9. streda, cyklus I. – (Tob 3,1-17)

Včera sme zanechali Tobiho s trpkosťou duše potom čo jeho vlastná manželka začala pochybovať o jeho spravodlivosti. To bolo jediné bohatstvo, na ktorom si zakladal a teraz vidí ako sa začína aj o tomto pochybovať. Dnešné čítanie nás vovádza akoby do kuchyne božej prozreteľnosti, kde sa zvláštnym spôsobom kombinujú životné osudy ľudí a z vyslyšania ich osobných modlitieb sa splieta spoločný osud a riešenie.

Všimnime si najprv Tobiho modlitbu. Pokora a kajúcnosť tohto muža je priam neuveriteľná. Ani vo veľmi ťažkom stave nezúfa a Bohu nezlorečí. Božie Slovo hovorí: „Tobi s rozžialenou dušou, vzdychal a plakal. A vzlykavo sa začal modliť.“ Prišli ste už niekedy na modlitbu s rozboľavenou dušou? Už ste sa niekedy vyplakali v náruči Božej? Alebo v sebe držíte trpkosť svojho života, v ktorej vám tvrdne srdce. Majte dôveru v Boha. Príďte pred neho aj so svojím bôľom. Vyplačte sa pred ním, vyplačte sa v jeho náručí, veľmi sa vám uľaví.

Žasneme akú čistotu spôsobuje Tobiho plač. Ani teraz nepochybuje o božej spravodlivosti: „Pane, ty si spravodlivý a spravodlivé sú všetky tvoje skutky. Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda: ty súdiš svet. A teraz, Pane, spomeň si na mňa: zhliadni na mňa a netrestaj ma za moje hriechy a za moju nedbalosť, ani za hriechy a nedbalosť mojich rodičov, ktorými sa previnil proti tebe.” Tobi už nemá vedomie vlastnej bezhriešnosti a spravodlivosti. Veď všetci hrešíme, ak nie porušením príkazov tak určite zanedbávaním dobrého. Morálna teológia dosvedčuje, že v tejto oblasti leží veľké množstvo hriechov, ktoré si neuvedomujeme a preto ich ani nevyznávame.

Tobi veľmi miluje Boha, a preto hovorí: „Aj teraz sú správne všetky tvoje rozhodnutia, keď ma tresceš za moje hriechy a za hriechy mojich rodičov, lebo sme nekonali podľa tvojich prikázaní a nekráčali sme pred tebou úprimne.” Ako často sme roztrpčení nad tým, čo nás v živote stíha a sú to často evidentne dôsledky našich zlých činov. Ale pozrite sa na tohoto svätého kajúcnika, ktorý vždy hľadá hriech na sebe. „Aj teraz sú správne všetky tvoje rozhodnutia, keď ma tresceš!” Ako veľmi sa náš postoj líši od jeho postoja. Veľa ráz obviňujeme Boha z nespravodlivosti, keď na nás doľahnú dôsledky našich zlých skutkov. Vyprosujme si tohoto ducha kajúcnosti, pretože on dáva úľavu a súženému šepká: „Ešte dnes budeš so mnou v raji”. Tobi sa obviňuje, že nekráčal pred Bohom úprimne. Snažme sa o úprimnosť pred Bohom. Vyložme mu celú pravdu svojho života.

A potom sa Tobi veľmi pokorne modlí za smrť, ale nie tvrdohlavo, lež úplne podriadený Božej vôli: „Preto teraz urob so mnou, ako sa ti páči, a rozkáž odňať môjho ducha, aby som mohol odísť z povrchu zeme a obrátiť sa na prach. Smrť je pre mňa lepšia než život, lebo som počul nepravdivé výčitky a je mi veľmi smutno.” Je to modlitba, ktorú by mohol hocikto z nás prijať za svoju, pretože zvlášť pre staršieho človeka je život často veľmi ťažký. Ťažším ho však robí naša neodovzdanosť do vôle Božej, neochota umrieť. Veľkú duševnú bolesť môžu spôsobovať nepravdivé výčitky.

„Rozkáž, Pane, nech ma opustí táto tieseň; prepusť ma na večné miesto a neodvracaj odo mňa svoju tvár, Pane, lebo je lepšie pre mňa zomrieť ako skusovať takúto tieseň vo svojom živote a počúvať také výčitky.” Takto vypadala modlitba Tobiho. Avšak nielen starí a slepí ľudia trpia beznádejou, ale veľmi často aj mladí ľudia, súci na sobáš.

V takomto stave nachádzame Sáru, dcéru Raguela. Slúžka, ktorá sa jej chcela pomstiť, sa dotkla najcitlivejšieho miesta: „Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmych mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie. Prečo nás biješ? Preto, že ti zomreli mužovia? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna ani dcéry!” Sára zakúsila mnoho zla od zlého ducha, ktorý jej kazil všetky známosti, preto sa nesmieme čudovať, že ej sama bola zlostná. Keď miera utrpenia presiahne určitú hranicu, alebo snáď lepšie by bolo povedať, keď človek nedokáže vo viere nadobudnúť správny postoj voči svojmu utrpeniu, stáva sa zlostným. Nenávidí ostatných i seba, až po sebevraždu.

Písmo Sväté hovorí: „V ten deň bolo dievča veľmi smutné a plakalo. Vyšlo do hornej izby a chcelo sa obesiť.” Aj mladý človek môže mať tak ťažké problémy, že nedokáže nájsť východisko a môže vidieť riešenie svojich problémov v sebevražde. Boh podivne sleduje osudy každého z nás a hľadá v našich životoch stopy viery, nádeje a lásky, čiže stopy Božej Múdrosti.

„Potom sa zamyslelo a povedalo si: To by potupovali otca a hovorili by: „Mal si jedinú, milovanú dcéru a ona sa ti z nešťastia obesila.” A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už v tomto živote počúvať výčitky.” Obidvaja trpia pre nerozvážne a bezcitne vypovedané slovo. Dajme si pozor na svoje slová, aby sme nezraňovali. Slovo vypovedané bez Božej lásky môže zraniť ako hodený kameň.

Písmo Sväté obsahuje aj Sárinu modlitbu: „Požehnaný si, Bože, milosrdný a požehnané je tvoje meno naveky. Všetky tvoje diela ti budú dobrorečiť naveky. Hľa k tebe pozdvihujem svoju tvár i zrak. Rozkáž, aby som bola vzatá zo zeme a nepočula už hanobenie. Ty vieš, Panovník, že som čistá,”…a ďalej Sára podrobne hovorí Bohu o svojom probléme a tak sa pre nás stáva učiteľkou modlitby zo srdca.

Biblia hovorí, že v tom istom čase vypočul Boh modlitby oboch a poslal anjela Rafaela, obidvoch uzdraviť. Tobimu odstrániť beľmo z očí, aby očami videl Božie svetlo a Sáru dať za ženu Tobiášovi a sputnať zloducha Asmodeja. Anjel Rafael prináša uzdravenie obidvom. Uzdravenie začína už v tom, keď nám Božie Slovo odhaľuje, že Boh aj pre tieto zúfalé existencie má pripravený veľkolepý plán spásy. Aj zlý duch Asmodej má svoje určenie v živote Sáry, pretože ona je určená Tobiášovi. Keď sa mieniš ženiť alebo vydávať, pýtaj sa Boha, koho ti on vybral. Aj v tomto hľadaj Božiu vôľu. Nechci sa ženiť a vydávať za každú cenu a s hocikým. Pros Boha o poznanie jeho svätej vôle, aby si ráz nemusel alebo nemusela trpko ľutovať.