestou medzi dvomi krajnými omylmi pohanstva, v ktorom ráz človeka pohlcuje božstvo (v Indii), inokedy samo božstvo sa mení na tieň človeka (v Gréckej a Rímskej mytológii).“
Dr. Pavol Strauss, konvertita z Judaizmu, hovorí o P. Márii: „A oporou nášho vnútra je Mária, Matka Božej milosti, Matka ostatnej nádeje, toto najčistejšie židovské dievčatko, ktorá jediná bola hodná Božej dôvery. Ona je smerovka k večnosti, a tým aj k svätosti.“ (Kolíska dôvery. Zobrané literárne a mysliteľské dielo 3, str. 338)
Tajomstvo Vtelenia nám hovorí o veľkosti človeka v Božích očiach. Boh nás miluje a človek môže a dokonca má milovať Boha. A táto láske je vrcholne plodná, lebo jej ovocím je – Ježíš, Božie Slovo v nás. P. Mária svedčí, že sa človek môže stať Božou matkou. Sv. František učí: „Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci a vo svojom tele božskou láskou a čistým a úprimným svedomím. Rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú druhým žiariť ako príklad!“ Viera, ktorá stojí na počiatku nášho posvätenia a spôsobuje, že v Duchu Svätom prijímame Krista, tá istá viera má viesť k prejavom Ducha Svätého navonok. Je potrebné s istotou viery prijať Božie Slovo a uskutočniť ho v každodennom živote, aby sa Božie Slovo znovu stalo telom v nás a skrze nás. Aby to Slovo vyžiarilo z našich bytostí vo forme dobrých myšlienok, slov i skutkov. Pretože len takto sa môžem stať tým, čím mám byť – obrazom Boha.
Keď si Boh zvolil túto cestu prostredníctvom ľudskej matky, aby sa sám mohol zjaviť, pripomenul ľudskej pochabosti, ktorá vidí zlo tam, kde nie je, a nevidí ho tam, kde je, že všetko je čisté. Prehlásil, že všetko, čo stvoril, je sväté. Posvätil a vykúpil nielen abstraktnú prirodzenosť, ale tiež ľudské narodenie a celú hmotnú existenciu. Predovšetkým zjavil Boh dôstojnosť ženy ako takej. „Keď sa naplnil čas, poslal Boh svojho Syna, narodeného zo ženy“ (Gal 4,4). Keby Pavol prehlásil „narodeného z Márie“ išlo by len o životopisný údaj. Keď však prehlásil: „narodeného zo ženy“, dodal svojmu prehláseniu univerzálny a nesmierny dosah. Sama žena, každá žena, bola povýšená v Márii k takejto neuveriteľnej výške.
Pravda o Božej láske je podstatou Zvestovania. Táto pravda musí hlboko zapadnúť do našich sŕdc. Každý jeden z nás môže prežiť vo svojom srdci okamžik podobný tomu, ktorý nám vykresľuje dnešné evanjelium. Niečo podobné tomu, čo prežila Panna Mária pri Zvestovaní. Anjelský pozdrav, ktorý v gréčtine zneje: „Chaire Kecharitomene!“ môžeme preložiť ako výzvu k radosti: „Raduj sa plná milosti!“ Tieto slová obsahujú radostnú zvesť. A toto zvestovanie sa má stať vlastníctvom každého jedného z nás. V Panne Márii sa Boh prihovára každému človeku, lebo toto pozdravenie bolo vyslovené pre nás všetkých. My všetci v dare tohto práve počatého dieťaťa nachádzame milosť u Boha. Skrze prijatie tohto dieťaťa sa stávame aj my Božími deťmi. V Ježišovi sa nám ponúka možnosť omilostenia vyhnancov, možnosť k návratu k Otcovi.
Ježiš, Pravý Boh a Dokonalý človek je cestou, pravdou i životom. Je cestou človeka k dokonalosti v spojení s Bohom, je Pravdou o Bohu i človeku a o ich vzájomnom vzťahu, je Vedomým a slobodne prijatým Životom našej duše. Skrze prijatie Krista začína naša duša rásť do podoby, v ktorej má Otec svoje zaľúbenie. Ak nie je v nás Kristus, tak sa Bohu vôbec nepáčime. Nemáme s ním nič spoločné. Ak nežijeme Kristovo Slovo, ak neprijímame jeho telo a krv, nie sme Božie deti, ale sme deťmi zla.
Boh prijal závislý spôsob existencie, aby nás učil, čo to je pokora. Ľudia vo svojej pýche bojujú proti tomu, aby museli uznať, že sú na niekom závislí, že bez vôle rodičov by tu vôbec neboli. Porovnajme to s Božou pokorou, ktorá chce prijať toto závislé bytie. Človek chce vo svojej pýche hľadať Boha, kdesi veľmi vysoko a nepozoruje, že Boh sa vo svojej pokore znížil. Boh sa mlčky sprítomňuje v útrobách ženy. Boh zostupujú priamo do srdca hmoty, lebo slovo „matka, mater“, je odvodené od „matéria“ – hmota. Boh, ktorý sa stáva telom v lone ženy, je ten istý, ktorý sa sprítomňuje v srdci hmoty – v Eucharistii. Sv. Irenej tvrdí, že kto neverí v zrodenie Boha z Panny Márie, nemôže veriť ani v Eucharistiu. Naša bohoslužba bude pokračovať slávením Eucharistie, dovoľme Bohu, aby sa nás dotkol, dovoľme mu vstúpiť do nás svojím Slovom, ale i svojím Životodárnym telom, obetovaným za nás a pre nás, aby jeho Vtelenie a Zjavenie mohlo pokračovať v každom z nás.