02. adventná nedeľa „B“ – (Iz 40,1-5.9-11)
V dnešnom prvom čítaní z proroka Izaiáša sme počuli výzvu k radosti. Je to výzva, ktorú nám adresuje sám Boh: „Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech.“ Táto výzva k radosti platí pre každého, kto môže o sebe zodpovedne prehlásiť, že patrí k Pánovmu ľudu a to skrze vieru a krst, skrze prijatie Ježiša a odovzdanosť. Treba rozlišovať, či patríme tomuto svetu alebo Pánovi. Tento svet kvôli svojej narušenosti speje do záhuby, ale pre toho, kto nechce žiť svojvoľne a uznáva Božie Slovo za základnú normu svojho života, pre toho platí výzva k radosti: „Potešujte, potešujte môj ľud“.
Možno sa pýtame: „Ako a čím sa máme potešiť?“ Máme sa potešiť Božím Slovom, ktoré je živé a účinné. Božím Slovom, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Božie Slovo môže vyvolať radosť v našom srdci len vtedy, keď je prijímané s istotou, ako Slovo Božie.
Božie Slovo nás kňazov, ktorí máme v cirkvi úrad pastierov, vyzýva, aby sme hovorili k srdcu Jeruzalema. Civilizácia, ktorú sme vytvorili svojou narušenou a hriešnou existenciou, je jednostranne zameraná na zveľaďovanie intelektu. Hodnotíme človeka podľa dosiahnutých vedomostí. Keď si všimneme formy rôznych súťaží, ktoré prebiehajú v našich médiách, väčšinou sú založené na tom, aby zvíťazil ten, kto viacej vie, kto si viacej pamätá, výnimočne sa hodnotí zručnosť, po prípade sa vyzdvihuje telesná krása, ktorá je veľmi relatívna a závisí od vkusu a nie je vôbec zásluhou toho, kto je ňou obdarovaný. Najmúdrejší v našich očiach je ten, kto si najviac pamätá.
Ale Božie Slovo nám ukazuje iný systém hodnôt. Na prvom a najdôležitejšom mieste je srdce. Človek je meraný podľa svojho srdca. Boh nás skrze proroka Izaiáša vyzýva, aby sme hovorili k srdcu. Slovo Božie má zostúpiť z našej hlavy do nášho srdca, len tak sa stane pre nás živým a životodárnym Slovom. Pretože, až keď Slovo Božie zostúpi do srdca, ovplyvní naše najvnútornejšie vnútro. Pán Ježiš nám odhaľuje, že zdroj a prameň našej hriešnosti je práve naše srdce. „Z vnútra totiž z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, zlé sklony!“ Práve toto vnútro musí byť zasiahnuté Božím Slovom. Umiestniť Božie Slovo do nášho srdca dokáže jedine Duch Svätý. Božie Slovo ako druhá Božská Osoba, má zasadnúť na trón nášho srdca. Sme pozvaní prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa.
Čo máme hovoriť, čo máme hlásať: „Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina.“ Koľkí kresťania naozaj tomu veria a sa aj podľa toho chovajú ako slobodní. A koľkí sa prežívajú úplne naopak ako otroci. Ale apoštol nás napomína: „Už nie si otrok, ale syn a keď syn, tak aj dedič.“ Ak je Ježiš našim Pánom, tak nemôže a nie je súčasne naším pánom Satan. Nedajte sa klamať tým, že minulosť ide stále a všade s vami a musíte sa večne cítiť vinnými. Kde sa človek cíti vinný, tam nemôže existovať láska, ale len zmierovanie. Ak aj človek stále cíti vládu hriechu vo svojich údoch, dôležitá je vôľa, ktorá túži po Spáse.
Prorok ohlasuje, že „vina je odčinená“. Ježiš oslobodzuje nielen od hriechu, ale aj od viny. On zobral na seba všetky hriechy a bol vzkriesený pre naše ospravedlnenie. Uvažovali sme, vo veľkonočnom čase, čo robí Boh vo vzkriesení Ježiša. Ničí „corpus delicti“, telo a jadro dôkazu. Kde mŕtvy ožíva, tam zaniká dôkaz vraždy. Boh vzkriesením svojho Syna likviduje podstatu trestného činu a tým likviduje aj hriech a aj vinu. Z jeho nesmiernej moci ostáva len pozitívne ovocie poslušnosti Božieho Syna a tým je Spása, pre toho, kto verí.
U proroka Izaiáša i v evanjeliu sme počuli výzvu: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa dvihne a každý vrch i kopec zníži.“ Čo predstavujú tieto kopce a doliny. Kopec a dolina predstavujú extrémy, ktoré môžeme postrehnúť aj v našej spoločnosti. Ľudia extrémne bohatí a ľudia, ktorí zápasia o prežitie. Ak sa bohatý ujme bedára, tak napodobní Boha a Božie Slovo sľubuje, že sa „zjaví Pánova Sláva“. Takýmto spôsobom sa bohatý človek stane Božím obrazom, keď bude tak štedrí ako Boh. Boh človeka určil, aby v tomto materiálnom svete bol jeho obrazom. On chce v tomto svete milovať tvojím srdcom a rozdávať tvojimi rukami.
Na záver možno vážneho zamyslenia jednu anekdotu, ktorá hovorí o únave kazateľa: Po skončení židovských bohoslužieb sa na smrť unavený rabín dovliekol domov. „Čo ťa tak unavilo?“ opýtala sa ho ihneď starostlivá manželka. „Kázanie,“ odpovedal rabín. „Musel som hovoriť o chudobných a ich veľkej túžbe po budúcej pasche, lebo víno i macesy a všetko iné pôjde v tomto roku ohromne hore.“ „A čo si dosiahol svojím kázaním,“ pýtala sa ďalej manželka. „Polovička je už vybavená“, odpovedal kazateľ: „chudobní sú pripravení a ochotní prijímať dary. Ešte ma čaká druhá polovica práce“.