04. adventná nedeľa „A“ – (Rim 1,1-7)
„Pavol, služobník Krista Ježiša, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov, o svojom Synovi.“ Apoštolát nieje niečím, čo môžeme zvládnuť, ako nejakú techniku. Apoštolát je vecou povolania. Prvou podmienkou, aby človek mal radostne svedectvo o Božom Synovi, je „stať sa služobníkom Ježiša Krista“. Inak povedané, prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, podriadiť mu svoj život. Plod takto žitej poslušnosti a Ducha Svätého je Boží Syn v nás.
Spása je v Duchu Svätom. Duch Svätý znovu obnovuje narušené vzťahy priateľstva a spoločenstva s Bohom. Keď je Boh v nás, zažívame skúsenosť podobnú skúsenosti P. Márii: „Môj Duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi” a vtedy, z ľudskej strany, spĺňame prvý predpoklad pre apoštolát. Apoštol je služobník Spásy. Každý, kto má pracovať na šírení Spásy, musí sám v sebe túto skutočnosť prežívať. Z tohoto sa rodí povolanie za apoštola. Nemôže byť apoštolom, ten, kto v sebe neprežíva radosť zo spoločenstva s Bohom. On môže nanajvýš presviedčať, ale nepresvedčí.
Apoštol musí tiež dobre poznať Písmo Sväté, lebo, „kto nepozná Písmo nepozná Krista“ (Sv. Hieronym). Kristus je prisľúbený už v SZ prorokoch. Jeho príchod je predpovedaný a dopredu prisľúbený. Už SZ proroctvá prisľubujú, že Boh sám bude uprostred nás prebývať, že mesiáš bude „Emanuel = Boh s nami”, syn panny a súčasne Otec Večnosti, Podivuhodný radca, Knieža pokoja. Podstata radostnej zvesti je v tom, že človek môže v Kristovi dosiahnuť Boha, že Boh sa stal človekom, pretože tak veľmi miluje človeka.
„Syn podľa tela pochádza z rodu Dávidovho, podľa Ducha svätosti bol ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Syn Boží vo svojej moci, on Ježiš Kristus, náš Pán.” A to je druhý dôvod našej radosti: Ježiš aj ako pravý človek, ktorý pochádza z rodu Dávidovho, teda jeden z nás ľudí, bol vtiahnutý do Tajomstva Najsvätejšej Trojice. Kristus ako druhá Božská osoba si naveky necháva naše telo a takto, aj ako človek, je od vzkriesenia z mŕtvych ustanovený, ako Syn Boží vo svojej moci. Boh sa stal človekom a človek sa stal Bohom. V Ježišovi bola preklenutá priepasť medzi človekom a Bohom. Ježiš je prvý človek, ktorý dokonale naplnil Božie očakávanie a zámer Otca, o ktorom počujeme už v knihe Gn. Človek bol totiž stvorený k tom, aby sa stal obrazom Boha, Božím zjavením.
„Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy: k ním patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom.“ Pavol prijal svoje apoštolské poslanie od Krista pri svojom obrátení pred Damaškom. Len takto môžeme vysvetliť hĺbku jeho teológie. Pavlova teológia je ovocím nazerania. On sa stretol s osláveným Kristom. Jemu sa ako poslednému zjavil Kristus. Poslednému zo všetkých apoštolov. Len vtedy pochopíme hĺbku Pavlových listov, keď si uvedomíme, že jeho píšucu ruku viedlo horúce srdce, premenené poznaním Krista.
Svätý Pavol je apoštolom milosti. Všetko je milosť. Boh nám všetko dáva ako milosť. Pred Bohom sa nespasíme svojimi zásluhami. Evanjelium učí, že sa človek sám od seba a zo seba spasiť nemôže, ale Bohu je všetko možné A On chce spasiť všetkých ľudí. „k ním patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom” Toto „aj vy“ z listu sv. Pavla, platí aj pre nás všetkých. Aj pre nás platí, že nás všetkých Kristus povoláva ku spáse, ktorá sa začína vierou v neho.
„Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca i od Pána Ježiša Krista.” My všetci, ktorí sa otvárame Kristovi a prijímame ho napriek svojej úbohosti, sme Bohom milovaní a povolaní ku svätosti. Všetko sa deje skrze Kristovu milosť. Skrze Kristovu milosť sa obnovuje pokoj medzi Bohom a človekom. V Kristovi ako v hlave a vzore všetkých ostatných je už teraz človek s Bohom a Boh s človekom podivuhodne zjednotený a v tom je Spása.