Mladík z dnešného evanjelia stojí náhle tvárou v tvár svojmu povolaniu. Je to výzva úplne sa odovzdať. Stretnutie s Ježišom mu odhaľuje základný zmysel a poslanie jeho života a zároveň sa odhaľuje pred Ježišom jeho nepripravenosť odovzdať sa. Myslel si, že spĺňa Božiu vôľu, lebo zachováva príkazy Zákona. Boží Zákon však nieje niečo, ale niekto. Boh a jeho Zákon je to isté. Kristus je Božím zákonom. Keď Kristus pred neho stavia podmienku dokonalosti, úplne podriadenie sa a nasledovanie, ukáže sa, že ešte príliš lipne na majetku a má malú lásku, aby sa pre Boha dokázal všetkého zriecť.
Mladík odišiel smutný. Síce zabezpečený svojím bohatstvom, ale nešťastný. Mal všetko, okrem šťastia. Odišiel preč smutný, lebo opravdivá radosť je možná len tam, kde je človek veľkodušný voči Bohu a odpútaný od všetkého. Človek objavuje radosť vtedy, keď plní Božiu vôľu. Apoštol Peter hovorí, že Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí ho poslúchajú. Radosť je jedným z očividných prejavov Ducha Svätého v človeku.
„Smútok mladíka“, tvrdí Ján Pavol II.: „nás núti premýšľať. Mohli by sme byť v pokušení myslieť si, že mať veľké majetky, vlastniť množstvo dobier tohto sveta môže priniesť šťastie. Namiesto toho vidíme v prípade mladíka z evanjelia, že jeho mnohé majetky sa stali prekážkou, prijať Ježišovu výzvu: nasledovať ho. Nevedel dať Ježišovi pohotovo kladnú odpoveď a súčasne zápornú svojmu ja: povedať „áno“ láske a „nie“ svojmu egoizmu. Božia výzva nasledovať ho zblízka si vyžaduje kladnú odpoveď v každom čase, pretože v mnohých svojich pozvaniach očakáva od nás poslušnú a veľkodušnú odpoveď. Preto by sme sa mali často postaviť do Božej prítomnosti a prosiť ho ako onen mladík: „Čo mi ešte chýba? Čo odo mňa moje kresťanské povolanie vyžaduje dnes, za týchto okolností? Akými cestami mám podľa teba, Pane Ježišu, kráčať? Čestne si priznajme, že ktokoľvek ich skutočne chce nájsť, spozná celkom jasne cesty vedúce k Bohu.
P. Rodriquez hovorí: „Takto sa kresťanovi z Božích náznakov a podnetov, z istých významných chvíľ, z konkrétnych výziev, odhaľuje uprostred každodenného života jeho povolanie, aby z lásky k Pánovi mohol spĺňať menšie, či väčšie úlohy vo svete ľudí. Vo svojom nepretržitom rozhovore s Bohom môže človek počuť Boží hlas, ktorý od neho žiada vykonať konečné a rázne rozhodnutia. Božie Slovo nás môže osloviť v hurikáne alebo v tichom lahodnom šume. Kto však chce plniť Božie Slovo, musí sa oslobodiť od všetkých pút. Len Kristus stojí za to! Všetko ostatné má cenu len do tej miery, nakoľko sa to deje skrze neho a pre neho.“
Sv. Terezka, v jednom zo svojich listov, povzbudzuje mladého kňaza, aby si všimol Ježišove oči, ktoré sa na neho dívajú s rovnakou láskou, akou sa pozerali na mladíka v evanjeliu (Mk 10,22). Práve tieto slová podčiarkla. Ona sama veľmi dobre tento pohľad poznala, ba bola ním prenasledovaná a fascinovaná. Ako spomínaný bohatý mladík, aj táto chudobná mladá žena položila nášmu veku otázku: „Čo mám robiť, aby som dosiahla večný život?“ Nevyhýbala sa odpovedi, ani nesklopila svoj pohľad. V Ježišovi našla „celý majetok”, kvôli ktorému všetko predala – aby mohla všetko získať. Darovala sa tomuto milujúcemu pohľadu.
V deň svojej smrti, 30.09. 1897, už s istotou vedela, že nebola oklamaná: „Neľutujem, že som venovala svoj život Láske. Ó nie! Práve naopak…“ Je možné, aby sme v jej fotografii nevideli odraz svätej Tváre, ktorej sa tak odovzdane zasvätila? Nenachádzame v jej očiach pohľad „svätého orla“ – Ježiša – upretý na svoju „korisť“? Necítime v nich ten istý pohľad lásky, ktorý nás povoláva zanechať našu nepotrebnú ostražitosť a odovzdať nadšene svoju dôveru tomu, na ktorého sa všetci môžeme bezpečne spoľahnúť?
Láska si vyžaduje námahu a osobné podriadenie sa Božej vôli. Znamená disciplínu a obetu, ale tiež radosť a ľudské naplnenie. S pomocou Krista a skrze modlitbu aj my všetci môžeme odpovedať na jeho volanie. Otvorme svoje srdcia Kristovi z evanjelia – jeho láske, jeho pravde a jeho radosti. Neodchádzajme smutní.