Advent (20.12.) – (Lk 1,26-38)

Advent (20.12.) – (Lk 1,26-38)  Sila Máriinej modlitby

V dnešnom zamyslení si chcem všimnúť vlastnosti modlitby Panny Márie, ktoré sú najlepšie vyjadrené v jej odpovedi anjelovi: „Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.““ Všimnime si jednotlivé slová jej modlitby. V Máriinej odpovedi, ktorú skrze anjela dáva Bohu, sa nachádza, i keď to nie je priamo vyslovené, „Ad sum“, „Tu som“. Obsahuje ho v sebe to prvé slovo, ktoré prekladáme ako „Hľa“. Mária akoby hovorila Bohu: „pozri som tu pripravená plniť Tvoju vôľu“. Postoj, ktorý vyjadruje pozornosť a poslušnosť voči Bohu. Podobný postoj vyjadruje termín „služobnica Pána“. I keď sa všetci skrze milosť prijatia Ježiša, môžeme nazývať Božími deťmi, nemáme preto prestať byť Božími služobníkmi. Práve preto sme Božie deti a Boží priatelia, že sa snažíme plniť vôľu Boha Otca zjavenú v Slove.

Ďalšie „nech sa mi stane“ vyjadruje jej odovzdanosť. Panna Mária nestojí v pozícii sebavedomého siláka, ktorý hovorí „ja to urobím“, „ja to dokážem“. Ide tu predsa o Božie Slovo, ktoré človek nedokáže urobiť a ani žiť z vlastných síl. Na druhej strane však vieme, že celý vesmír povstal Božím Slovom a že toto Božie Slovo je Všemohúce, Neodvolateľné a Nezrušiteľné. Koľkí a zvlášť starší kresťania, začínajú chápať, že napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, nevychovali a nevyšľachtili z opice človeka. Zázrak vnútornej premeny človeka sa nedocieli drezúrou, ale milosťou, darom. Jedine Boh je Dobrý a my sa stávame dobrými, keď je On v nás skrze svoje Slovo a svojho Ducha.

Máriina odovzdanosť nesmeruje k nejakému nevyspytateľnému osudu. Boh predsa zjavuje svoju vôľu vo svojom Slove. Preto sa jej odovzdanosť týka Božieho Slova. Mária sa odovzdáva Bohu, ktorý sa zjavuje vo svojom Slove. Bohu, ktorý svoj zámer s človekom vyjadril vo svojom Slove. Len človek, ktorý nečíta Písmo Sväté, môže mať strach z Neznámeho Boha. Sv. Hieronym tvrdí, že kto nepozná Písmo Sväté, nepozná Krista. Ale Panna Mária dobre poznala a pozná Slovo Božie. Vedela k čomu hovorí svoje „fiat“ a vedela tiež, Komu ho hovorí.

Panna Mária je plná túžby po Bohu, plná Boha, Panagia – celá svätá. Vtelením sa Boží Syn stal z lásky k nám človekom, aby sa človek mohol stať Božím Synom. Neudialo sa to však bez slobodného súhlasu človeka. V evanjeliu sv. Jána v prvej hlave čítame: „ A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ „ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“ Čo je naším poslaním tu na zemi? Ísť Máriinou cestou.

Ako to zrealizovať? Krásne o tom hovorí ikona, ktorú východní kresťania nazývajú – Oranta. Vidíme na nej modliacu sa Pannu Máriu, plnú túžby po Bohu, ktorá už vo svojom strede má Ježiša Krista, splodeného z Otca pred všetkými vekmi. Táto ikona nám ukazuje splnenie Božieho prísľubu, daného všetkým prorokom, patriarchom a všetkým telesným predkom Ježiša Krista. Táto ikona nám môže pomôcť naučiť sa, ako sa aj my môžeme stať matkami Ježiša Krista. Toto je podstatná a najdôležitejšia úloha človeka v adventnom očakávaní. Aby sa aj v nás narodil živý Ježiš Kristus ako v Márii.

