Dnes nám kniha Ekleziastikus ponúka zvláštnu formu modlitby za Izrael. V prenesenom slova zmysle ju môžeme aplikovať na všetok boží ľud, za všetkých, ktorí na tomto svete zápasia o presadenie Božieho kráľovstva, lebo slovo Izrael znamená Boží bojovník.
„Zmiluj sa nad nami, Bože vesmíru a pohliadni na nás, ukáž nám svetlo svojho milosrdenstva a naplň bázňou pred sebou všetky národy; nech poznajú, ako sme my poznali, že niet Boha okrem teba, Pane.“ Každú modlitbu máme začínať touto úpenlivou prosbou o zmilovanie, o Božiu milosť. K Bohu nemôžeme pristupovať z pozície rovnosti alebo dokonca záslužnosti. Nič si nezasluhujeme, ale všetko dostávame ako milosť. „Čo máš také, čo by si nebol dostal?“ Teda skôr ako sa ideme modliť, musíme si uvedomiť, že žiadne ekonomické výpočty typu „mal dať a dal“ pred Bohom neplatia. Toto je naša pozemská ekonómia a spravodlivosť, ale pred Bohom platí len toto jedine: „Zmiluj sa nad nami!“ V slovese „zmiluj sa“ zaznieva prosba o milosť. Ako keby sme volali: „Bože daj zo svojej milosti, zmiluj sa!“ Keď ideme prosiť Boha osloboďme sa od všetkých ekonomických predstáv, lebo máme dočinenia s Láskou. V staroslovienčine to dokonca ešte lepšie vyznieva: „Hospodi, pomiluj ni!“ Je v tom prosba o zľutovanie ale aj o nežnosť. Dokiaľ nemáme ducha kajúcnosti a vedomie bezzaslúžnosti, budeme často obviňovať Boha svojou logikou: „Mal dať a nedal!”. Takto sa nepristupuje k Bohu! Len jedno zaváži – pokorné „Zmiluj sa nad nami Bože Vesmíru a pohliadni na nás!”
Dôležité je vedomie, že Ten, s ktorým chcem vstúpiť do modlitebného kontaktu, je Boh Vesmíru. Dnes na základe vedeckých výskumov môžeme ešte lepšie pochopiť ako v minulosti, čo to znamená, „Boh Vesmíru!” Človek Starého zákona mal veľmi jednoduchý pohľad na svet. Zem bola ako tanier a nad ňou boli na nebeskej klenbe zavesené slnko, mesiac a hviezdy. Bolo to veľkolepé, ale nie tak desné, ako keď sa dnes zamyslíme nad tým, čo nám hovorí o vesmíre moderná veda. Rozmery vesmíru si ani nedokážeme predstaviť a zisťujeme, že sme menší ako nič a Ten, s ktorým sa chceme v modlitbe rozprávať, je Boh tohto desivého vesmíru. Musíme ešte pokornejšie padnúť na kolená. On je Pán hviezd a galaxii, ktoré volným okom ani nedokážeme vidieť, a ktorých je vo vesmíre nespočítateľné množstvo. Tohoto Boha prosíme, aby pohliadol na nás. Aby si všimol zrnká prachu, aby si všimol svojich maličkých, ktorí sú menší ako nič. Prosíme, aby nám ukázal svetlo svojho milosrdenstva. „Svetlo“ jeho milosrdenstva, alebo „zjavenie“ jeho milosrdenstva, je Boží Syn, ktorý sa z milosrdného súcitu voči nám stal človekom a navštívil nás v krajine tmy a tieňov smrti. Touto modlitbou vyprosujme pre Izrael a pre celý svet poznanie Božieho Syna.
„A naplň bázňou pred sebou všetky národy.“ Poznanie majestátu Božieho vyvoláva v človeku správny postoj voči Bohu, ktorý nazývame bázeň. Bázeň to je strach a zároveň láska. Nie horor z Boha, ale strach, aby sme Boha ničím neurazili, aby sme ho nestratili.
