4. Veľkonočný utorok – (Sk 11,19-26; Jn 10,22-30)
Skončili sme tvrdením, že len istá viera vedie k svedectvu. V dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolských vidíme, čo to znamená mať istú vieru. Prví kresťania napriek vonkajšiemu a možno i vnútornému súženiu, ktoré vypuklo po smrti sv. Štefana i napriek tomu, že sa rozpŕchli po okolitom svete, akoby ustrašení o svoj život, predsa všade zvestovali Pána Ježiša. Bola s nimi Pánova ruka a veľký počet uveril a obrátil sa k Pánovi. Barnabáš je charakterizovaný ako dobrý muž, plný Ducha Svätého a viery.
V evanjeliu zase vidíme ľudí, ktorý sú plní napätia, neochotní uveriť. Ak sa chceme tohto napätia vo svojom živote zbaviť, toho napätia, ktoré vyvoláva nerozhodnosť a neistota, musíme celú svoju vieru zavesiť na Ježiša Krista, aby sme mohli spolu so svätým Pavlom povedať: „Viem komu som uveril a som si istý.“
Je vôbec človek zo svojej sily takejto viery schopný? Evanjelium nám ukazuje, že nie. Pozrime sa na situáciu dvanástich apoštolov pred zoslaním Ducha Svätého. Tri roky trávili deň čo deň spolu s Pánom Ježišom. Videli všetky jeho divy, počuli všetky jeho slová. Mali najlepšieho učiteľa akého môže mať nejaké kresťanské spoločenstvo a predsa: Počúvajú a akoby nepočuli.
Napr. Ježiš tri krát ohlasuje svoju smrť, hovorí o svojom zmŕtvychvstaní a keď sa to deje, sú z toho tak vyjavení, akoby o tom nikdy nepočuli. Je veľa miest v evanjeliu, na ktorých vidno nedostatok porozumenia. Vyskytne sa medzi nimi aj žiarlivosť, ctižiadosť, zbabelosť. Avšak Kristus ich znáša so všetkými nedokonalosťami. Vie o ich nedostatkoch. Predpovie i to, že ho všetci opustia, že sa všetci na ňom pohoršia.
Takýmito boli učeníci pred Zoslaním Ducha Svätého. Chýbalo im niečo, čo by mohlo z nich urobiť chápavých Kristových žiakov, schopných nasledovať ho s plnou istotou viery v neho. Kristus o tejto ich neschopnosti vie a preto im prisľubuje zoslanie Ducha Svätého, Ducha Utešiteľa, Ducha Pravdy, ktorý ich všetkému naučí, ktorý im všetko pripomenie, ktorý v nich spôsobí istotu viery potrebnú pre plnohodnotný kresťanský život.
Na Turice, Kristus plní svoj sľub, zosiela Ducha Svätého.. Apoštoli sú nim naplnení, a od tej chvíle sa ich život radikálne mení. Stanú sa smelými svedkami. Napr. ešte pred svojím ukrižovaním Ježiš ohlásil blahoslavenstvá, ale keď sa skutočne v živote apoštolov objavili situácie, kvôli ktorým ich Ježiš vyhlasuje za šťastných, nikto z nich sa neraduje.
Až po Zoslaní Ducha Svätého počujeme: „A oni odchádzali natešení z Veľrady, že boli hodní trpieť pre meno Ježišovo.” Akú úžasnú zmenu v nich spôsobil Duch Svätý. Svätý František doporučuje bratom, aby pred všetkým možným svetským vzdelaním dávali prednosť túžbe nadobudnúť si Ducha Pánovho a jeho sväté účinky.
Pozrime sa však ne súčasných priemerných kresťanov, to znamená aj na nás samých. Úroveň nášho kresťanského života je možné porovnať so situáciou Kristových učeníkov pred Turicami. V mnohých situáciách sa svojím chovaním vôbec nelíšime od neveriacich. Náš život je neplodný, často sme sklamaní, možno až zúfalí. Nemáme vieru, nežijeme kresťanskou nádejou, nie sme schopní vydávať svedectvo. Prví kresťania vedení Duchom Svätým urobili najväčší prevrat v dejinách sveta od strachu k odvahe, od nenávisti k láske.
Dnes je situácia možno povedať až tragická. Tisíce kresťanov dokonca nevie, kto je Duch Svätý, nehovoriac už o živote v zhode s ním, nevie akým spôsobom nadobudnú moc Ducha Svätého pre svoj mravný život a pre svoje svedectvo. Je veľký rozdiel medzi súčasnou Cirkvou a Cirkvou prvých stáročí. Vyjadruje to jeden vtip: „Prví kresťania sa stretali preto, aby sa posilňovali vo viere, dnešní kresťania sa stretajú preto, aby sa brzdili a vedome jeden druhého straší. Prví kresťania používali drevené kalichy a mali zlatých kňazov a dnes je to naopak.“
Prví kresťania opravdivo prežívali v sebe život Ježiša Krista a o tom to živote dokázali hovoriť druhým. Čo sa teda stalo? Veď sa nič nezmenilo v Božom pláne spásy, nič sa nezmenilo v Božej činnosti, nič sa nezmenilo v jeho zákonoch a ani v jeho prísľuboch. Boh neodvolal svoje záväzky, jeho moc sa nezmenšila.
Všetko záleží od nás, od našej osobnej viery. Preto teraz, na začiatku tretieho tisícročia, v ktorom sa podľa Božieho plánu má znovu tejto zemi ohlasovať Evanjelium, pretože je stále obrovské množstvo ľudí, ktorí ho nepočuli a aj my sme viazaní Veľkým misijným príkazom nášho Pána Ježiša, preto posolstvo o tom ako sa stať naplnení Duchom Svätým je absolútne najdôležitejším posolstvom. A o týchto skutočnostiach si budeme hovoriť neskoršie.