„Kto zachováva zákon, prináša tým mnohé obety. Dbať na prikázania je spasiteľná obeta.“ Písmo sväté nás poučuje aká askéza sa Pánu Bohu páči. Často si vymýšľame všelijaké možné i nemožné formy askéze. Chceme čosi Pánu Bohu obetovať, nejako sa mu zapáčiť a upozorniť ho na seba. Chceme urobiť niečo také, čím by sme pritiahli Božiu pozornosť. Božie Slovo nám dnes hovorí, že kto zachová zákon, prináša tým mnohé obety. Neexistuje obeta, ktorá by bola milšia Bohu, ako poslušnosť Božiemu zákonu. Je to podobne, ako keď malé deti vymýšľajú pre mamu darček, aby jej dokázali, ako ju milujú, ale ona im povie: „Najväčšiu radosť mám vtedy z vás, keď ma poslúchate.” Dbať na prikázania je spasiteľná obeta. Totiž takáto obeta vedie k našej spáse. Je to obeta, ktorej priamym ovocím a úrodou je spása duše. I touto obetou poslúžime sebe samým. Čo chceme dať Bohu? Boh vo svojej dobrote, nemá väčšiu radosť, ako keď vidí, že kráčame cestou spásy. Dbať na prikázania je spasiteľná obeta!
„Kto preukazuje lásku, akoby jemnú múku obetoval, a kto dáva almužnu, prináša obetu chvály.” Nebojme sa preukázať lásku. Lebo, kto preukazuje lásku, akoby jemnú múku obetoval. Každý človek túži po láske a podvedome ju čaká od človeka, ktorý o sebe hovorí, že uveril v Boha Lásku. Na pravú lásku neexistuje alergia. Na prejav nesebeckej lásky, neexistuje podráždená reakcia. Kto dáva almužnu, prináša obetu chvály. Pretože chudáci budú kvôli nej oslavovať Boha, ktorý je na nebesiach. A ty sa staneš Božím Zjavením. Láska sa skrze teba prejaví, To je najkrajšia oslava Boha, keď sa skrze našu almužnu posväcuje Božie meno medzi ľuďmi.
„Pánovi sa páči, keď niekto zanechá neprávosť, a kto odstúpi od nespravodlivosti, uzmieruje ho za hriechy.” Chcem Boha uzmieriť za svoje hriechy? Neexistuje žiadna istejšia cesta, ako zanechať svoj hriech. To je vlastne ľútosť, lebo ľútosť nespočíva predovšetkým v horúcich slzách, ale v tom, že sa odvrátime od svojich hriechov a vtedy nám Boh bezo zbytku odpúšťa. Kto odstúpi od nespravodlivosti , uzmieruje Boha.
„Neukazuj sa pred Pánom s prázdnymi rukami: toto všetko treba robiť, lebo tak prikazuje Boh.” Už sme zabudli na prastarý zákon, že láska sa živí obeťou, že i vzájomná láska medzi manželmi, je a musí byť živená obeťou. Aj deti sa rodia nie z rozkoše, ale z obeti. Rozkoš vie počať život, ale porodiť ho vie len obeta. Neukazuj sa pred Pánom s prázdnymi rukami. Nieje to opak prvého blahoslavenstva, ktoré možno preložiť ako: „Blažení tí, ktorí stoja pred Bohom s prázdnymi rukami“ – to znamená bez vedomia vlastných zásluh. Máme pred Boha vždy prichádzať s plnými rukami, teda prinášať obetu, obetu svojho života a predsa nepestovať v sebe vedomie vlastnej záslužnosti, lebo „keď toto všetko urobíte, povedzte si, sme neužitočný sluhovia, urobili sme všetko, čo sme mali urobiť!“
„Obeta spravodlivého je ako tuk na oltári a jej príjemná vôňa vystupuje pred tvár Najvyššieho. Obeta spravodlivého je príjemná, Pán na ňu nikdy nezabudne.“ Aj naše obety budú len vtedy milé a účinné pred Bohom, keď ich bude predchádzať spravodlivý život. Boh na takú obetu nikdy nezabudne.
„S radostným okom oslavuj Boha a neuberaj mu z prvotín svojich rúk. Keď prinášaš svoj dar, maj vždy veselú tvár a s plesaním mu zasväcuj svoje desiatky. Dávaj Najvyššiemu, ako on dáva tebe, s prívetivým okom prinášaj dielo svojich rúk; lebo Pán je odplatiteľ a on ti vráti sedemnásobné.“ Božie Slovo hovorí o radostnom a prívetivom pohľade a veselej tvári. Urobme teraz kontrolu, pozrite sa každý jeden na svojho suseda, akú ma tvár, aké ma oči, či má radostný a prívetivý pohľad. Nezabudnite však no to, že aj na vás sa bude pozerať váš sused a sledovať vašu prívetivú, veselú a radostnú tvár. Kedysi mi jeden brat, ktorý konvertoval z ateizmu ku kresťanstvu rozpráva o svojom prvom stretnutí s kresťanmi v našom kostole. Hovoril: „Nadobudol som podozrenie, že neboli pokrstení čistou vodou, ale citrónovou šťavou!“. Viete prečo? Pri rozdávaní svätého prijímania najviac vidím, kto žije s Pánom, kto má túto radostnú, veselú a prívetivú tvár.
„Neprinášaj podlé veci na obetu, lebo on ich neprijme; a nespoliehaj sa na nespravodlivé obety, lebo Pán je sudca a pred ním sláva osoby nič neznamená.” Boh nás odhalí, preto čiňme pokánie, aby sme neboli zahanbení! Nedávaj Bohu to, čo sám nepokladáš za hodnotu. Veď vieš ako na takéto darčeky reagujú ľudia, keď im dáš to, čoho sa sám potrebuješ zbaviť. O čo skôr môžeš takto uraziť Najvyššieho.