„Budem ťa oslavovať, budem ťa chváliť; velebiť budem meno Pánovo.” Ako veľmi sa tento postoj líši od nášho prevažného postoja. Správny život vedie k oslave a chvále Boha, k jeho zvelebovaniu. Keď žijeme podľa Božej vôle, rastie naše poznanie Boha a rastie i chuť zvelebovať ho. Ak nemáme v sebe tento zážitok, to znamená, že nežijeme správne, čo máme teda robiť?
„Kým som bol ešte mladý, prv, ako som blúdil, verejne som v modlitbe prosil o múdrosť.” Priznať verejne svoju nevedomosť vyžaduje určitú dávku pokory. Chyba nás dospelých je v tom, že chceme za každú cenu vyzerať múdri. Boh požehnáva pokoru toho, kto priznáva, že si nevie rady vo svojom živote. 0 múdrosť treba prosiť, pretože pravá múdrosť je od Boha, je Božím darom. Dobre je tiež prosiť o Božie dary v spoločenstve s inými.
„Pred samým chrámom som o ňu vrúcne prosil a budem ju hľadať až do posledného dychu.” Prosiť pred chrámom, to znamená, prosiť v spoločenstve veriacich, čiže uznávať cirkev. Už v tomto je kus múdrosti, že neblúdime mimo cirkev, ale v nej sa modlíme, že sa nevyvyšujeme a neoddeľujeme od ostatných. Aj v tom je kus pokory. Ježiš, hoci bol boží Syn, uznal funkciu chrámu a prejavil zvláštnu starostlivosť o chrám. Keď vyháňal kupcov z chrámu, neničil tým chrám, ale bil sa za pôvodný zmysel chrámu.
„Ona mi vykvitla ako skoré hrozno, moje srdce v nej nachádza potechu. Moja noha vykročila na priamu cestu, vyhľadávam ju od svojej mladosti.” Boh nám zjavuje svoju múdrosť, keď o ňu prosíme. Doslova múdrosť vykvitne, ako skoré hrozno, ako niečo čo sa deje na našu prosbu, ale nie našou mocou. Pravá múdrosť je uveriť s istotou Bohu a podľa toho zariadiť svoj život. Múdrosť nás vedie po priamych cestách. Boh nám nič, čo potrebujeme vedieť k životu, neskryl.
„Len trochu som napol sluch a počul som ju; našiel som mnoho múdrosti a veľký pokrok som v nej urobil”. Pisateľ knihy Ekleziastikus v mnohých meditáciách a aj namáhavých kontempláciách nachádzal múdrosť Božiu, o čo ľahšiu cestu máme my, keď máme túto knihu pred sebou. V celom Písme Svatom je obsiahnutá múdrosť Božia. Ak sa mu budeme vážne venovať, nájdeme aj my mnoho múdrosti a urobíme v nej veľký pokrok.
„Oslavovať budem toho, čo mi dáva múdrosť. Rozhodol som sa, že budem podľa nej žiť”. Znovu vidíme, že život podľa Božej rady, podľa Múdrosti vedie k oslave Boha. Nielen poznanie, ale aj život podľa nej.
„Usiloval som sa o dobro a zahanbený nebudem. Moja duša o ňu zápasila: starostlivo som zachovával zákon.“ Život v božej múdrosti charakterizuje úsilie a zápas. Musíme sa aj my usilovať o dobro, snažiť sa o dobro. Aby sa v našom živote objavila tvorivá dobrota. A aby sme sa vyhýbali hriechu. Zápasiť o zachovanie Božieho zákona.
„Ruky som vystieral k výšinám a pochopil som jej hlboké tajomstvá” Múdrosť a jej chápanie získavame pri modlitbe. Vtedy nám Boh odhaľuje svoje tajomstvá.
„Upriamil som na ňu svoju dušu a našiel som ju v čistote.” Múdrosť sa nemôže stotožňovať s ľudskou chytrosťou. Chytrí sú zákonníci z dnešného evanjelia, ale nie sú múdri, múdri je Ježiš. „Ak povieme: Z neba, povie: Tak prečo ste mu neuverili?” Povieme teda: Od ľudí?” – to sa báli ľudí, lebo Jána pokladali všetci za skutočného proroka, preto odpovedali Ježišovi: Nevieme.” Z týchto ľudí vôbec nehovorila láska k pravde. Z nich hovorila len ľudská chytrosť, a preto ani Ježiš im nezjavuje pravú múdrosť. A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akým právom toto robím”. Múdrosť vchádza do čistých a priezračných duší.