Dnešné evanjelium nám ukazuje sv. Jána Krstiteľa v akejsi pochybnosti. Vyslovene hovorí o tom, že Ján bol v žalári a keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ján počul o skvelých Kristových skutkoch a možno zmýšľal tak úplne ľudský, podobne ako to neskôr vyjadrí jeden z lotrov, čo boli s ním ukrižovaný: „Ak si mesiáš, zachráň seba i nás!“ Môžeme predpokladať, že i Ján, ako každý iný človek, sníval vo vezení svoj sen o slobode. Je to úplne prirodzené a zvlášť, keď počul aká úžasná moc sa skrze Ježiša prejavuje. Jeho pochybnosť by sme mohli vyjadriť aj takto: „Ak je to on, prečo nezasiahne v môj prospech!“
Ježiš ho svojím odkazom ubezpečuje, že je to on. Nehovorí o sebe aký je skvelý a mocný, ale odkazuje na svoje skutky. Odkazuje, že sa práve teraz a práve na ňom napĺňa Izaiášovo proroctvo, ktoré sme dnes čítali ako prvé čítanie: „slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú.“ Neskoršie v Jánovom evanjeliu počujeme: „Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!“ (Jn 14,11) V dnešnom evanjeliu počujeme ešte dodatok: „A blahoslavení je, kto sa na mne nepohorší.“
Čo by mohlo byť príčinou tohto pohoršenia? Pohoršenie môže v nás vyvolať skutočnosť, že Ježiš nie je mesiášom podľa našich ľudských predstáv. Je zvláštny tým, že zachraňuje skrze kríž. Nelikviduje naše kríže a trápenia, ale geniálne ich zapája do plánu Spásy. Dokonca povie: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nech ma nasleduje!“
Možno aj Jána to zvádzalo k myšlienke: „Prečo mi nepomôže, veď som sa úplne nasadil za jeho vec?“ Boh nepomáha tak, ako by sme si to priali my. Boh pomáha tým, že posilňuje človeka k zápasu so zlom, ale zlo pred nami nezametá. Človek si musí prebojovať svoj zápas so zlom. Boh mu však chce pomôcť, ako LÁSKA, ktorá sa chce vteliť aj do nás a prejaviť skrze nás, v našom živote sa aktivizuje skrze vieru. Niekedy nám musí stačiť to vedomie, že Boh o našich problémoch vie.
A predsa sa dnešná nedeľa po latinsky volá „Gaudete!“, čo znamená: „Radujte sa!“. Chce byť výzvou k radosti. Jej názov bol zrejme odvodený z liturgických čítaní, ktoré sa v túto nedeľu čítajú. Dnes k nám zaznieva Božie Slovo tlmočené prorokom Izaiášom: „Upevňujte ruky sklesnuté, posilňujte podlomené kolená! Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh!“ Človeka často prepadá malomyseľnosť, ktorá je opakom viery. Z čoho malomyseľnosť pochádza a kedy sa v nás objavuje? Objavuje sa v nás, keď sa stretáme s akýmkoľvek zlom. Klesáme na duchu. Zážitok zla v nás spôsobuje ochablosť a strach, vedie k uzavretosti a izolovanosti. Myšlienka na Boha je Veľká myšlienka. Človek prepadá malomyseľnosti, keď zabudne na Boha svojho Stvoriteľa. Keď zabudne na to, že ho Boh v každej chvíli drží v existencii, pretože ho miluje. Božie Slovo nás chce posilniť a upevniť. K malomyseľnosti môže viesť aj pohľad na nedosiahnuteľné dobro, na neprimerané asketické alebo morálne požiadavky. Malomyseľnosť vzniká tam, kde človek začne vnímať akékoľvek zlo, ale nevníma súčasne vierou láskavý a trpezlivý Boží pohľad, ktorý chce spasiť hriešnika.
Neverí v Moc a Lásku Boha, ktorá sa predovšetkým zjavila v Ukrižovanom. Boh sa zjavuje ako Tichý a Pokorný. On sa ľuďom nepomstil, ale priniesol im odpustenie hriechov, ako prvé ovocie svojej smrti. Až do poslednej chvíle miloval tých, ktorí ho nemilovali. Aký liek sa nám ponúka proti malomyseľnosti? Počúvať Božie Slovo, to Slovo, ktoré poskytuje nefalšovaný pohľad na Boha. Poznanie Boha z Písma Svätého. Božie Slovo buduje v nás vieru, vzbudzuje nádej a oživuje lásku. Nehľadajme a netúžme po ničom, čo ide nad Slovo Božie. Viac nedostaneme a keď niekto túži po niečom väčšom, vydá Boh jeho dušu démonom zmätku, ktorý ho ešte viac pomotajú, pretože nekráčal za Božím Slovom. Proti malomyseľnosti stojí viera, ktorá je z hlásania Božieho Slova.
Sv. Terézia z Lisieux píše istému kňazovi: „Viem, treba byť veľmi čistý, aby ste sa mohli ukázať pred Najsvätejším, ale viem aj to, že Pán je nekonečne spravodlivý, a tá spravodlivosť, čo desí toľké duše, je predmetom mojej radosti a dôvery. Byť spravodlivý neznamená len prejavovať prísnosť a trestať vinníkov, znamená aj spoznávať správne úmysly a odmeňovať čnosť. Dúfam rovnako v Božiu spravodlivosť, ako aj v milosrdenstvo. Pretože „Boh je spravodlivý, milostivý a milosrdný Pán a dobrotivý nesmierne. Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení, pamätá, že sme iba prach. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja’ (Ž 103, 8,14).
Milý brat, to sú moje názory o Božej spravodlivosti; moja cesta je cestou dôvery a lásky, nechápem duše, ktoré sa boja takého nežného Priateľa. Keď niekedy čítam isté duchovné spisy, kde sa dokonalosť opisuje ako zdolávanie množstva prekážok a je ovenčená množstvom ilúzií, môj úbohý rozumček sa rýchlo unaví, zatvorím tú určitú knižku, nad ktorou si lámem hlavu a ktorá mi zatvrdzuje srdce, a vezmem si Sväté písmo. A všetko sa mi osvetlí, jediné slovo otvorí mojej duši nekonečné obzory, dokonalosť sa mi zdá ľahká, vidím, že stačí spoznať svoju ničotu a odovzdať sa ako dieťa do Božieho náručia” (Listy, TL 226, s. 318).
Pre tých, ktorí Boha hľadajú platí aj to posledné zasľúbenie z proroka Izaiáša, ktoré sme dnes čítali: „Večná radosť ovenčí ich hlavy, zaplaví ich radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie.” Zmizne bôľ a vzdychanie. Amen.