Dnešná svätá omša je o tajomstve Bohorodičky. Je to tajomstvo, ktorému už mnohí kresťania správne nerozumejú, preto sa spolu zamyslime nad ním. Čo všetko nám chce povedať tento titul?
Predovšetkým nám tento titul chce povedať, že Ježiš je skutočný a pravý človek a to nielen svojou prirodzenosťou, ale aj údelom od počatia až po smrť. Preto tvrdíme, že Ježiš je človek, lebo sa narodil z Márie, ktorá je ľudským tvorom. Tento titul svedčí o Ježišovi, že je pravý Boh. Je akousi strážou, lebo bdie nad titulom “Pravý Boh”, aby nebol zbavený svojho zmyslu. Titul Bohorodička by sme nemohli zdôvodniť a stal by sa dokonca rúhaním, akonáhle by sme prestali uznávať v Ježišovi Boha. Mária je Bohorodičkou len vtedy, keď v okamžiku počatia, ten, ktorý sa v nej počal, je Bohom. Konečne tento titul svedčí o Ježišovi, že je Pravý Boh a Pravý človek v jednej a tej istej osobe. Kvôli tomuto cieľu bol aj koncilovými otcami v Efeze vyhlásený. Hovorí o hlbokej jednote medzi Bohom a človekom, ktorá sa uskutočnila v Ježišovi. Hovorí o tom ako sa Boh spojil s človekom a pripojil k sebe človeka najhlbšou jednotou aká existuje na svete, totiž jednotou osoby. Týmto spôsobom je titul Bohorodička akousi ochranou, ktorá nás chráni od toho, aby sme v Ježišovi oddeľovali Božstvo od človečenstva.
Otcovia hovorievali: „Marino lono je svadobným lôžkom, na ktorom došlo ku svadbe Boha s ľudstvom” alebo „miestom, v ktorom sa Boh zjednotil s človekom“. Otcovia ju nenazývali Bohorodičkou preto, že by v nej mala pôvod Božská prirodzenosť Slova ale preto, že sa z nej narodilo sväté telo, obdarené rozumnou dušou, s ktorou sa spojilo Slovo tak, že s ňou vytvorilo jedinú osobu. Mária nieje Bohorodičkou v tom, zmysle, že by bola existovala skôr ako druhá Božská Osoba a bola príčinou jej zrodu. Veď v Kréde vyznávame, že Boží Syn je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, splodený nie stvorený jednej podstaty s Otcom. Ak hovoríme o Márii ako Bohorodičke, tak tým vyznávame, že skrze ňu vstúpila II. Božská osoba, teda Božie Slovo do nášho ľudského sveta a do našej ľudskej prirodzenosti.
Avšak tento titul nám hovorí aj o Bohu. Zjavuje nám Boha ako Trojicu Osôb. Mária sa stáva dcérou Otca, matkou Syna a Nevestou Ducha Svätého. Názov Bohorodička stavia Máriu do jedinečného vzťahu s každou Osobou Najsvätejšej Trojice. Svätý František to vyjadril takto: „Svätá Panna Mária, na svete sa nenarodila medzi ženami podobná tebe, dcéra a služobnica Najvyššieho Kráľa, nebeského Otca, matka nášho presvätého Pána Ježiša Krista, snúbenka Ducha Svätého.”
