03. adventná nedeľa “A” – (Iz 35,1-6b,10)
Dnešná nedeľa, teda tretia adventná, sa v starom latinskom misáli nazývala „Gaudete!“. „Gaudete“ doslova znamená „Radujte sa!“. Jej názov bol zrejme odvodený z liturgických čítaní, ktoré sa v túto nedeľu čítajú. Dnes k nám zaznieva Božie Slovo tlmočené prorokom Izaiášom, ktorý vykresľuje príchod Boha na našu zem. Ako bude vyzerať príchod Boha na tento svet? Je to dôvod k plaču alebo k radosti? Ku nášmu údivu, prorok vyzýva k radosti: „Teš sa, pláň a pustatina, plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!”
Človek i svet bez Boha je ako púšť, neschopná zarodiť dobro. Príchod Boha nie je dôvodom k plaču, ale k radosti a smiechu. Boh neprichádza ako sudca, ale ako Spasiteľ. Sudcom sa stáva pre toho, kto miluje zlo a zvrátenosť. To, že niekto pre svoju ľudskú slabosť podlieha hriechu ešte neznamená, že hriech miluje. Sv. Pavol tvrdí, že i kresťan často robí to, čo nechce: „Chcem konať dobro a konám zlo.“ Pre Boží ľud Boh vždy bol a vždy zostáva Spasiteľom. Božím ľudom sme vtedy, keď sme prijali Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Keď sme sa Bohu odovzdali a uznali jeho nárok.
„Prekvitať bude a plesať, áno, zaplesá, zajasá, bude jej daný skvost Libanonu, nádhera Karmelu a Sárona.” Púšť, ktorá bola podľa starovekých predstáv sídlom nečistých síl sa stane plodnou a božou záhradou. Je zaujímavé, že vedecký výskum dokazuje, že ani Sahara nebola vždy púšťou. Z družíc je dobre viditeľné dnes už zanesené korytá riek. Podobne je to s Antarktídou, kde sa nachádzajú veľké ložiská uhlia, ktoré svedčia o niekdajšej hustej vegetácii.
„Oni uvidia Pánovu slávu, velebu nášho Boha.“ Ľudstvo bude uzdravené tým, že uvidí Slávu Boha. Zažije Velebu Boha. Zažije skutočné Otcovstvo i Materstvo nad sebou. Pozná, že v základoch sveta nie je studená matéria, ale plápolajúca, vrúcna, osobná a veľmi intímna láska. Poznaním Boha bude naplnená zem. V Hebrejskom myslení slovo poznať znamená aj okusovať, bytostne zažívať dobrotu Boha. Pod poznaním Boha nemyslíme niečo vonkajšie, lebo poznanie Boha zasiahne naše najintímnejšie vnútro, zahojí naše najvnútornejšie zranenie.
„Upevňujte ruky sklesnuté, posilňujte podlomené kolená! Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh!“ Človeka často prepadá malomyseľnosť, ktorá je opakom viery. Z čoho malomyseľnosť pochádza a kedy sa v nás objavuje? Objavuje sa v nás, keď sa stretáme s akýmkoľvek zlom, alebo aj s nedosiahnuteľným dobrom. Klesáme na duchu. Myšlienka na Boha je Veľká myšlienka. Človek prepadá malomyseľnosti, keď zabudne na Boha svojho Stvoriteľa. Keď zabudne na to, že ho Boh v každej chvíli drží v existencii, pretože ho jednoducho chce, pretože ho miluje. Božie Slovo nás chce posilniť a upevniť.
Malomyseľnosť je predovšetkým plodom chýbajúcej viery, nádeje a lásky. Môže byť tiež reakciou na zlo, s ktorým sa stretávame a ktoré presahuje našu schopnosť zabrániť mu. Zážitok zla v nás spôsobuje ochablosť a strach, vedie k uzavretosti a izolovanosti. Niekedy môže byť prameňom malomyseľnosti aj zlo, ktoré poznávame sami v sebe, vo svojej duši, i vo svojom tele. Človek sa niekedy až desí, čo všetko v sebe objaví, keď sa trošku analyzuje. K malomyseľnosti môže viesť aj pohľad na nedosiahnuteľné dobro, na neprimerané asketické alebo morálne požiadavky. Toto všetko môže viesť k malomyseľnosti, ale nemusí. Malomyseľnosť vzniká tam, kde človek začne vnímať akékoľvek zlo, ale nevníma súčasne vierou láskavý a trpezlivý Boží pohľad, ktorý chce spasiť hriešnika. Neverí v Moc a Lásku Boha, ktorá sa predovšetkým zjavila v Ukrižovanom. On sa ľuďom nepomstil, ale priniesol im odpustenie hriechov, ako prvé ovocie svojej smrti. Až do poslednej chvíle miloval tých, ktorí ho nemilovali.