„Obnov znamenia a zopakuj zázraky. Zhromaždi všetky Jakubove kmene a budú tvojím dedičstvom ako na počiatku.“ Tu zaznieva prosba za jednotu Božieho ľudu – cirkvi. Najväčšie znamenie, podľa ktorého nás môžu všetci poznať, je vzájomná láska. Prosíme Boha, aby znovu zopakoval znamenia a zázraky, ako na počiatku. Prosíme tiež, aby zhromaždil znovu do jedného ovčinca roztratené deti Izraela. Nič tak neprekáža apoštolskému pôsobeniu cirkvi, ako jej nejednotnosť. Kto rozbíja jednotu cirkvi, prehrešuje sa proti jeho Telu a trhá ho na kusy. Úd, odtrhnutý od teľa, nedokáže plniť svoju normálnu funkciu a telo okyptené o niektorý úd, nedokáže plniť svoje poslanie. Preto nejednota je tak veľký hriech, že i keby tí, ktorí sa bez príčiny oddeľujú, robili v mene Kristovom zázraky, predsa im na konci časov, bude povedané. „Nepoznám vás, páchatelia neprávosti!” My všetci môžeme prispieť k jednote tým, že odstránime zo svojho stredu pohoršenie a hriech, a staneme sa príbytkom Božím.
„Zmiluj sa nad svojím ľuďom, ktorý nosí tvoje meno, nad Izraelom, s ktorým si zaobchádzal ako s prvorodeným. Zmiluj sa nad svojím svätým mestom, nad Jeruzalemom, miestom tvojho spočinutia. Naplň Sion svojou velebou a svojou slávou tvoj chrám”. Toto je prosba za Izrael. Izrael je Boží prvorodený a Boh sa k nemu tak aj chová. Izrael dostal rôzne prisľúbenia, rôzne požehnania, ale aj prísnejšiu výchovu ako všetky ostatné národy. Vidíme to v celých jeho pohnutých dejinách. Izrael je Boží prvorodený. Nemôžeme sa dovolávať akýchsi zásluh, preto znovu pre neho prosíme: zmiluj sa. Srdcom sveta je Izrael, srdcom Izraela je Jeruzalem a srdcom Jeruzalema je Sion. Sion je miestom, na ktorom Ježiš ustanovil Novú a Večnú zmluvu. Srdcom Siona je Ježiš v Najsvätejšej Oltárnej Sviatostí. Sviatosť Oltárna to je veleba a sláva Božia, ktorá napĺňa všetky chrámy.
„Vydaj svedectvo tým, ktorí sú prvotinami tvojho stvorenia, a spln všetko, čo v tvojom mene predpovedali. Daj odmenu tým, čo sa spoliehajú na Teba aby sa ukázalo, že tvoji proroci sú hodnoverní.” Izrael kajúcne prosí Boha, aby znovu vydal svedectvo tým, ktorí sú prvotinou jeho stvorenia. Aby sa naplnilo všetko, čo predpovedali proroci, aby sa naplnilo aj to veľké proroctvo, že aj Izrael sa obráti.
„Vyslyš modlitby svojich služobníkov pre blahovôľu voči svojmu ľudu a veď nás na cestu spravodlivosti, nech vedia všetci, čo žijú na zemi, že ty si Boh vekov.” Našu modlitbu za Izrael starého i nového zákona sme začali vzývaním Bo ha vesmíru, toho nepredstaviteľného Boha, ktorý je väčší nad všetok pomyslený priestor, nad hĺbky vesmírnych oceánov. Svoju modlitbu končíme vzývaním „Boha vekov“. Náš Boh je i Boh vekov. Boh, ktorý stojí nad časom. On je od večnosti až na veky. On nieje obmedzený časom ani priestorom, ako my. Náš Boh je Bohom i tej úžasnej priepasti času. Volajme znovu, k Bohu, ktorého nemôže chytiť do ľudskej spravodlivosti ale len túžbou a láskou: „Zmiluj sa nad nami!”