Druhá nedeľa po Narodení Pána – (Ef 1,3-18)

Na začiatku roka obyčajne každá strana, každá firma a dokonca každý človek vyjadruje pred druhými svoje plány a očakávania. Je teda akosi prirodzené, že aj Cirkev nám v tamto čase predstavuje Boží plán s nami. V dnešnom čítaní počujeme niečo a našom predurčení: „Boh nás svojím dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho deťmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi.” Existuje len jedno predurčenie a to predurčenie ku spáse. Ak môžeme hovoriť a predurčení za strany Boha, môžeme s istotou tvrdiť, že existuje len toto jedno pozitívne predurčenie ku spáse. Na inom mieste vo svojich listoch, tvrdí sv. Pavol osvietený Duchom Svätým: „Boh chce spasiť všetkých ľudí.”

Bytostné určenie človeka, o ktorom píše už kniha Gn, je „aby sa stal Božím obrazom“. Človek má v sebe túžbu po absolútne. Keby táto túžba nebola v našej prirodzenosti daná priamo od Boha, nemal by načo nadviazať diabol pri svojom pokúšaní, keď sľuboval „budete ako Boh“! Ak však táto túžba po Božskom bola vložená už do prirodzeností prvých ľudí, to znamená, že Boh od počiatku chcel túto túžbu naplniť. Čo je teda podstatou prvotného hriechu? Nie to, že človek chcel byť ako Boh, veď to bolo jeho prvotné určenie, ale podstatou prvotného hriechu bolo, že to chcel dosiahnuť bez Boha, proti Bohu, vzburou a neposlušnosťou. Chcel byť Bohom bez Boha. Chcel byť bohom bez lásky a zodpovednosti.

Akonáhle sa človek harmonizuje s plánom Božej lásky, ktorý je zjavený v Božom zákone, už vtedy začína z jeho z viditeľnej bytosti pôsobiť Neviditeľný Boh. Všetko toto sa deje skrze osobné prijatie Ježiša ako Spasiteľa. Je potrebné odriecť sa Zlého Dúcha a znovu uznať nad sebou Vládu Božieho Slova. Čím viac sme podrobení a odovzdaní Božej vláde, tým viac sa stávame Božím príbytkom. Stávame sa podľa vzoru P. Ježiša, Bohoľuďmi. Ľuďmi, v ktorých prebýva Boh, v ktorých pôsobí Boh, ktorí poznávajú Boha vo svojej duši. Stávame sa ľuďmi, ktorí zažívajú veľké veci, ktoré v nich koná Boh. A toto nás vedie k ustavičnému velebeniu Boha: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal a zahrnul nebeskými duchovnými darmi.”

Na rozdiel od SZ, ktorý bol daný skrze Mojžiša, skrze Krista prichádza zákon nový, skrze Krista prijímame od Boha milosť a pravdu. Z jeho plnosti sme prijali všetci milosť za milosťou. Keď správne pochopíme Boží plán s nami, začneme aj my Boha velebiť. Boh je tak dobrý, že nežiada od nás chorých, aby sme sa vlastnými silami uzdravili, ale posiela nám liek vo svojom Synovi. V jeho človečenstve je uzdravenie nášho človečenstva. Jeho človečenstvo ostalo s nami vo sviatostiach Cirkvi, v Slove Božom. Spolu so svätým Apoštolom Pavlom sa dnes za vás všetkých modlím: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenie, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vašej mysle, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povoláva aké je bohatstvo a sláva jeho dedičstva určeného svätým.” Aká je nádej, taký bude aj život. Modlím sa za vás, aby vám Boh zjavil tú blaženú nádej, o ktorej hovoríme pri každej svätej omši.

Snáď je potrebné tú dnešnú úvahu o pozitívnom predurčení ku spáse doplniť úvahou o zatratení. Zatratenie nie je v Božom pláne. Peklo je autonómnou oblasťou, ktorá nechce uznať zvrchovanosť Boha, zvrchovanosť Lásky. Peklo nastupuje tam, kde sa Stvorenie uzatvára pred svojím Stvoriteľom. Žalmista veľmi výstižne hovorí: „To sú tí, ktorí sa vymanili z tvojej náruče.“ Každý hriech môže byť prejavom našej nepodriadenosti a preto spôsobuje v našej duši zážitok pekla, zážitok straty Boha.

Peklo je v tých, ktorí odopreli Bohu právo vstupu do ich života. Ak sa takto rozhodnú definitívne, Boh rešpektuje ich vôľu, aj keď nemá záľubu v ich smrti. Vy, ktorí sa bojíte Boha, nebojte sa pekla. Ak ste uverili v Syna Božieho, ak ste uverili v túto úžasnú lásku Boha voči ľudom, prešli ste zo smrti do života. Ste Božie milované deti. Keď sa odovzdáte Ježišovi, je to On, ktorý spôsobí, že budete rásť v Božej milosti, že stále viac budete podobní Ježišovi, v ktorom má Otec svoje zaľúbenie.