Aký liek sa nám ponúka proti malomyseľnosti? Počúvať Božie Slovo, to Slovo, ktoré poskytuje nefalšovaný pohľad na Boha. Poznanie Boha z Písma Svätého, z učenie a zo sviatostí Cirkví. Božie Slovo buduje v nás vieru, vzbudzuje nádej a oživuje lásku. Nehľadajme a netúžme po ničom, čo ide nad Slovo Božie. Viac nedostaneme a keď niekto túži po niečom väčšom, vydá Boh jeho dušu démonom zmätku, ktorý ho ešte viac pomotajú, pretože nekráčal za Božím Slovom. Proti malomyseľnosti stojí viera, ktorá je z hlásania Božieho Slova.
„Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás.” Boh je pomstou i odplatou. Je Spásou pre tých, ktorí milujú dobro a trestom pre tých, ktorí chcú zlo. Boh je súčasne odmenou i trestom. On sám je len Dobrom. Vo svojej podstate sa nemení, je Láskou a zostáva Láskou. Kto chce byť láskou ako Boh, bude sa večne tešiť z prítomnosti Nekonečnej Lásky, bude večne nazerať na Lásku Boha. Kto nechce byť láskou, bude večne zazerať na Božiu Dobrotu a bude nešťastný tam, kde by mohol byť nesmierne blažený, keby chcel milovať. Boh prichádza ako doktor duše i teľa, ako doktor celého človeka. Doktor a psychiater stvorených duší a celého Vesmíru.
„Vtedy sa roztvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá, ba vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine.“ Boh sa pri svojom druhom príchode prejaví tak, ako sa prejavil pri svojom prvom príchode v Ježišovi a skrze neho. Žiadnemu slepcovi nepovedal, chcem, aby si zostal slepým a žiadnemu hluchému nepovedal, chcem, aby si zostal hluchým. Ani chromému nepovedal: „Páči sa mi, keď ťa vidím ako sa zvíjaš v reumatickej horúčke.“ A jazyk nemého sa otvorí v radosti. Dokonca sa na púšti objaví voda, ktorú tak strašne potrebujeme k životu. A v našich časoch by určite prorok čosi pridal aj náprave skazeného ovzdušia a možno aj niečo o vyhynutých druhoch zvierat a rastlín. Moderne by sme mohli povedať, že príde Boh, ktorého zaujíma ekológia. Ekologické problémy našej zeme, ktoré sú ovocím našej veľkej nerozumnosti a ktoré nám dnes naháňajú strach.
„Vyschnutá zem bude jazerom a suchá pôda prameňom vôd; na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, je zeleň trsti a šašiny.” Miesta, na ktorých človeku nebolo dobre sa skrze Boží príchod zmenia na miesta príjemné a pohostinné. Mnohé tieto skutočnosti sa aspoň čiastočne a obmedzene naplnili pri prvom príchode Pána, ale až druhý príchod definitívne rozrieši biedu celého sveta.
„I bude tam chodník, cesta: cestou svätou sa bude volať, nečistý po nej neprejde, len môj ľud pôjde po nej, ani prostoduchí tam nezblúdia.“ Na tejto ceste nebude už žiadna zákernosť číhať na človeka. „Nebude tam leva a dravá zver ta nevystúpi, nenájde sa tam; len vykúpení budú kráčať.” Bude tam cesta, ktorá povedie k poznaniu Boha, ale bude tak jednoduchá, že ani prostoduchí po nej nezblúdia. Sama Cesta v osobe Ježiša Krista už prišla a znovu príde k nám na konci časov. Je rozdiel medzi Pánovými vyslobodenými a tými ostatnými. Pánovi vyslobodení sú tí, ktorí poznávajú svoj otrocký stav a túžia po slobode. Nie sú to tí, ktorí sa na tejto zemi cítia doma a dobre. Sú to plačúci, ktorým Boh chýba. Ktorí ustavične plačú, pretože Boha nemajú.
„A Pánovi vyslobodení sa vrátia, s jasotom prídu na Sion.” Ak si z tých, ktorým Boh chýba, budeš sa skutočne tešiť, keď príde. Ak si si zvykol na život bez Boha, budeš zaskočený tým, keď príde. Pre tých, ktorým Boh chýba platí aj posledné zasľúbenie: „Ustavičná radosť bude na ich hlavách, radosť a rozkoš dosiahnu, zmizne starosť a vzdychanie.” Zmizne starosť a vzdychanie. Amen.