Advent (17.12.) – (Mt 1,1-17)
Pri čítaní dnešného evanjelia môže niekomu napadnúť: „Už dávno som nič tak nezáživné nepočul”. Nepoznáme nič nudnejšie ako čítanie dlhých zoznamov mien, ktoré nám nič nehovoria. Možno práve to, že nám tieto mená nič nehovoria, nás usvedčuje, že nepoznáme Písmo Sv., lebo v Ježišovom rodokmeni sú obsiahnuté akoby v skratke celé dejiny Spásy od praotca Abraháma až po Jozefa. V pravom slova zmysle dnešné čítanie nie je Ježišovým rodokmeňom, ale skôr akýmsi stručným prehľadom predkov s dôrazom na niektorých z nich. Je zaujímavé, že v tomto rodokmeni figurujú aj štyri ženy, hoci ženy sa obyčajne v biblických rodokmeňoch neuvádzali.
Keď sa lepšie pozrieme na postavy v rodokmeni tak sa prevažne jedná o hriešnikov, niektorí z nich sú kajúcnici. Pozrime sa len na stručnú históriu žien, ktoré sa objavujú v rodokmene: Tamara – nevesta Júdova, ktorá sa po smrti svojho manžela z túžby po potomstve dopustila krvismilstva so svojím svokrom, ktorý ju však v jej preoblečení nepoznal. Rachab – prostitútka, krčmárka, obyvateľka pohanského Jericha, ktorá prijala vyzvedačov Izraela a pomohla im k záchrane. Bola ušetrená ona i celá jej rodina. Neskoršie splynula jej rodina s vyvoleným národom. Rút prababka kráľa Dávida, Znovu sa jedná o pohanku – Moábčanku, tento krát ide však o krásny charakter, nechce opustiť svoju ovdovelú svokru a rozhodne sa prestúpiť na jej vieru a odísť spolu s ňou do jej krajiny. Zachovali sa jej slová: „Tvoj Boh bude aj mojím Bohom a tvoj národ bude mojím národom.” Bestabe – žena Uriášová, za jej príbehom sa skrýva jej cudzoložstvo s Dávidom a vražda jej manžela.
Zámerne som spomenul len ženské postavy. U tých mužských predkov by sme objavili ešte drsnejšie veci. Možno je v tom rodokmeni pár svetlých výnimiek. Ale prevažne ten rodokmeň pôsobí na človeka ako triumf hriechu. Tento triumf vrcholí na kríži v násilnej smrti Ježiša – Bohočloveka. Toto sú dejiny, ktoré tvorí človek pod vplyvom Zlého ducha. To sú dejiny bez možnosti pozitívnej zmeny. Toto je obraz ovocia len čisto ľudskej snahy a života len čiste z vlastných síl.
Sv. apoštol Peter vo svojom liste vyjadruje túto skutočnosť: „Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám, čo skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu; aby sa vaša viera a nádej upínali na Boha.” (1 Pt 1,18-21) Z tohto márneho spôsobu života sme vykúpení Ježišom Kristom. Jedine Boh dokáže prelomiť začarovaný kruh márneho spôsobu života, ktorý nič pozitívne neplodí a nikde nevedie. On sám dáva inú hodnotu naším skutkom a vôbec všetkým udalostiam, ktoré sa udejú na tomto svete. I naše hriechy dokáže premeniť na dobro, keď sa k nemu obraciame. V moci Ducha Svätého spojenej s naším dobrým predsavzatím dáva nám schopnosť počať Krista, napriek našej narušenosti.
Celé evanjelium je dôkazom toho, že všetko napomáha k dobru tým, ktorí Boha milujú. Aj za svoje hriechy budeme ráz Pána chváliť, ak sme aj prostredníctvom nich pochopili prázdnotu svojho života bez Boha a ak sme sa nechali nimi doslova dohnať do Božieho náručia, v ktorom hľadáme Spásu. Budeme raz spievať ako vo Veľkonočnom chválospeve „o šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel, taký vznešený Vykupiteľ”.
„Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.” Toto je slávna koruna milosti, ktorú nasadzuje našej biede Boh.
Keby sme sa trochu viac zaujímali o svoj vlastný rodokmeň, zistili by sme rôzne skutočnosti, svetlé i tmavé. A toto všetko nesieme v sebe. Dobré i zlé. I v našom rodokmeni by sme našli stopy Božieho požehnania, ale takisto veci hodné kliatby a zavrhnutia. Hriechy našich predkov vplývajú na našu vlastnú hriešnosť a takisto ich zásluhy a čnosti sa objavujú v nás. Je dobre predložiť Bohu v modlitbe svoj rodokmeň, aby prežiaril svojou milosťou to temné, čo sme zdedili po predkoch. Je dobré prosiť o požehnanie pre našich rodičov a prarodičov. Pre Kristovo Vykúpenie prijať s úctou a dobrorečením i svojich predkov. Takto prijmeme korene vlastnej bytosti a prijmeme silu nášho rodu a pôvodu ako Božie požehnanie a pokoj.