8. utorok, cyklus II. – (1 Pt 1,10–16)

„Túto spásu hľadali a skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti, pripravenej pre vás. Skúmali, na ktorý čas a na aké okolnosti ukazuje Kristov Duch, ktorý bol v nich, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá po nich nasledovala.“ Sv. Peter nám predstavuje starozákonných prorokov ako ľudí, ktorí hľadali a skúmali možnosti Spásy. Výsledky ích výskumu sú obsiahnuté v Písme Svätom. Podobne ako včely znášajú med do úľu, oni zhromažďovali Božie Slovo. Poznáme rôzne druhy výskumov. Každý výskumný pracovník, snáď s výnimkou toho, ktorý pracuje na zdokonalení zbraní, sa snaží nejakým spôsobom pozdvihnúť ľudstvo ako celok. Snaží sa dvíhať životnú úroveň. Vedci nám ukazujú ako sa bezpečnejšie usadiť v tomto svete. Oni sa snažia uľahčiť človeku predovšetkým v oblasti materiálnej. Skúmajú záchranu tela.

Ale základný problém človeka je v jeho duši. Zlo vychádza z duše človeka. Len človek je schopný vpustiť skutočné zlo do tohto sveta, ktorý Božie slovo vyhlasuje za dobré dielo Boha. Problém človeka je jeho vnútro. Jeho duša. Duša stratila po dedičnom hriechu svoj stred, svoje ťažisko, svoju vyváženosť. Stratila spojenie s absolútnom. Proroci skúmali, ako znovu obnoviť priateľstvo človeka s Bohom. Ako znovu nadobudnúť stratenú milosť. Tento výskum sa dial v ích svedomí. Pod nánosmi balastu hľadali a snažili sa znovu objaviť Boží Hlas vo svojom srdci. Bol to Duch Svätý, ktorý ich viedol k tejto činnosti. Viedla ich akási základná nespokojnosť so svetom, v ktorom Boh nie je evidentný. Nespokojnosť so svetom, kde sa človek a Boh už spolu neprechádzajú ako to bolo kedysi v raji.

Proroci, počnúc Abrahámom a Mojžišom, narysovali predpoklady Spásy sveta a človeka v ňom. Ale, ako hovorí sv. Peter, oni už vtedy žili Duchom Kristovým, ktorý im odhaľoval aj čas a okolnosti Spásy. Duch Kristov im odhaľoval a ich ľudská skúsenosť tomu nasvedčovala, že človek sa nemôže spasiť vlastnými silami a dôjde ku spáse len za cenu Kríža. Oni vopred tušili Kristovo utrpenie. Doslova ho mali pred očami. Vykreslili nám postavu Ježiša Krista skôr ako sa reálne objavil v tele. Vykreslili nám také detaily, že každý, kto nezaujate skúma Starý Zákon, prichádza ku Kristovi. Ich výskum však neskončil len poznaním Ježišovho utrpenia, ale tušili a predpovedali aj jeho oslávenie.

„A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo vám teraz zvestujú hlásatelia evanjelia v Duchu Svätom, zoslanom z neba, na čo túžia hľadieť aj anjeli.“ Aj toto im bolo zjavené, že nie sebe, ale nám poslúžili tým, čo sa zvestuje hlásaním v evanjeliu v Duchu Svätom. Vidíme, že aj evanjelium sa len vtedy vníma ako skutočné Božie Slovo, ak je ohlasované v Duchu Svätom. Len čiste ľudské ohlasovanie Božieho Slova nie je evanjelizáciou. Je ako „mŕtvy Ježiš“. Božie Slovo má byť vydýchnuté Duchom Svätým. Človek aj v tomto má napodobňovať Najsvätejšiu Trojicu, kde Božie Slovo je Bohom Otcom vyslovené v Duchu Svätom, Božím dychom. Ohlasovanie evanjelia v Duchu Svätom stojí v centre pozorností Božích anjelov. V prvotnej cirkvi sa veľmi často objavujú anjeli ako výborní spolupracovníci evanjelizácie. Otvárajú apoštolom väzenie a vyvádzajú ich len kvôli tomu, aby ohlasovali evanjelium. Diakona Filipa Pánov Anjel vedie k tomu, aby ohlasoval evanjelium etiópskemu komorníkovi. Stotníka Kornélia poučuje anjel, aby si dal zavolať apoštola Petra. Anjeli túžia hľadieť na ohlasovanie evanjelia.

„Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Český ekumenický preklad doslova hovorí, „celú svoju nádej upnite k milosti, ktorá k vám prichádza v zjavení Ježiša Krista.“ Máme sa upnúť k milosti celou svojou nádejou. Nádej je motorom duchovného života. „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.“ Tú istú pravdu inými slovami ohlasuje sv. Ján evanjelista. Vyprosujme si tento veľký dar nádeje, ktorá vedie ku svätosti života. Chráňme svoju nádej vierou a rozhojňujme ju činnou láskou.

„Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.““ Keď sme sa rozhodli poslúchať Boha, Boh nám dáva svojho Ducha a v ňom možnosť a silu nehrešiť, dokonca možnosť žít tak sväto, ako žije sám Boh. P. Raniero Cantalamesa tvrdí, že hriech bude nad nami vládnuť, len dovtedy, dokiaľ to my sami budeme chcieť. Víťazstvo nad hriechom spočíva v našej vôli, aby sme hriech viac nechceli, aby sme chceli Boha, ktorý je Svätý.