Vstúpili sme do obdobia adventu. Adventné obdobie má dvojaký význam: je časom prípravy na slávnosť Narodenia Pána, v ktorom sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí a zároveň je to čas, v ktorom sa touto pripomienkou zameriava naša pozornosť na očakávanie druhého Kristovho príchodu na konci vekov. V našom ponímaní je to čas, ktorý sa nám aj podľa evanjelia môže javiť ako čas hrôzy a katastrof. Katastrofou je pre tých, ktorým oťaželo srdce pozemskými starosťami, ktorí akosi zabudli myslieť na koniec a na Pánov príchod. Ale pre tých, ktorí bdejú a očakávajú Pána, platí: „Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“
Toto obdobie nás má prednostne upozorniť na skutočnosť Vtelenia Božieho Syna v plnosti času, na jeho príchod na túto zem, na jeho narodenie. Treba ho prežívať v pohľade na celé dejiny spásy, počnúc prísľubom Spasiteľa, ktorý dal Boh v raji po hriechu prvých rodičov, cez všetkých prorokov, ktorí predpovedali jeho príchod a udalosti s tým spojené, taktiež pozerajúc na jeho predkov, ale najmä na Máriu, ktorá je Najsvätejšia, Najčistejšia a Najslávnejšia Bohorodička, vždy Panna.
Položme si otázku: „Kto je v centre pozornosti v rodine pred narodením dieťaťa?“ Predovšetkým je to jeho matka. Na ňu je upätá všetka pozornosť. Ju skúmavými pohľadmi a zvýšeným záujmom sleduje manžel, rodina i okolitý svet. Ťažko to možno utajiť. Najbližší sledujú s matkou prvé pohyby plodu ešte v jej lone, tak ako sa to stalo pri stretnutí Presvätej Bohorodičky so sv. Alžbetou. Sledujú ako plod rastie a hlási sa k životu. Adventné obdobie má teda aj mariánsky ráz. Na západe to vyjadrujeme tým, že do obdobia adventu kladieme slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie a od 17. decembra sú všetky čítania z evanjelia zamerané na Máriino tajomstvo. Na východe príprava na Vianoce začína už na sviatok sv. Filipa, apoštola (14.11.) a o týždeň sa slávi sviatok Uvedenia Bohorodičky do chrámu, ktorý sa časovo aj významovo kryje s naším sviatkom Obetovania Panny Márie (21.11.).
V západnom ponímaní adventu zabúdame na to, že je obdobím radosti zo skutočnosti, že sa v ľudstve objavuje Bohorodička, Matka Spasiteľa, ktorá je jednou z nás ľudí. Tento čas má byť rozvinutím vrcholnej udalosti dejín spásy, vtelenia Božieho Syna a uvedomením si faktu, že „máme Bohorodičku“, už je tu Bohorodička. Toto zistenie má byť radostné. Rovnako, ako je radostné vyhlásenie najstaršieho kardinála v konkláve, keď je zvolený nový pápež. Kardinál vystúpi na balkón a hlasne zvolá: „Habemus papam!“ „Máme pápeža!“ Až neskoršie ohlási ďalšie podrobnosti, ako sa volá, akej je národnosti atď., no ľud prepukne v radosť už pri ohlásení faktu, že máme pápeža.
