Zvláštnym božím riadením sa na konci občianskeho roku a tiež na počiatku nového občianskeho roku berie sv. omša zo Slávnosti Bohorodičky. Pri slávení ročného cyklu Kristových tajomstiev si svätá Cirkev uctieva s osobitnou láskou a úctou Preblahoslavenú Bohorodičku Máriu, ktorá je nerozlučne spätá so spasiteľným dielom svojho Syna. V nej Cirkev obdivuje a velebí vznešené ovocie vykúpenia. V nej ako v najvernejšom obraze Cirkev zhliada podobu, akú ona sama chce vlastniť. Ako by nám tým chcel Duch Svätý naznačiť, že ona stojí na počiatku všetkých Božích vecí v tomto svete a že ona tajomne pripravuje aj druhý príchod Pána Ježiša na tento svet. Ak Pán Ježiš o sebe prehlasuje: „Ja som cesta, pravda i život.“, môžeme o Panne Márii konštatovať, že ona je Bránou k tejto Ceste, Pravde i Životu.
Práve na Vianoce, vo chvíli, keď „porodila svojho prvorodeného syna“, a nie skôr, stala sa Mária naozaj a plne Bohorodičkou, Matkou, ktorá do nášho ľudského sveta porodila Boha. Matka nie je titul ako iné, ktoré sa človeku dávajú zvonka, ale nespôsobujú v ňom žiadnu vnútornú zmenu. Žena sa stane matkou tým, že urobí radu skúseností, ktoré ju navždy poznamenajú v celej bytosti, telesne i duševne. Telesne je to skúsenosť počatia, tehotenstva a pôrodu; na duchovnej úrovni získava nové vedomie o sebe, o svojich schopnostiach a o svojom poslaní. Prežíva novú formu lásky voči bytosti, ktorú nosí pod srdcom. Sú to veci, ktoré ju poznačia natrvalo. Dalo by sa to prirovnať k zážitku kňaza, ktorý v deň svojej vysviacky počuje: „Ty si kňaz naveky!“ On takisto prijíma skrze sviatosť kňazstva nezrušiteľný charakter do svojej duše. Ale v omnoho väčšej miere to platí o každej žene, ktorá keď sa raz stala matkou, je matkou naveky. V tom prípade nejde len o neviditeľné znamenie na duši, ale tiež o živého tvora, dieťa, ktoré je určené aby žilo naveky ako samostatná bytosť vďaka svojej matke a aby sa k nej aj tak chovalo, ako ku svojej matke.
Keď hovorí Písmo Sväté o Panne Márii, neustále vyzdvihuje dva prvky alebo základné momenty, ktoré v obecnej ľudskej skúsenosti, definujú materstvo ženy. Je to počatie a pôrod. Anjel hovorí Márii v evanjeliu podľa Lukáša: „počneš a porodíš syna“. Tieto dva momenty nachádzame aj v evanjeliu podľa Matúša. Ten, ktorý je v nej splodený je z Ducha Svätého a ona porodí syna. Izaiášovo proroctvo, v ktorom bolo toto všetko predpovedané, sa vyjadrovalo tak isto: „Panna počne a porodí syna“. Preto môžeme tvrdiť, že práve na Vianoce, keď Panna Mária priviedla na tento svet Ježiša, stala sa v plnom slova zmysle Bohorodičkou, Božou Matkou. I pri tejto príležitosti sa potvrdzuje, že Západné i Východne kresťanstvo, každé zvlášť, vlastní po jednom kľúči k plnému pochopeniu a otvoreniu tohto tajomstva. Názov užívaný v latinskej cirkvi „Dei Genitrix“ vyzdvihuje skôr moment počatia z Boha. Prvá zložka splodenia je spoločná ako otcovi tak i matke. Názov „Theotokos“, ktorý používa grécka cirkev vyzdvihuje skôr moment pôrodu, ktorý je výlučné vecou matky. Obidva tieto termíny obsahuje titul: „Božia Matka“. Je to titul, ktorý naplnil úžasom liturgiu cirkvi. Cirkev si prisvojovala údiv SZ ľudu, aký nastal vo chvíli, kedy sa Božia sláva zniesla v podobe oblaku do chrámu a svoj údiv nad Pannou Máriou vyjadrila podobným zvolaním: „Ten, ktorého nemôžu obsiahnuť nebesia, uzatvoril sa do tvojho lona a stal sa človekom.“