Cirkevný učiteľ Origenes hovorí: „Čo mi prospeje, že sa Kristus raz narodil v Betleheme, ak sa nenarodí vierou v mojej duši.“ Máriino Božské materstvo sa realizuje v dvoch rovinách, telesnej a duchovnej. Mária je nielen Božou Matkou, pretože nosila telesne Boha vo svojom lone, ale tiež preto, že ho najsamprv počala vierou vo svojom srdci. Sám Kristus vyhlásil: „Moja Matka a moji bratia sú tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Lk 8, 21)

Mária svojou ustavičnou túžbou po Bohu a plnením jeho vôle, počala Boha duchovne, skôr než ho počala telesne. Ani nám nikto nebráni, aby sme túžbou po Bohu, otvoriac sa Ježišovmu Slovu z Ducha počali Krista a stali sa tak jeho matkou. Sv. Augustín hovorí: „Stali ste sa dietkami Božími, buďte tiež matkami.“ K tomuto sme povolaní. Každá duša, ktorá verí, počína a rodí Božie Slovo. Ak podľa tela je len jedna Božia Matka, tak podľa viery rodia Krista všetci, čo prijímajú Božie Slovo a praktizujú ho.

Sv. Maxim Vyznavač hovorí: „Kristus sa ustavične tajomne rodí v duši, lebo si berie telo z tých, ktorí sú spasení a dušu, ktorá ho rodí, robí panenskou matkou.“ Kresťanský východ toto vyjadruje slovami: „Christos raždajetsja, slavite!– Kristus sa rodí, oslavujme ho!“ Tieto slová spievajú už niekoľko týždňov pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista a tým chcú zdôrazniť skutočnosť duchovného zrodenia sa Krista ešte pred jeho telesným zrodením.

Sústreďme sa teraz na to, ako nám Kristus hovorí, že sa môžeme stať jeho matkou. Počúvaním jeho slova a jeho zachovávaním. Bohorodička sa stala matkou tým, že Krista počala a že ho porodila. „Počína Krista, ale ho neporodí, kto príjme slovo ale nepraktizuje ho. Koná duchovný potrat. Má vieru, ale nemá skutky. Naopak, Krista rodí, hoci ho nepočal, kto koná veľa skutkov, ktoré však nevychádzajú zo srdca, z lásky k Bohu. Teda ten, kto má skutky, ale nemá vieru“.

Pamätajme si! Krista nemáme napodobňovať, ale Krista máme žiť. Napodobňovať máme panenskú Bohorodičku, aby sme sa stali takými, akými nás Boh pôvodne stvoril.

V čom je teda úplné materstvo, ku ktorému nás volá tento čas nazerania na Pannu a Matku Ježiša Krista? „Ak je naša duša nespokojná so životom aký vedie a pod vplyvom Božieho slova a svätých vnuknutí sa rozhodne rázne skoncovať so svojimi starými návykmi a chybami, počne Ježiša Krista. Potom vzýva Boha o pomoc a ihneď začne uvádzať svoj dobrý úmysel v skutok, keď začne uskutočňovať Boží plán už pred vekmi pre ňu pripravený.“

Objavme aj krásu ženy pozvanej k materstvu. Mária nosila Krista nielen v duši, ale aj vo svojom lone. Boh si ju vybral. Uvedomme si, že tým samým činom povýšil každú ženu a jej lono, ako miesto zrodenia života. Sv. apoštol Pavol v liste Galaťanom hovorí, že Boh v plnosti času poslal svojho Syna narodeného nie z Márie, ale zo ženy. Solovjev hovorí, že nič krásneho vo svete nie je, čo by nepovstalo zo ženy. Boh povzniesol s Máriou každú ženu a dal jej takú česť, že nás to musí uviesť do úžasu a k premýšľaniu nad našimi hriechmi.

Nasledujme Prečistú Pannu a Matku Božiu. Začnime si vážiť naše človečenstvo a plán, ktorý preň Boh pripravil. Veď to je jedna z nás, ktorá sa stala Bohorodičkou, prinesúc ľudstvu spásu v jej Synovi. Nosme aj my Boha vo svojom srdci, nech nezostanú naše duše neplodné, ale nech sú plodnými pre Boha. Nech už teraz môžeme spievať: „Kristus sa rodí, oslavujme ho! Krista z nebies vítajme!“ A nech ho nepotratíme, ale na sviatky Narodenia Ježiša Krista nech zvoláme s Pavlom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus!“