Veľmi často hovoríme pri evanjelizácii o osobnom prijatí Ježiša, hovoríme, že treba prijať Ježiša ako svojho Pána, že mu treba odovzdať svoj život a celú svoju bytosť, aby sa jeho Spása mohla reálne prejaviť v nás a na nás. Veľmi často zabúdame na to, že pre mnohých ľudí to vôbec nie je také jednoduché. Veľmi často zídu z cesty odovzdanosti, a ich hriešne sklony prevládnu. Dlhodobý hriešny zvyk sa nakoniec stane železnou košeľou, z ktorej sa človek tak ľahko nevyzlečie. Dnešné evanjelium nám na príklade sv. Jozefa ukazuje, čo má robiť človek, ktorý už nie je nepoškvrnený ako Panna Mária. Jozef dostáva zvláštnu radu a príkaz od božieho anjela. „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, za svoju manželku, lebo to čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.”
Máriina duša tvorí akýsi ochranný obal pre Ježišovu bytosť v nás. Toto tajomstvo poznali už starí duchovní otcovia. Duchovní otcovia hovoria, že človek má dve možnosti. Môže svoje generáciami hriechov uzavreté a zranené srdce otvárať sám, svojou silou a námahou. Toto však ide veľmi ťažko. Ak si maličký a slabý, skús druhú možnosť, ktorú nám doporučuje sv. Ambróz, keď hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše.” Krása Máriinej duše spočíva v tom, že je radikálne odovzdaná Bohu a jeho službe. Sv. Grignion z Montfortu hovorí: „Duch svätí sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma.“ Teda ako vidíme: Môžeme sa snažiť otvoriť Duchu Svätému sami a môžeme ho privolať pomocou P. Márie . Vyskúšajme, čo je účinnejšie.
Jednoduchým a veľmi účinným prostriedkom je zasvätenie sa P. Márii ale správne pochopené a prežívané. Ako formulu zasvätenia môžeme použiť rôzne modlitby svätých, ale najúčinnejšia modlitba je modlitba, ktorú sme sformulovali svojimi vlastnými slovami, úplne spontánne. Nejde natoľko o jednotlivé slová ako skôr o vnútorný postoj odovzdanosti. Nejde tu o nejakú zbožnú formulku, ktorá sa recituje raz za deň, ide tu skôr o úkon srdca, ktorý si nás vyžaduje celých. Zasvätenie sa Bohu skrze P. Máriu nie je len odovzdaním srdca, ale otvorením všetkých oblasti nášho života pre príchod Ducha Svätého a jeho vedenie. Podrobenie všetkých oblasti nášho života Božiemu Slovu v Máriinom úkone „Fiat“! Zasvätiť sa Márii znamená prenechať Duchu Svätému riadenie nášho vnútra ale aj celý priestor nášho každodenného života. V praxi to môže znamenať postupné, veľmi konkrétne kroky viery, načúvania a spolupráce s Božím Duchom – v škole Panny Márie.
Ako prvý krok môže byť pozvanie P. Márie do oblasti nášho fyzického bytia. Zasväťme P. Márii svoje fyzické zdravie! Sv. Hildegarda nazýva Pannu Máriu výrazom Virgo viridans, doslova by sme to asi preložili, ako Panna Zelená, ale chce týmto obrazom vyjadriť úžasnú vitalitu Panny Márie. Pretože nikdy ani vedome sa nepriklonila na stranu diabla, jej bytosť nebola poznačená tým, čo by sme mohli označiť ako „bytie ku smrti” alebo „život spejúci ku smrti“. Máriina bytosť je tak zdravá ako to bolo v pôvodnom Božom pláne, o ktorom hovorí kniha múdrosti: „Boh smrť neučinil a nemá záľubu v smrti živých, lebo závisťou diabla prišla na svet smrť”. Boh totiž stvoril človeka ku svojmu obrazu a vlastnosťou Božou je Život. Boh je Život.
