Božie Slovo dnes hovorí: „Ako pri osievaní ostanú na site smeti, tak je to aj s človekom: len čo začne rozprávať, ihneď vidno jeho nedostatky. Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom, a slovo odhalí, ako zmýšľa srdce človeka. Nechváľ nikoho, kým neprehovorí, lebo reč je skúšobným kameňom pre ľudí.“ Podobne hovorí Ježiš v evanjeliu. Vyzýva nás k správnemu rozlišovaniu a úsudku: „Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“
Bratia a sestry, tieto slová nám môžu pomôcť správne sa orientovať v politike a veľmi sa hodia aj na situáciu v našom parlamente, keď sa jedná o postoj k potratu,. Vypočujme si stanovisko predsedu biskupskej konferencie:
„Masmédiami prebieha polemika ako odraz polemiky v parlamente o 15. článku Ústavy SR: ako formulovať ochranu ľudského života od počatia. Polemika ide niekedy až tak do extrémov, že už asi nezáleží na veci, ale na prednosti tvrdenia. Objektívna pravda sa stráca v subjektivite. Tak sa to prenáša na verejnosť, a tak je to vo veľkej miere verejnosťou aj vnímané. Dokonca už len podľa toho, čo ktoré politické zoskupenie tvrdí alebo chce mať v novom ústavnom zákone.
Keď v r. 1956 vyšiel v Československu prvý zákon o dovolenosti umelého ukončenia tehotenstva, takmer celá verejnosť, najmä na Slovensku, bola pohoršená. Dnes sme tam, že aspoň polovica obyvateľov Slovenska, podľa prieskumov, sa pohoršuje nad tým, že sa v parlamente ktosi opovážil vzniesť námietky proti ústavnému zákonu, ktorý toto dovoľuje.
Kde hľadať vysvetlenie? Pápež Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae hovorí: „Jas kríža tma nezacloní – naopak, na jej pozadí žiari kríž ešte silnejšie a jasnejšie, javí sa ako centrum, zmysel a cieľ celých ľudských dejín a každého ľudského života (odst. 50). Môžeme dodať, že jas kríža nezacloní tma, ale hmla áno. Jas svetla tmou preniká, hmla ho pohltí. Aj jas pravdy. Túto hmlu spôsobujú masmédiá a v tomto konkrétnom prípade aj politická roztrieštenosť.
Avšak v žiadnom prípade neslobodno z toho robiť politický problém, lebo je to problém výsostne morálny. Kto by to predsa chcel robiť, nech si prečíta z evanjelia Ježišovu výčitku farizejom a zákonníkom: „Pekne viete rušiť Božie prikázanie, len aby ste zachovali svoje podanie. Lebo Mojžiš vám povedal: ‘Cti otca svojho i matku svoju!’ a tiež: ‘Kto zlorečí otcovi alebo matke, nech umrie!’ Vy však vravíte: ‘Ak niekto povie svojmu otcovi alebo matke: korban – to jest dar venovaný Bohu – je to, čo by ti odo mňa mohlo byť podporou’– a už nepripúšťate, že musí robiť ešte niečo pre svojho otca alebo matku’ (Mk 7,9-12). V tomto prípade sa problém odsúva na pole politické a už by mali byť poslanci oslobodení pod morálnej zodpovednosti. Tu sú slová sv. Otca v enc. Evangelium vitae: ‘Zodpovednosť majú aj zákonodarcovia, ktorí podporili a schválili zákony pripúšťajúce umelý potrat’ (odst. 59). ‘Všeobecnú a nemenej závažnú zodpovednosť nesú tí, čo napomáhajú šíreniu sa sexuálneho permisivizmu (zn. dovolenosti) a zmýšľaniu, ktoré podceňuje materstvo, ako aj tí, ktorí sa mali postarať o účinnú rodinnú a spoločenskú politiku na podporu rodín, najmä mnohodetných a zápasiacich s osobitnými materiálnymi a výchovnými ťažkosťami, ale neurobili tak.’ (odst. 59).