Slovo sponzor je magickým slovom dnešnej doby. Môžeme ho definovať ako ochotu bohatších pomôcť chudobnejším alebo podporiť užitočné spoločenské akcie. Kto si dnes nájde sponzora, dokáže urobiť veľké veci. Zakrátko budeme prežívať prvý deň Nového roka. Možno si predstavujeme niektoré udalosti, ktoré nás v ňom čakajú. A je asi aj dosť takých, kde by nám pomoc nejakého sponzora dobre padla. Cirkev nám žiaľ, nemôže ponúknuť zoznamy bohatších ľudí, ktorí by nám mohli pomôcť v tomto roku. Ponúka nám čosi iné a hodnotnejšie. Ponúka nám sponzora, ktorý nám chce pomáhať viac, ako len peniazmi. Pápež Pavol VI. sa rozhodol, že pomocníčkou, s ktorou začneme každý Nový rok, bude Bohorodička. P. Mária vychádza v ústrety našim potrebám a chce nám pomôcť v tom, čo si dnes všetci navzájom prajeme.
V modlitbe nás Duch Svätý zjednocuje s osobou jediného Božieho Syna a s jeho osláveným človečenstvom. Cez toto človečenstvo sa spája naša synovská modlitba v spoločenstve s Cirkvou s Ježišovou Matkou. „Ona ukazuje cestu“ (hodighitria), je jej „Znakom“, ako o tom svedčí východná aj tradičná západná ikonografia. Práve z tejto jedinečnej Máriinej spolupráce s pôsobením Ducha Svätého, rozvinuli Cirkvi modlitbu k svätej Božej Matke, ktorá nachádza svoj privilegovaný výraz v modlitbe Zdravas, Maria:
„Zdravas, Mária, (Raduj sa, Mária).“ Pozdrav anjela Gabriela uvádza modlitbu Zdravas. Sám Boh prostredníctvom svojho posla pozdravuje Máriu. Našou modlitbou sa odvažujeme opakovať tento pozdrav s úctou, ktorú Boh prejavil svojej poníženej služobnici a tešiť sa jeho radosťou, ktorú našiel v nej.
„Milosti plná, Pán s tebou“. Obidve časti anjelského pozdravenia sa navzájom objasňujú. Mária je plná milosti, lebo je s ňou Pán. Milosť, ktorou je zahrnutá, to je prítomnosť toho, ktorý je prameňom všetkej milosti: „Plesaj… dcéra Jeruzalema … uprostred teba je Pán“ (Sof 3,14.17). Mária, v ktorej má prebývať sám Pán, je osobne dcérou Siona, Archou zmluvy, miestom, kde sídli Pánova sláva: ona je „Božím stánkom medzi ľuďmi“ (Zjv 21,3), „plná milosti“, je celkom odovzdaná tomu, kto prichádza prebývať v nej, a ktorého ona má dať svetu.
„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.“ Po anjelskom pozdravení si osvojujeme Alžbetin pozdrav. „Naplnil ju Duch Svätý“ (Lk 1,41). V dlhej postupnosti generácií je Alžbeta prvou, ktorá vyhlasuje Máriu za blahoslavenú. „Blahoslavená tá, ktorá uverila …“ (Lk 1,45); Mária je „požehnaná medzi všetkými ženami“, lebo uverila, že sa Pánovo slovo splní. Abrahám sa so svojou vierou stal „požehnaním pre všetky národy zeme“ (Gn 12,3). Mária sa pre svoju vieru stala Matkou veriacich. Vďaka nej všetky národy zeme dostanú najvlastnejšie Božie požehnanie – „požehnaný plod života tvojho, Ježiš“ je plodom jej života.
Vyprosujme si v prvých momentoch Nového roku požehnanie prostredníctvom tej, ktorá je požehnaná Pánovou prítomnosťou.