Biele Sobota IV. – (Mk 16,1-8; Rim 6,3-11)

Najmilší, vieme si dobre predstaviť, čo je to zmŕtvychvstanie? V závere dnešného evanjelia sme počuli, že ženy vyšli z hrobu a utekali, pretože sa ich zmocnil strach a úžas. A nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. Vžime sa do ich situácie, aby srne lepšie pochopili udalosti okolo prázdneho hrobu. Predstavte si, že dostanete pekné, solídne vytlačené parte, na ktorom je správa o smrti vašej matky alebo otca alebo niekoho veľmi milého. Spolu s oznámením dostanete list od brata, ktorý vám popisuje jeho posledné chvíle, dokonca aby sme to ešte lepšie vystihli, predstavte si, že ste boli pri skone svojho drahého a teraz sa chystáte na pohreb. Keď sa človek chystá na pohreb, oblieka si čierne šaty, ale človek sa nechystá na pohreb len vonkajškom, ale i jeho duša si oblieka čierne šaty smútku, bolesti, clivoty. A takto bolo aj v prípade Márii Magdalény, Márii Jakubovej matky a Salome. Oni sú kompletne pripravené na pohreb. Chcú dokončiť dielo pohrebu, ktoré začali v piatok, ale pre krátkosť času nestihli dokončiť. Teraz sa ponáhľajú, aby telo nebolo ešte v rozklade, lebo v teple, ktoré vládne v Judei, sa mŕtvoly veľmi rýchlo rozkladajú. Teda skoro ráno, v nedeľu, po východe slnka išli k hrobu.

Medzi sebou sa dohadujú o tom, kto im odvalí kameň. Asi ešte nevedeli o tom, že veľkňazi dali hrob strážiť. Ale keď prišli ku hrobu našli kameň odvalený a stráže nikde. Ten kameň bol veľmi veľký. Ten kameň symbolizuje náš hriech, ktorý nás delí od Krista. Kto ho môže odvaliť, aby sme sa mohli priblížiť ku Kristovi, ktorého sme my všetci zabili. On sám vstal z mŕtvych, aby nás ospravedlnil.

„A keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha a veľmi sa naľakali.“ Kto by sa nenalákal, bojíme sa i keď sa stretneme nečakane na cintoríne so známym. O čo viac sa budeme báť, keď v hrobe nenájdeme mŕtveho, ktorého sme tam pochovali, ale neznámeho živého.

Ale on im povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte ukrižovaného Ježiša Nazaretského? Vstal zmŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili“. Ten mládenec tam nesedí len tak, je svedkom poslaným od Boha, aby vysvetlil veci pre náš rozum nepochopiteľné, ako je napr. prázdny hrob. Teda: „Neľakajme sa!“ Šok za šokom. Najprv vidíme Pána Ježiša v agónii na kríži skonať, teraz ho nenájdeme v hrobe, treba nás upokojiť. A teda: „Neľakajte sa! Hľadáte ukrižovaného Ježiša Nazaretského?“ Je to otázka a zároveň aj odpoveď. Adresa je presná. Áno, hľadáme ukrižovaného Ježiša Nazaretského. Presne kvôli nemu sme sem prišli, aby sme ho mŕtveho pomazali masťami.

„Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ Niet ho tu. Ako je to možné, veď tu je miesto, na ktoré sme ho položili. Tu je šatka z jeho hlavy a tu je plachta zvinutá zvlášť. Nepochopiteľné. Kde je. Tu bol. „Niet ho tu.“ Akoby sa báli vysloviť odpoveď. „Vstal z mŕtvych.“

„Ale choďte a povedzte jeho učeníkom aj Petrovi: „Ide pred vami do Galiley, tam ho uvidíte, ako vám povedal“ Muži sa dorozumievajú skrze ženy. Prečo, lebo tu muž so svojím špekulatívnym a prísne logickým uvažovaním nie je schopný sa pohnúť. Tu nastupuje viera a nazeranie. Tu sa stráca logika. Teda choďte a pretlmočte do súvislej logickej správy to, čo ste videli, aby to aj Peter aj Tomáš mohol pochopiť a prijať a uveriť. On ide pred vami. Pán Ježiš stále ide pred nami, je naším ohnivým stĺpom na ceste do zasnúbenej zeme. On nás vedie.

„Vyšli z hrobu a utekali, pretože sa ich zmocnil strach a úžas.“ Toto je obraz krstu. Vošli sme do Kristovej smrti bez osobnej ujmy. „Všetci, čo sme pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrti sme pokrstení. S ním sme pochovaní, aby sme aj my, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, žili novým životom.“ Aby sa veľká noc stala veľkou aj pre mňa, musím do seba prijať túto zvesť: „Zomreli sme spolu s Kristom, sme mŕtvi hriechu, ale žijeme Bohu v Kristovi Ježišovi. On prijal smrť za nás všetkých a doniesol nám novú existenciu založenú v Božej milosti. Žijeme z moci Božej. Nemáme už žiť z vlastných síl, nemáme sa spoliehať na svoj ľudský výkon, ale na moc Božiu, ktorá môže i mŕtveho vzkriesiť. Teda zomrime hriechu a žime Bohu v Kristovi Ježišovi.