Treba aj to brať do úvahy, že ide o medzinárodný organizovaný boj za legalizovanie potratu na celom svete. Za najzávažnejšie slová pápeža Jána Pavla II. v enc. Evangelium vitae treba považovať slová, ktoré majú povahu slávnostného vyhlásenia učiteľského úradu Cirkvi. Naväzuje na to, čo učí koncil a jeho predchodca Pavol VI. hovorí: ‘Preto mocou autority, ktorú Kristus udelil Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi, ktorí veľakrát odsúdili umelý potrat, a v rámci spomínanej predchádzajúcej konzultácie, hoci roztratení po svete, jednomyseľne toto učenie schválili, vyhlasujem, že priamy potrat, to jest chcený ako cieľ alebo prostriedok, je vždy vážnym morálnym neporiadkom, lebo je dobrovoľným zabitím nevinnej ľudskej bytosti’ (odst. 62).
Cirkev tu nemôže ináč učiť, ak chce ostať verná svojmu poslaniu. Ani pápež nemá moc pozmeniť niečo na prirodzenom alebo zjavenom Božom zákone. Tento morálny postoj zaväzuje všetkých, ktorí sa hlásia ku Kristovi a Cirkvi. Majú aj tak zmýšľať, aj tak hovoriť. Veriaci sa nemôžu dať unášať verejnou mienkou, naopak, oni ju majú svojimi postojmi formovať.
Cirkev, ako inde aj tu, nemá iba zdvihnutý varovný prst, ale podáva aj pomocnú ruku. Svätý Otec vyzýva všetkých veriacich, aby boli vždy na pomoci rodinám, budúcim matkám, najmä keď sa nachádzajú v krízových situáciách. Vychovávatelia sa majú zamerať na vedenie mládeže v láske k životu a poukazovať na dôsledky nezodpovedného správania.
Charitatívna činnosť aj na Slovensku zriaďuje domy, kde sa môžu uchýliť matky pred i po pôrode, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivých podmienkach. Nezanedbateľná je služba Cirkvi pri výchove mladého pokolenia k čistote a k správnemu postoju k sexualite. Nie je to maniera, ale nevyhnutná podmienka pre ozdravenie národa.
A nakoniec je tu nadprirodzená pomoc, ktorá plynie zo zdravého duchovného života, živeného sviatosťami, zvlášť Eucharistiou. Tiež úctou k Panne Márii ako nás vyzýva Svätý Otec na konci encykliky Evangelium vitae. Mons. prof. ThDr. František Tondra spišský diecézny biskup, predseda KBS
Rímsky katechizmus nás poučuje: Ľudský život treba chrániť a rešpektovať bez akejkoľvek výnimky už od momentu počatia. Od prvej chvíle jeho jestvovania treba ľudskej bytosti priznať práva človeka, z ktorých je na prvom mieste neodňateľné právo na život každého jednotlivca. Už od prvého storočia Cirkev vyhlasovala mravné odsúdenie každého vyvolaného potratu. Tento postoj sa nezmenil a ostáva nezmeniteľným. Priamy potrat, to znamená zámerný a chcený, ako cieľ alebo prostriedok, je v ostrom protiklade s mravným zákonom: V apoštolskom spise Didache nachádzame mravnú normu: „ Nezabiješ embryo potratom a nedáš zahynúť novorodencovi.“ Lebo Boh, Pán života zveril ľuďom vznešenú úlohu udržiavať život. To sa má uskutočňovať spôsobom, dôstojným človeka. Život treba chrániť s tou najväčšou starostlivosťou hneď od počatia: Potrat a vražda dojčiat sú ohavnými zločinmi.“
Aj výslovná spolupráca na potrate je ťažkým hriechom. Cirkev stíha tento zločin proti ľudskému životu kanonickým trestom exkomunikácie. “Ktokoľvek obstaráva potrat a dostaví sa následok, podlieha exkomunikácii už samým činom, (že sa tohto činu dopustil)” za podmienok, ktoré predpokladá cirkevné právo. Cirkev nemá v úmysle takto zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje len závažnosť spáchaných zločinov a poukazuje na nenapraviteľné škody, ktoré sa spôsobujú rodičom a celej spoločnosti tým, že sa nevinný posiela na smrť. Aj výslovný súhlas s potratom je už ťažkým hriechom lebo je to schvaľovanie zločinu.