Toto zasvätenia sa Panne Márii v oblasti nášho zdravia vyžaduje z našej strany zrieknutie sa všetkých obáv, odovzdať jej každý strach z choroby, utrpenia, nemocničného prostredia, samoty a iných obáv, ktoré nás prenasledujú. Jednoducho odovzdajme P. Márii svoje telo. To neznamená, že už nebudem chodiť k lekárovi, alebo nebudem užívať lieky, ale to všetko sa bude diať s absolútnou dôverou v Boha Stvoriteľa. A v praxi to znamená, že podstatný podiel v mojom liečení bude zaoberať štúdium Knihy života. Prax nám dokazuje, že mnoho chorých našlo svoje uzdravenie, keď poslúchli Božiu výzvu, aby zo srdca odpustili. Mnohí pyšní sa uzdravili, keď našli cestu pokory. Božie Slovo je Život, do slova a do písmena Život. Je zároveň cestou, ktorá vedie k tomuto životu, cestou pre tých, ktorý ustavične žijú v tieni smrti. Takým tieňom smrti sú napríklad rôzne depresie, ktoré nám ukazujú, že sa míňame plnosti života, že živoríme.
Potom môžeme P. Márii odovzdať i celý náš vnútorný život, všetky emócie a afektivitu. Odovzdajme jej všetko, čo je predmetom našej lásky, čo je pre nás príťažlivé, i osoby, s ktorými sa cítime dobre, ktoré máme radi, i tie ktoré nedokážeme prijať a milovať. Všetky tieto osoby si môžeme konkrétne predstaviť a prosiť Pannu Máriu, aby žila s nami všetky naše citové vzťahy k ľuďom, aby Duch Svätý mohol očistiť všetko, čo treba ešte očistiť, oživiť to, čo je ešte príliš chladné, uvolniť to, čo je napäté, aby nás naučil milovať tak, ako On miluje. Potom sa mnoho našich vzťahov zintezívní, budeme milovať omnoho viac a dokonalejšie. Možno, že Mária zasiahne a ukončí vzťahy, ktoré nie sú od Boha, a ktoré nás zvádzajú do hriechu. Žiť skutočné zasvätenie nás vždy privedie k obeti. Zasvätiť sa Bohu totiž znamená dovoliť mu čistiť vinicu, strihať ratolesti.
Je veľmi dôležité darovať P. Márii svoje srdce, svoju afektivitu, senzibilitu, ba dokonca aj svoju sexualitu, celú oblasť nášho citového života, práve preto, aby do nášho srdca ona prijala Ducha Svätého, z ktorého jedine sa počína Syn Boží, Kristus Ježiš. On nás potom povedie ku skutočnému šťastiu.
Tak isto môžeme Panne Márii zasvätiť celý svoj dom, aby ho zmenila na miesto Božieho prebývania. Pozvime Pannu Máriu k sebe, prejdime s ňou celý byt a odovzdajme jej ho. Môžeme začať od kuchyne, aby videla ako pracujeme a ako sa stravujeme. Uveďme P. Máriu aj k nášmu stolu, pri ktorom nám môže pripomenúť ľudí, ktorých sme nikdy nepozvali na obed, alebo na návštevu. Potom môžeme prejsť do obývačky a tam jej zvlášť zasvätíme náš televízor. Darujme jej ho úplne, už nám nebude patriť. Zverme jej výber programov, aby sme pozerali len to, čo sa jej páči, takže televízor bude používaný asi omnoho menej.
Nebudem ďalej jednotlivo menovať oblasti, ktoré môžeme ešte zasvätiť Panne Márii. V podstate je zasvätenie čímsi podobným, ako život v Božej prítomnosti, alebo chodenie s Kristom. Žiť zasvätenie sa Bohu s Pannou Máriou je skutočné dobrodružstvo. Nepodceňujme poslanie tej, ktorej bolo prisľúbené, že ona pošliape hlavu hada. Nechcieť byť jej deťmi v konečnom dôsledku znamená odmietnuť Božiu výzbroj.
Zakončím znovu slovami sv. Grigniona: „Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude – Bohočloveka, a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v posledných dobách. Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí sa objavia na konci čias, je vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení s Duchom Svätým vykonať veci zázračné a mimoriadne. Jedným z hlavných dôvodov, prečo Duch Svätý nekoná teraz zjavné zázraky v našich dušiach je, že v nich nenachádza dostatočné zjednotenie so svojou Nevestou!“ Skúsme to spolu s Pannou Máriou tak, ako nás nabádajú svätí. (Sprac. podľa Seraf. sveta 5/98)