“Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe……No oni boli milosrdní muži a nikdy sa nezabudne ne ich dobré skutky.” Tieto slová Písma by sme mohli prijať za základ zdôvodnenia našej úcty ku svätým. Samotné Písmo sv. na inom mieste hovorí: „Veľký je Pán vo svojich anjeloch a svätých!“ Predovšetkým vo svätých vidíme veľkosť Stvoriteľa. Sám Ježiš nás povzbudzuje k dobrým skutkom, aby ľudia, keď ich uvidia, chválili Boha, ktorý je na nebesiách.
Ale zmysel dnešnej myšlienky, ide ešte ďalej: „Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe!” Sám Ježiš hovorí, že ak ho niekto miluje, aj Otec ho bude milovať a sám Otec ho poctí“ alebo „uctí si ho sám Otec.“ Totiž Boh sám preukazuje chválu svojím verným. Preto sa pozrime na úctu ku svätým, ako ju nachádzame vo východnej cirkvi. V modlitbách východných cirkvi sa nachádzajú priame pripomienky skutkov svätých a ich vyvyšovanie, chvála.
Každý svätý vyrástol v určitej dejinnej súvislosti, čo bolo prejavom svätosti v minulej dobe, nemusí byť ním dnes. Každá doba má svoje predpoklady svätosti. Svätosť spočíva v tom, že odpovedáme na aktuálne problémy svojej doby, preto hovorí Božie Slovo: „Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe!” Teda v ich dejinnej súvislosti. Základná črta každého svätého je milosrdenstvo. Oni sa skláňali k biede svojich bratov a sestier. Ich srdce nezostalo nezasiahnuté problémami svojej doby.