Skutočnú radosť zo Vzkriesenia Pána môže prežiť len ten, kto predtým prežil zhrozenie z Veľkého piatku. Sme zvyknutí dívať sa na Kríž s úctou ako na Znamenie Spásy. Ale pozrime sa na neho očami tých, ktorí ešte nepoznali Svetlo viery. Pre Rimanov bol kríž takým veľkým zlom a pohanov, že sa: „medzi slušnými ľuďmi nepatrilo ani len vysloviť jeho meno“. (Cicero) Pre Židov mal kríž podobný zvuk: „Zlorečený, kto visí na dreve“. (Mojžišov zákon)
Ak sa z hľadiska morálky alebo práva pozrieme na ukrižovanie Ježiša – Bohočloveka, musíme priznať, že ide o najväčší zločin a hriech namierený proti Bohu i človeku zároveň. Na kríži vrcholí naša ľudská zloba. Kríž sa tak stáva zjavením skazenosti ľudského srdca. Vidíme, že toto samo nemohlo priniesť Spásu ako ovocie. Tajomstvo Kríža musí byť ukryté v čomsi inom. Vôbec by ma neprekvapilo, keby ovocím Veľkého piatku bola definitívna záhuba ľudstva. Keby Boh chcel zjaviť Spravodlivosť, bol by to asi najvhodnejší okamih. Všetci pristihnutí pri čine.
Sv. František nás pozýva k úvahe: „Uvažuj človeče, k akej dôstojnosti ťa povzniesol Pán Boh, keď ťa podľa teľa stvoril na obraz svojho milovaného Syna a podľa ducha utvoril ku svojej vlastnej podobe. A všetky tvory pod nebom slúžia svojmu Stvoriteľovi, poznávajú ho a poslúchajú podľa svojej prirodzenosti lepšie ako ty. A ani zlí duchovia ho neukrižovali, ale ty si ho v spolčení s nimi ukrižoval a dosiaľ križuješ, keď máš svoje potešenie v nerestiach a hriechoch.“
Situácia, ktorú prežívame dnes po Vzkriesení Pána sa veľmi podobá tej, ktorú prežili Jakubovi synovia, keď sa im dal poznať, po ich príchode do Egypta, ich brat Jozef. Oni mu spôsobili mnoho zla a predali ho do otroctva a on sa milosťou Božou stal záchrancom – doslova Spasiteľom – Egypta a celého sveta. Keď sa dal spoznať svojím bratom, zľakli sa a boli zhrození a čakali spravodliví trest. On sa im však namiesto toho milo prihovoril: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive. Preto ma Boh poslal pred vami, aby váš rod zachoval na zemi a aby ho mimoriadnym zásahom zachoval pri živote. A takto nie vy ste ma sem poslali, lež Boh. On ma urobil faraónovým poradcom, pánom nad celým jeho domom a vladárom nad celou egyptskou krajinou. Poponáhľajte sa a choďte k môjmu otcovi a povedzte mu: Toto odkazuje tvoj syn Jozef: „…príď ku mne a neodkladaj“. Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom. Len sa už nebojte! Ja sa budem starať o vás aj o vaše deti!”
Teda stručne povedané: „Vy ste mysleli na zlo, ale Boh to premyslel na dobro.“ Toto je sila a čistota Božích myšlienok. A toto sa deje aj s Krížom. Boh Najväčší zločin, ktorým je Ukrižovanie Bohočloveka, premyslel na dobro. Premyslel ho vo svojom srdci. Premyslel ho spolu so svojím Synom. V Jánovom Evanjeliu sú zaznamenané tieto Ježišove slová: „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.” (Jn 10,17-18)
Pán Ježiš tým, že sa vydáva dobrovoľne do našich rúk, dáva iný zmysel udalosti Kríža. Z násilného skutku robí obeť a eucharistiu, v ktorej všetko dopredu prijíma s vďačnosťou voči Bohu Otcovi. Tým, že je poslušný až na smrť, oslobodzuje nás z kliatby našej neposlušnosti, ktorá plodí smrť. Len z takto prijatého kríža sa môže zrodiť Spása. Prostredníctvom Ježiša sa na celé ľudstvo rozlieva Duch Svätý. Skrze jeho krv môžeme dúfať v milosť odpustenia hriechov. Kríž sa takto stáva zjavením Božej bolesti nad človekom ale zároveň zjavením nesmiernej Božej dobroty a moci. Boh všetkému dáva iný zmysel.
Sv. Peter v Skutkoch apoštolských hovorí o Ježišovi: „On kade chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých diablom posadlých, lebo Boh bol s ním. No zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho však na tretí deň vzkriesil“. Kristovo Vzkriesenie je predovšetkým aktom nesmiernej nehy, s ktorou Boh Otec mocou Ducha Svätého svojím Všemohúcim Slovom budí Ježiša, Syna človeka. Kristovo Vzkriesenie to je predpoveď radikálnej obnovy všetkých vecí. Boh zotiera nielen náš hriech, ale aj našu vinu. Ľudskému zločinu zrazu chýba korpus delikti. Kríž aj hrob sú bez dôkazu. Nikto nie je mŕtvi. Pri vyšetrovaní zločinu sa zistilo, že mŕtvi neexistuje. Ak sme raz svoj hriech vyznali, Boh nechce, aby sme k nemu pristupovali s pocitom viny, Boh chce spasiť všetkých ľudí.
Evanjeliová správa o Vzkriesení obsahuje až zarážajúca podobnosť výrazov a postojov s príbehom: „Jozef a jeho bratia“ „Neľakajte sa! Hľadáte ukrižovaného Ježiša Nazaretského? Vstal z mŕtvych. Nie ho tu! Hľa miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte učeníkom a Petrovi: Ide pred vami do Galiley; tam ho uvidíte, ako vám povedal.“ Nachádzame tú výzvu k odvahe. Takisto výzvu niesť tú zvesť ďalej a tiež skutočnosť toho, ktorý ide pred nami kvôli záchrane našich životov.
Keď sme si toto všetko uvedomili, môžeme spolu so sv. Františkom zvolať: „Tomu, ktorý pre nás toľko zla vytrpel, a toľko dobra nám preukázal a ešte v budúcnosti preukáže, tomu nech každé stvorenie, ktoré je na nebi i na zemi, v mori i podsvetí, vzdáva chválu, česť, slávu a dobrorečenie, pretože On je naša Sila a Statočnosť, jedine On je dobrý, On sám je Najvyšší, On sám je Všemohúci, Podivuhodný, Preslávny a sám Svätý, hodný chvály a Požehnaný na veky vekov.“ (List všetkým veriacim)
O moci Vzkrieseného Pána aj v našej dobe hovorí tento príbeh: Stalo sa to v Rusku počas totality. Do dediny prišiel prednášať ateistický prednášateľ, celá dedina aj so svojím pravoslávnym duchovným musela povinne dostaviť na prednášku. Keď lektor skončil, provokatívne odovzdal slovo kňazovi, ktorý sa mal k jeho argumentom vyjadriť. Kňaz sa ujal slova a pomaly ale dôrazne prehlásil: „Christos voskres!“ Na čo všetci prítomní sedliaci zborovo odpovedali: „Voistino voskres!“ Celá ateistická propaganda vyšla na posmech.
Naša viera nevisí vo vzduchoprázdne. Kristus vstal zmŕtvych. Aj tento dnešný príhovor zakončím tvrdením, ktorého Pravdu, každý môže overiť vo svojom vlastnom srdci: „Kristus, vstal zmŕtvych!“ A na toto zvolanie všetci odpovedzme: „Skutočne vstal!“