Advent (21.12.) – (Lk 1,39-45)
Včera sme počuli v evanjeliu ako anjel, okrem iného, zvestoval Panne Márii: „Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!“ Táto zvesť mala poslúžiť tomu, aby si plne uvedomila, že Bohu nič nieje nemožné. Teda anjel chcel posilniť jej vieru. Nepovedal jej nič o tom, že by sa patrilo ísť pomôcť starej Alžbete. A predsa, v dnešnom evanjeliu počujeme, že sa Mária vydala na cestu a dokonca sa ponáhľala. Toto nám ukazuje jej ľudskú veľkosť a zrelosť. Pri Zvestovaní počula úžasnú zvesť o tom, čo chce Boh urobiť v jej živote, ale pri tom, akoby len tak mimochodom, počuje o ľudskej potrebe svojej príbuznej. Stačilo len toľko, že sa o tom dozvedela, a už sa ponáhľala pomáhať. Taká úžasná je Matka Božia.
Ženy majú zvláštnu charizmu, že sa všeličo „dozvedia“. Niekedy sú to radostné správy, inokedy sa jedná dokonca o chúlostivé problémy. Často si to dokonca považujú za hriech, že sa čosi dozvedeli, čo nemuseli vedieť. Aj keď by sme nemali zbytočne hovoriť o svojich blížnych, predsa platí, že každú takúto informáciu môžeme, podobne ako Panna Mária, premeniť na dobro a to svojou príhovornou modlitbou a tiež praktickou pomocou. Keď sa niečo dozvieme, takto prijmime do svojich modlitieb, začnime sa za to modliť a ak na to máme, tak v tej veci aj skutkom pomôžme. Vtedy prestaneme mať zlý pocit, spáchaného hriechu, z toho, čo sme počuli.
Panna Mária v okamihu Zvestovania počína z Ducha Svätého. Začína v nej žiť Ježiš. Má v sebe zárodok Ježiša. Každý hriech by mohol toto tehotenstvo prerušiť a predsa sa s Ježišom neuzatvára pred ľuďmi. Nepočujeme o nej, že by sa kdesi uzatvorila, aby nebodaj nezhrešila. Počujeme o nej, že sa vydala na cestu, lebo vie, že láska rastie v konaní. Mnohí pristúpili v tomto čase na sv. spoveď a tešia sa zo svätého prijímania a zároveň sa boja, aby ten stav, ktorý teologický nazývame „stav milosti posväcujúcej“, neskončil skôr ako na štedrý deň, aby mohli pristúpiť na Vianoce ku sv. prijímaniu. Môžem povedať, že až úzkostlivo si bránia tento „stav milosti posväcujúcej“. Stav milosti posväcujúcej môžeme nazvať aj priateľstvom s Bohom. Ježiš neprichádza preto, aby sme sa ním zavreli do skleníka a ani nieje odmenou za to, že sme to s Pánom Bohom vydržali až do Silvestra. Boh je Boh Silný. Pán Ježiš hovorí, že mu je daná všetka moc na nebi i na zemi. Prijali sme do seba Niekoho, kto je absolútne mocný a nevstúpil do nášho života preto, aby sme ho po Vianociach zo seba vylúčili a svojím životom svedčili o tom, že hriech je mocnejší. Je to žalostne ak hriechu patrí všetok čas s výnimkou Vianoc a Veľkej noci a priateľstvu s Bohom len čas Vianoc a Veľkonočné Trojdnie. Môžeme to vôbec nazvať stav priateľstva. Či môže mať láska a priateľstvo určený nejaký vymedzený čas. Mať priateľa len na Veľkú noc alebo Vianoce, to je zvrátenosť.
Jeden kňaz sa vyjadril, že čas vianočnej spovede je časom, keď sa navzájom klameme. Vy klamete nás, že Pána Boha naozaj milujete a svoje hriechy naozaj ľutujete. Tvrdíte nám, že to s hriechom viac nebudete skúšať. A my zasa naoplátku klameme vás, že vám Boh hriechy odpustil. Ale Boh skutočne odpúšťa len tomu, kto naozaj začne robiť pokánie. Odvrhne svoj hriech a volí si Boha. Ľútosť nespočíva v tom, že svoje hriechy oplačeme, ale v tom, že uznáme za pravdu to, čo hovorí Boh o našich hriechoch a prestaneme v nich hľadať svoju Spásu. Hľadáte Spásu v alkohole, v drogách, v pornografii a predsa je len jeden Spasiteľ, Ukrižovaný Ježiš a jedna Spása Duch Svätý.
„Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.“ Pozrite sa, čo v Alžbetinom živote spôsobila Máriina návšteva. Mária je tak silná z Boha, že je ako Slnko, ktoré vyžaruje Ducha Svätého. Stačí jeden jej pozdrav a človek je dotknutý Božou milosťou. V nej žije Boh, ktorý je nekonečne mocnejší ako diabol a hriech. Mária sa priblížila a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Exegéti hovoria, že to nebol nejaký obyčajný pohyb dieťaťa v lone matky. Malý Ján Krstiteľ sa začal v nej od radosti pohybovať. Robil podobne, ako kráľ Dávid, keď začal od radosti tancovať pred Archou Zmluvy. Mária je požehnaná a prináša požehnanie.
Ak sme si už dopredu neumienili, že po Vianociach potratíme Krista, ktorý nám v našom profesionálnom živote iba zavadzá a ak nie sme vopred presvedčení, že sa nedá s ním a podľa jeho slova v tomto svete žiť, tak si vyprosujme niečo z tej krásnej Máriinej duše. Zasväťme jej svoje životy, aby nám pomohla s Ježišom žiť na každom mieste a v každej situácii. Len takto prestanú byť naše vianočné spovede klamstvom a sväté prijímanie sa stane skutočným prejavom lásky a nie poviem to sproste, ale pravdivo: „vianočkou“.
Počuli sme ako Alžbeta hovorí o Panne Márii: „Blahoslavená si, lebo si uverila“. Sv. Ambróz takto vykladá tieto slová: „Ale aj vy ste blahoslavení, vy, čo ste počuli a uverili, lebo každý, kto uverí, počne a porodí Božie Slovo a pochopí jeho účinky. Kiež by v každom človeku bola Máriina duša, aby velebil Pána; kiež by v každom bol Máriin duch, aby jasal v Bohu! Ak má Kristus podľa tela jednu matku, podľa viery je Kristus plodom všetkých. Veď každá duša prijíma Božie Slovo, pravdaže, ak je nepoškvrnená, bez hriechu a ak si s nepokazeným citom chráni mravnú čistotu. Teda každá taká duša môže velebiť Pána, ako velebila Pána duša Máriina a jej duch jasal v Bohu Spasiteľovi.“