9. utorok, cyklus II. – (2 Pt 3,12-15.17-18)

„A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia!.“ Kresťania sú v tomto verši charakterizovaní ako tí, ktorí túžobne očakávajú Pánov deň. Ako je to s nami? Očakávame Boží deň a túžime po ňom, alebo sa bojíme príchodu Božieho kráľovstva a ten deň nám naháňa hrôzu. Na jednej strane je to deň smrti nášho hriešneho sveta, ale na druhej deň, ktorý môžeme túžobne očakávať, lebo:

„Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť.“ Kvôli tomuto sa môžeme tešiť a preto môžeme s túžbou očakávať onen deň. Pán Ježiš nám prisľubuje Nové nebo a Novú zem. Starý svet sa musí pominúť, kvôli hriechu. Hriech sveta rastie každým novým pokolením. Svet speje ku skaze a to nielen po morálnej stránke, ale aj ekologickej a celkovej skaze. Hynú celé živočíšne druhy, miznú rastliny, šíri sa púšť. Človek vraždí svoje deti. Na mnohých miestach sveta je situácia taká, že je väčší úbytok ako prírastok obyvateľstva.

Akým spôsobom máme očakávať nové nebo a novú zem? Máme azda založiť ruky a čakať? Alebo sa oddávať zábavám a pitiu? Máme prežívať život ako jednu veľkú diskotéku? Apoštol hovorí: „Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji.“ Možno si povieme: Veď ten list bol napísaný pred 2000 rokmi a nič sa nestalo. Nie je pravda, že sa nič nestalo. V každom storočí prišlo niečo, čo by sme mohli nazvať Božím navštívením. A aj keď ešte neprišiel definitívny koniec, máme to pripočítať Božej trpezlivosti s nami: „A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu.“

Apoštol Peter poznal listy sv. Pavla. On sám o nich hovorí: „ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.“ Človek potrebuje určité vzdelanie k tomu, aby správne pochopil Písmo. Neučení ľudia ho môžu zle pochopiť na vlastnú záhubu. Písmo sa samo nevykladá, ale je tu Učiteľský úrad cirkvi.

„Ale vy, milovaní bratia, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a aby ste neodpadli od svojho pevného základu. Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz a až do dňa večnosti. Amen.“ Nikdy nezabúdajme, že sme milovaní bratia. Patríme medzi tých, ktorí majú správne poznanie a chránime sa bludov. Lebo aj pri neodbornom zachádzaní s Písmom, môžu a naozaj vznikajú mnohé bludy. Sme pozvaní k tomu, aby sme vzrastali v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva teraz i naveky. Amen. Všetko začíname v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, a tiež aj končíme ich na Slávu Trojjediného Boha.