Ďalej nám hovorí o Božej pokore. Boh chcel mať matku. Boh prijal tento závislý spôsob existencie, aby nás učil, čo to je pokora. Niektorí ľudia vo svojej pýche bojujú proti tomu, aby museli uznať, že sú na niekom závislí, že bez vôle ich rodičov by tu vôbec neboli. A porovnajme to s Božou pokorou, ktorá chce prijať toto závislé bytie. Človek chce vo svojej pýche hľadať Boha, kdesi veľmi vysoko a nepozoruje, že Boh sa vo svojej pokore znížil. Boh sa mlčky sprítomňuje v útrobách ženy. Boh zostupujú priamo do srdca hmoty, lebo slovo „matka, mater”, je odvodené od „matéria”. Boh, ktorý sa stáva telom v lone ženy, je ten istý, ktorý sa sprítomňuje v srdci hmoty, sveta, v Eucharistii. Je to ten istý spôsob. Sv. Irenej tvrdí, že kto neverí v zrodenie Boha z Panny Márie, nemôže veriť ani v Eucharistiu. Staroveký cirkevný spisovateľ hovorí: „Skutočne musíme povedať: Tejto veci sa dá veriť práve preto, že je to bláznovstvo. Je istá práve preto, že je nemožná. Je Božská práve preto, že nieje od ľudí.” (Tertulián)
Keď si Boh zvolil túto cestu prostredníctvom ľudskej matky, aby sa sám mohol zjaviť, pripomenul ľudskej pochabosti, ktorá vidí zlo tam, kde nieje, a nevidí ho tam, kde je, že všetko je čisté. Prehlásil, že všetko, čo stvoril, je sväté. Posvätil a vykúpil nielen abstraktnú prirodzenosť, ale tiež ľudské narodenie a celú hmotnú existenciu. Predovšetkým zjavil Boh dôstojnosť ženy ako takej. „Keď sa naplnil čas, poslal Boh svojho Syna, narodeného zo ženy” (Gal 4,4). Keby Pavol prehlásil „narodeného z Márie” išlo by len o životopisný údaj. Keď však prehlásil: „narodeného zo ženy”, dodal svojmu prehláseniu univerzálny a nesmierny dosah. Sama žena, každá žena, bola povýšená v Márii k takejto neuveriteľnej výške. Dnes sa mnoho hovorí o emancipácii ženy, ale pozrime ako sme v tomto smere pozadu za samotným Bohom. On nás všetkých predišiel. Udelil žene takú poctu, že nám to odníma schopnosť vyjadrovania a že nás to núti k premýšľaniu o našom hriechu.
Titul „Bohorodička“ nám konečne hovorí i o samotnej Márii. Mária je jediná v celom tvorstve, ktorá môže Ježiša osloviť tým istým spôsobom ako Otec: „Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodila!” Sv. Ignác Antiochijský hovorí so všetkou prostotou, že: „Ježiš je z Boha a z Márie.” Ako keď mi povieme o niekom, že je synom toho a tej.
Sám titul „Bohorodička” stačí, aby sa na ňom zakladala Marina veľkosť a aby zdôvodňoval poctu, ktorá sa jej vzdáva. Žiadny iný a väčší titul už nieje a nemôže byť. Nám katolíkom sa niekedy vytýka, že to preháňame s úctou k Márii. Možno sú tieto výčitky oprávnene čo sa týka spôsobov ale nie čo sa týka veľkosti úcty. Zabúda sa na to, čo robí sám Boh. Boh šiel tak ďaleko a tak poctil Máriu, keď ju učinil Božou Matkou, že nikto nemôže o nej povedať viac, i keby mal toľko jazykov ako je stebiel trávy.
Titul Bohorodička je i dnes príležitosťou k stretnutiu a spoločnou základňou všetkých kresťanov. Z neho je možne vychádzať, aby sme dosiahli zhody o tom, aké miesto zaujíma Mária vo viere. Toto je jediný ekumenický titul nielen podlá práva, pretože ho definoval ekumenický koncil v Efeze, ale i faktický, pretože ho uznávajú všetky kresťanské cirkvi.
Martin Luther hovorí: „V názve „Bohorodička“ je obsiahnutá všetka jej česť. Nikto nemôže povedať jej alebo o nej nič väčšieho, i keby mal toľko jazykov, ako je stebiel trávy, hviezd na nebi a piesku v mori. I naše srdce má uvažovať, čo to znamená byť Matkou Boha.”
Počuli sme, ako zmýšľal Luther. Pri inej príležitosti napísal: „Článok, ktorý tvrdí, že Mária je Bohorodičkou, platí v cirkvi od začiatku a Efezský koncil ho nevyhlásil ako niečo nové, pretože je to pravda, obsiahnutá už v evanjeliu a v Písme svätom. Tieto slová (Lk 1,31 – 32) – „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho,“ a (Gal 4,4) – „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom“, zastávajú veľmi pevne názor, že Mária je skutočne Bohorodičkou.” A vo formule viery zloženej po jeho smrti čítame: „Veríme, učíme a vyznávame, že Mária je právom nazývaná Bohorodičkou a že ňou skutočne je”
Podobne sa vyslovuje ďalší reformátor Zwingli: „Podľa môjho úsudku je Mária právom nazývaná Rodičkou Boha – Theotokos”.
Vyprosujme si na začiatku Nového roku požehnanie prostredníctvom tej, ktorá je požehnaná Pánovou prítomnosťou.