To isté máme prežívať aj my počas Adventu. On je radostným očakávaním Spasiteľa s konkrétnym pohľadom na tú, ktorá je jeho Matkou, ktorá ho už nosí pod srdcom. Tá, na ktorej sa plnia všetky proroctvá, od predpovede ustanovenia nepriateľstva medzi diablom a ženou a jej potomstvom, ktoré porazí diabla, ktorá ako panna počne a porodí, až po pozdrav Alžbety: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“
Vidíme, že na Východe stojí v popredí Bohorodička a nie druhý a v našich predstavách, často strašný, príchod Pána ale aj Spasiteľa. O tejto spiritualite hovorí aj veľký znalec liturgie východných cirkví prof. Róbert Taft SJ, prednášateľ na východnom inštitúte v Ríme: „Filipovka (tak sa nazýva na východe 40 denný pôst pred sviatkom narodenia Pána) je prastaré a pravé mariánske obdobie, kým tie, ktoré teraz prežívame cez máj a október, sú oveľa mladšie a nemajú tak hlboké korene v tradícii Východu.“
Ako som už povedal, Filipovka začína už sviatkom apoštola Filipa a pokračuje Uvedením Presvätej Bohorodičky do chrámu s krásnymi modlitbami: „Do Božieho chrámu vstupuje živý Boží chrám…“ „Dnes vidíme predobraz spasenia ľudského rodu, tú, ktorá všetkým zvestuje príchod Krista…“ „Raduj sa, lebo skrze teba Boh uskutočnil svoje plány…“ Sv. Bazil sa modlí: „Kriste, ako sa ti odvďačíme za milosť, že si zostúpil na zem a stal sa človekom? Každé stvorenie, ktoré je tvojím dielom, ti prináša svedectvo vďačnosti: Anjeli spev, nebesá hviezdu, pastieri obdiv, zem jaskyňu, pustatina jasle, ale my ľudia ti ponúkame Matku a Pannu.“ Aby sme sa mohli pripojiť k slovám „my ti, Bože, dávame Bohorodičku“ musíme spolu s Pannou Máriou povedať: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova, Bože.“
Panna Mária nám môže pomôcť naučiť sa, ako sa aj my môžeme stať matkami Ježiša Krista. Toto je podstatná a najdôležitejšia úloha človeka v adventnom období, aby sa aj v nás narodil živý Ježiš Kristus ako v Márii. Cirkevný učiteľ Origenes hovorí: „Čo mi prospeje, že sa Kristus raz narodil v Betleheme, ak sa nenarodí vierou v mojej duši.“ Máriino Božské materstvo sa realizuje v dvoch rovinách, telesnej a duchovnej. Mária je nielen Božou Matkou, pretože nosila telesne Boha vo svojom lone, ale tiež preto, že ho najsamprv počala vierou vo svojom srdci. Sám Kristus vyhlásil: „Moja Matka a moji bratia sú tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Lk 8, 21; Mk 3, 31; Mt 12, 49)
Mária svojou ustavičnou túžbou po Bohu a plnením jeho vôle, počala Boha duchovne, skôr než ho počala telesne. Ani nám nikto nebráni, aby sme túžbou po Bohu, otvoriac sa Kristovmu Duchu panensky, nie so žiadosti tela, ani muža, ani krvi, ale z Ducha zrodili Krista a stali sa tak jeho matkou. Sv. Augustín takto hovorí veriacim: „Stali ste sa dietkami Božími, buďte tiež matkami.“ Toto sme volaní uskutočniť vo svojej duši. Každá duša, ktorá verí, počína a rodí Božie Slovo. Ak podľa tela je len jedna Božia Matka, tak podľa viery rodia Krista všetci, ktorí prijímajú Božie Slovo a praktizujú ho. Sv. Maxim Vyznavač hovorí: „Kristus sa ustavične tajomne rodí v duši, lebo si berie telo z tých, ktorí sú spasení a dušu, ktorá ho rodí, robí panenskou matkou.“ Kresťanský východ túto skutočnosť panenského materstva a zrodenia Krista v nás vyjadruje slovami adventného pozdravu: „Christos raždajetsja, slavite!“– „Kristus sa rodí, oslavujte ho! Krista z nebies vítajme! Kristus je na zemi, jasajme!“ To, že tieto slová sa spievajú niekoľko týždňov pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista, samo zdôrazňuje tento fakt duchovného zrodenia sa Krista ešte pred jeho telesným zrodením.
Východný obrad maronitov dokonca počas tohto obdobia zanecháva bežné nedeľné čítania a miesto nich v tieto nedele preberajú tajomstvá zo života Presvätej Bohorodičky. Teda náplňou tohto obdobia nie je len druhý príchod Krista, ale to, že Kristus sa teraz má zrodiť v tebe, tak ako sa to stalo jednej z nás, Panne a Matke Márii. Lebo ak sa zrodí v tebe Kristus, tak kráľovstvo Božie je už v nás a netreba sa obávať jeho strašného príchodu. Každý z nás potom môže volať s prvými kresťanmi „Maranatha – Príď, Pane Ježišu!“ Preto nasledujme Bohorodičku, ktorá ho už pred telesným pôrodom v plnosti duchovne zrodila.