Je to zvláštne Božie riadenie, že omša na konci roku, teda dnešná večerná a ďakovná svätá omša sa berie zo zajtrajšej Slávnosti Bohorodičky Panny Márie. Akoby nám cirkev chcela naznačiť, že u nej sa všetko začína i končí. Ona je tá, ktorá pripravovala prvý príchod Ježiša na svet. Ona je tá, ktorá tajomne pripravuje aj zavŕšenie Dejín spásy pri druhom príchode Ježiša Krista. Má to svoj zmysel, že stojí pri nás na konci roku, ktorý nám môže predstavovať koniec starého veku. Má svoj zmysel, že nás práve ona privádza do nového veku.
Dôležitá úloha, ktorú Ježišova matka zaujíma v kresťanskej tradícii, bola načrtnutá už v biblickom zjavení. Ak apoštoli sústredili svoj záujem hlavne na Ježišovu verejnú službu, bolo to preto, že mohli hovoriť len o tom, na čom sa sami zúčastnili. A snažili sa hovoriť o tom, čo bolo najsúrnejšie v ich poslaní. Je to úplne normálne, že pozornosť na Ježišovo detstvo sa zaostruje až neskôr. Marek ho nepozná a uspokojuje sa tým, že dvakrát spomína Ježišovu Matku (Mk 3,31-35; 6,3). Matúš o ňom vie ale sústreďuje sa na postavu Jozefa, Dávidovho potomka, ktorý prijíma nebeské odkazy a dáva dieťaťu Panny meno Ježiš. Až v Lukášovom evanjeliu sa objavuje postava Panny Márie v celej kráse. Ona hrá dôležitú úlohu pri počiatku Evanjelia a osobným prijatím Krista, sa stáva prvou kresťankou, ktorá nežije už len z vlastných síl, ale z moci Božej. Ona sa pri zrode Cirkvi zúčastňuje s učeníkmi na modlitbe vo Večeradle. Napokon evanjelista Ján zarámuje Ježišov verejný život medzi dve mariánske scény. Je to svadba v Kane Galilejskej a scéna na Kalvárii. Ježiš v Kane a na Kalvárii autoritatívne definuje úlohu Panny Márie. V prvom prípade jej úlohu ako veriacej, v druhom prípade ako matky jeho učeníkov. Toto postupné uvedomovanie si Máriinej úlohy nemá sa vysvetľovať iba psychologickými pohnútkami: ono odzrkadľuje vždy hlbšie a hlbšie poznanie samotného Ježišovho tajomstva, ktoré sa ale nedá oddeliť od „ženy, z ktorej sa chcel narodiť” (Gal 4,4). Zamyslime sa aspoň nad jedným titulom, ktorý je dávaný Panne Márii a to je titul „Dcéra Sionská”.
Mária sa javí najprv podobná svojím vrstovníčkam. Jej meno Mária, bolo v tej dobe veľmi rozšírené. Význam tohoto mena v aramejštine pravdepodobne bude: vladárka, pani. Evanjelista Lukáš ukazuje Máriu ako nábožnú židovku, ktorá sa verne podriaďuje Zákonu a pozná dobre SZ, o čom svedčí napríklad jej Magnificat, ktorý sa skladá z mnohých SZ citátov. Avšak podľa toho istého Lukáša Mária nie je iba jednoduchou židovskou ženou. V obraze Zvestovania a Navštívenia Lukáš predstavuje Máriu ako Dcéru Sionskú v tom zmysle, aký tento výraz mal v SZ, ako zosobnenie Božieho ľudu. Anjelovo „Zdravas – raduj sa“ nie je bežným pozdravom, ale pripomína prisľúbenie Pánovho príchodu do jeho svätého mesta (Sof 3,14-17; Zach 9,9). Titul „kecharitomene -milostiplná”, ktorý označuje vrcholný predmet Božej lásky, môže pripomínať nevestu z Veľpiesne, jednu z najtradičnejších postáv vyvoleného ľudu. Toto všetko zodpovedá úlohe, ktorú Mária má v týchto výjavoch: dostáva v nich ona sama v mene Jakubovho domu oznámenie spásy, prijíma ho a tak umožňuje jeho splnenie. Napokon vo svojom speve Magnificat rýchlo prekračuje svoju osobnú vďačnosť a dáva svoj hlas vo vďačnosti a radosti do služby Abrahámovmu potomstvu.
