„Preto vám hovorím: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete.“ Môže sa nám zdať, že Pán Ježiš propaguje bezstarostný život. On nehovorí: „O nič sa nestarajte“ ale: „Nebuďte ustarostení“ a v tom je podstatný rozdiel. Nestarať sa o nič, je proti príkazu, ktorý človek dostal už pri svojom stvorení, keď mu bolo povedané, že má obrábať a strážiť raj, že si má podmaniť zem. Sú veci na tejto zemi, ktoré môžeme a máme urobiť my. Ak na jar niekto nezaseje, nemôže očakávať úrodu v lete. Pán Ježiš nás nezbavuje starosti a zodpovednosti o náš svet, ale zbavuje nás ustarostenosti.
Ustarostenosť je starostlivosť, ktorá vôbec nepočíta s Bohom a s jeho mocou a ochotou pomôcť. Neveriaca ustarostenosť robí zo života čosi ťažké a mučivé, lebo sú určité veci, ktoré človek pri najväčšej svojej snahe a práci nemôže ovplyvniť. Modlitba je možnosťou, kde môžeme svoje starosti odovzdať Bohu. Odovzdať mu svoju roztržitosť, pretože práve ona v sebe nesie všetko to, čo nás morí a na čo nevládzeme. Na Boha máme uvaliť všetky svoje starosti, lebo On sa stará.
Vidíme, že aj veriaci človek má mať jednu veľkú starosť, ku ktorej našu pozornosť obracia priamo Slovo Božie: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ Božie kráľovstvo je ústredným očakávaním celých Dejín Spásy. Židia i kresťania prvých stáročí si na základe Božieho zjavenia lepšie uvedomovali to, čo nám často uniká, že žijeme vo vyhnanstve, ďaleko od Pána. Každý deň znovu a znovu prosíme o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo. Keby náš svet bol s ním totožní, nemuseli by sme tak úpenlivo prosiť, aby aj na zemi zavládlo to, čo je v nebi. Keď ráz apoštoli položili Ježišovi otázku: „Kedy príde Božie kráľovstvo?“, dostali veľmi prekvapivú odpoveď: „Kráľovstvo Božie je vo vás! Kráľovstvo Božie nepríde pozorovateľne!“
Ale pozor! Pán Ježiš nás neoslobodzuje od starostí o viditeľný svet preto, aby sme svoju ustarostenosť preniesli na duchovný svet. Hľadať Božie Kráľovstvo neznamená, že budeme s úzkosťou sledovať svoj morálny rast, že budeme budovať svoj charakter a svoju osobnosť. Pán Ježiš nám dopredu hovorí, že bez neho nič nedokážeme.
Božie kráľovstvo je Kráľovstvo Boha v nás. Božie kráľovstvo má svoj základ vo viere a v odovzdanosti, vo svätom prijímaní alebo v prijatí Ježiša Krista a v našom následnom vydaní.
To je spravodlivosť Božieho kráľovstva. Spravodlivosť definujeme, ako dať každému, čo mu patrí. Všetko, čo som a čo mám, patrí Bohu. V praxi to znamená, že som sa celkom odovzdal Bohu. Už vo mne nevládne moje Ego, ale všetku moc nad sebou som odovzdal Bohu. Nič si nemám privlastňovať, ale mám nechať Boha pôsobiť vo všetkom. Kráľovstvo Božie sa objavuje tam, kde sa podrobujeme Bohu a jeho Slovu. Keď podobne ako Panna Mária dovoľujem Bohu: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova!“ Keď sa rozhodnem poslúchnuť Boha, On sám preberá starosť o môj život.