Dnešný deň stojíme pred tajomstvom Bohorodičky. Zároveň však stojíme pred tajomstvom vyvolenia Izraela. Prečo Boh vyvolil k takémuto úžasnému poslaniu dcéru tohoto ľudu. Vladimír Solovjev nás upozorňuje na niektoré črty tohto národa, ktoré vzbudili Boží záujem: Židia vynikajú predovšetkým hlbokou religiozitou, nábožnosťou, oddanosťou Bohu až do úplnej sebažertvy. Je to národ Zákona a prorokov, mučeníkov a apoštolov. „Lebo vierou podmaňovali kráľovstva, prisluhovali spravodlivosť, dostali od Boha prisľúbenia (Hebr 11, 33).
Pravý Boh urobil z Izraela svoj národ preto, že Izrael prijal pravého Boha za svojho. Poznanie Boha tvaruje našu dušu a naše postoje ku svetu. Keď sa patriarchovia a vodcovia židov oddelili od modlárskeho pohanstva a svojou vierou sa pozdvihli nad poverčivosť chaldejskej mágie a aj nad chytrosť Egypta, stali sa hodnými Božieho vyvolenia. Boh si ich vyvolil, zjavil sa im, uzavrel s nimi zväzok. Je to vo svetových dejinách jedinečný jav, lebo u nijakého iného národa náboženstvo nenadobudlo takú formu spojenectva alebo zmluvy medzi Bohom a človekom. Pravý Boh je Boh svätý, Mocný Boh, ktorý jestvuje sám v sebe. Naše náboženstvo sa začína osobným vzťahom medzi Bohom a človekom v dávnovekej zmluve s Abrahámom a Mojžišom a utvrdzuje sa čo najužším osobným spojením Boha a človeka v Novej zmluve Ježiša Krista, v ktorom obe prirodzenosti prebývajú bez splynutia ale i bez rozdelenia. Tieto dve zmluvy Stará a Nová, nie sú dve rozdielne náboženstvá, ale len dva stupne jedného a toho istého bohočlovečenského náboženstva. Toto jedine pravé bohoľudské, židovsko – kresťanské náboženstvo sa uberá priamou a kráľovskou cestou medzi dvomi krajnými omylmi pohanstva, v ktorom ráz človeka pohlcuje božstvo (v Indii), inokedy samo božstvo sa mení na tieň človeka (v Gréckej a Rímskej mytológii).
V dnešnom evanjeliu vidíme tú, ktorá je nazývaná požehnaná medzi všetkými ženami na svete, lebo skrze ňu sme prijali Krista, ktorý je plnosťou Božieho požehnania. Čo nám chce povedať vieroučná pravda dnešného dňa. Dogma o Bohorodičke bola definovaná ako reakcia na blud Patriarchu Nestória, ktorý tvrdil, že Máriu nemôžeme nazývať Božou matkou, ale len matkou Kristovou, teda len ľudskou matkou človeka Ježiša. V tejto dogme ide o uznanie tej pravdy, že Kristus od prvého momentu počatia v lone Panny Márie je Pravý Boh ale súčasne aj Pravý človek a je teda vo vlastnom slova zmysle jej synom, ale súčasne neprestáva byť Synom Božím. A teda aj ako Syn Boží prijal Máriu za svoju ľudskú matku. A ona sa takýmto spôsobom stala Matkou Vteleného Božieho Slova. Mária je teda skutočnou a živou bránou, skrze ktorú zostúpil Boh medzi nás na túto zem. Pre toto svoje poslanie musela byť zvlášť pripravená.
Mária aj nám všetkým ukazuje, čo je príčinou jej Bohomaterstva? Je to jej viera Bohu a poslušnosť Božiemu Slovu. Pán Ježiš pre nás všetkých odkazuje: „Kto plní vôľu môjho Otca, ten mi je bratom, sestrou i matkou.” Je potrebné s istotou viery prijať Božie Slovo a uskutočniť ho v každodennom živote, aby sa aj do nás vtelilo Božie Slovo.