Pán Ježiš v jednom podobenstve prehlasuje o Božom kráľovstve toto: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu.“ Ježiš je Život. Nie život, ktorý by sme mali silou svojej vôle napodobovať ale Život, ktorý má vlastnú silu a vitalitu a ktorému mám svojou poslušnosťou dovoliť prejaviť sa skrze seba. Je len jeden Život a tým je Boh sám. Bez Boha neexistuje žiadny život, len živorenie ku smrti. Ak sa človek usiluje žiť bez Boha, nutne zomiera a schopnosti jeho duše sa nerozvíjajú. Ale keď sa odovzdá Bohu, keď uzná Ježiša za svojho Pána a príjme ho, ako svojho Spasiteľa, vtedy sa v jeho živote objavia veľké veci, ktoré mu urobí Pán.
Ježiš doslove hovorí o tom, že človek ani nevie ako v ňom začne existovať nejaká čnosť, alebo nejaký dar Ducha Svätého. Od nás sa žiada s ochotou prijať Slovo. Slovo Božie je ako duchovný gén. Ono v sebe obsahuje informáciu, podľa ktorej v nás bude Duch Svätý vytvárať osobnosť Ježiša Krista. Od nás sa očakáva, že ho zasadíme, že ho do seba prijmeme, že ho budeme zalievať túžbou po podobnosti s Ježišom, teda láskou k Nemu a že nebudeme myslieť, chcieť a konať opačne. Keď sme prijali tento nový život, keď sme prijali Ježiša do svojho srdca, máme s nim chodiť, tak ako keď sa dvaja ľudia do seba zaľúbia a chodia navzájom spolu a to je duchovný život.
Božie Kráľovstvo sa k nám približuje v každej svätej omši. Sme vyzvaní odložiť svoj hriech a voliť Boha, prijať Ježiša v Slove i vo sviatosti. „Tým, ktorí ho prijali, dal moc, stať sa Božími deťmi!“Už v tomto svete sa prežíva Božie Kráľovstvo všade tam, kde svoju vôľu podriaďujeme vôli Božej, všade tam, kde uznávame Ježiša za svojho kráľa a prijímame požehnanie jeho vlády. Kráľ už prišiel, treba ho len za kráľa uznať a podriadiť mu svoj život.
Spása človeka spočíva v tom, že znovu prijme Ježiša do seba, znovu sa v poslušnosti podrobí Božiemu zákonu.
Toto je skúsenosť všetkých tých, ktorí vo svete uskutočňujú vôľu Božiu. Keď kráčame cestou Božích prikázaní, rastie v nás vnútorný pokoj, rastie náš zážitok vnútorného šťastia, dokonca rastie naša odolnosť voči hriechu, rastie účinnosť našich modlitieb, rastie láska k Bohu a jeho Slovu. Toto všetko spôsobuje Ježiš, ktorého sme prijali ako svojho Pána a Spasiteľa. Je to presne tak ako sa hovorí v podobenstve: „semeno klíči a rastie“ a človek ani nevie ako.
Origenes nás poučuje o spôsobe Božej vlády takto: „Podľa slova nášho Pána a Spasiteľa „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: Aha, tu je! Alebo: Aha, tamto je! Ale Božie kráľovstvo je medzi nami“, „lebo Slovo je celkom blízko, je v našich ústach, je v našom srdci“.
Preto ten, kto prosí, aby prišlo Božie kráľovstvo, celkom iste sa správne modlí za to Božie kráľovstvo, ktoré má v sebe, aby vzišlo, prinášalo ovocie a dozrelo. Lebo v každom zo svätých kraľuje Boh a každý svätec poslúcha duchovné zákony Boha, ktorý v ňom býva ako v usporiadanom meste. Otec je v ňom prítomný a Kristus v takej dokonalej duši kraľuje spolu s Otcom podľa toho: „Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“
A keď budeme vytrvalo pokračovať, Božie kráľovstvo, ktoré je v nás, dosiahne svoj vrchol, keď sa splní to, čo hovorí Apoštol, že si Kristus podrobí všetkých nepriateľov a odovzdá „kráľovstvo Bohu a Otcovi, aby bol Boh všetko vo všetkom“. Preto sa stále modlime s takým zápalom ducha, ktorý sa prostredníctvom Slova stane božským, a hovorme nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach: „Posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.“