7. Veľkonočný piatok – (Jn 21,15-19)

Ako bohoslovec som študoval dejiny náboženstiev a mal som možnosť nazrieť do teológie súčasných ale aj minulých náboženstiev a bol som prekvapený, že otázka na lásku učeníkov k majstrovi sa nevyskytla u nikoho okrem Ježiša. Ani jeden zo zakladateľov nevyžadoval od svojich učeníkov lásku a ani sa teda nepýtal na lásku ku svojej osobe. Aspoň sa o tom nepíše. Nie je to zvykom, zvlášť medzi mužmi, pýtať sa na lásku. Možno skôr ženské srdce pochopí dôležitosť tejto otázky, ktorú dal Ježiš Petrovi.

Kresťan v zápale svojej apoštolskej činnosti môže úplne kľudne zabudnúť na to najpodstatnejšie. Prvé prikázanie je prikázanie lásky k Bohu. Vo vzťahu k Bohu nejde o to, aby sme čosi pre neho odrobili, aby sme sa čosi pomodlili, aby sme niekoho k Bohu priviedli, ale to najpodstatnejšie je to, čo vyjadruje Ježišova otázka položená Petrovi. „Peter miluješ ma!” „Peter a ako ma miluješ?” „Miluješ ma viac ako ostatní?” Táto najpodstatnejšia otázka sa vytráca aj z medziľudských vzťahov. Manželstvo, rodina sa môžu zmeniť na výrobný podnik. Ale to isté sa môže stať kňazovi, rehoľníkovi. Zabudne na to, čo je najhlavnejšie. Je zaujímavé, že Pán Ježiš sa nepýta iba raz. Či nestačí ráz vyznať, potvrdiť: „Milujem ťa a hotovo?“ Zrejme nestačí, pretože láska nikdy nieje hotovou vecou. Ak si niekto myslí, že už dosť miluje, tak sa veľmi mýli. Milovanie Boha nepozná hranice.

Aj táto nezvyčajná otázka je dôkazom toho, že v Ježišovi sa zjavuje ten istý Boh, ktorý dal ako prvý a prvé „Prikázanie Lásky k Bohu.“ Je to dôkaz toho, že tu máme dočinenia s Bohom, ktorého už Mojžiš pozná ako Žiarlivo milujúceho. Náš Boh je milujúci. Náš Boh je Stravujúci oheň. Aj Ježiš ako Vtelená láska zjavuje ten istý charakter, má tie isté črty.

Apoštol Peter, ktorý veľmi dobre poznal srdce svojho Pána, neberie a neobracia túto otázku na smiech, ako by sme to možno v podobnej situácii urobili my. Možno preto, aby sme nemuseli odpovedať. Apoštol Peter trpezlivo na trikrát položenú otázku odpovedá trikrát. Niektorí exegéti vidia v tejto trojnásobnej otázke Ježišovu narážku na Petrovo trojnásobne zapretie. Myslím si, že je to omyl. Boh nie je taký. On sám už v Starom Zákone hovorí, že keď sa hriešnik odvráti od svojich zlých ciest, Boh si na jeho hriechy viac nespomenie. Nakoniec i situácia okolo Petrovho zapretia hovorí skôr o veľkosti jeho lásky, o tom, že už vtedy miloval Pána viac ako ostatní, lebo ho nasledoval aj na tie miesta, na ktoré už nikto nemal odvahu spolu s ním ísť. A tam zlyhal.

Ježiš sa dnes pýta na Lásku, pretože Láska je to, o čo predovšetkým ide. Ak sa z našej nábožnosti vytratí láska, môžeme ju hodiť do koša. Ježiš túži po našej láska, lebo len keď žijeme vo vzťahu k nemu, môžeme byť spasení. Ježiš netúži po nejakom romantickom vyznaní, ale po reálnej láske, ktorá sa prejavuje vierou a skutkami. Láska je žitá poslušnosť Božiemu Slovu. Každé pokušenie síce prichádza od zlého, ale v Božích očiach dostáva iný zmysel. V každom pokušení akoby sa nás Boh pýtal: „Miluješ ma?“ „Miluješ ma viac ako seba, ako svoj hriech?“

Sv. František tvrdí, že každé prekonané pokušenie je akoby snubným prsteňom, ktorým sa Pán zasnubuje s dušou svojho služobníka. Aj keď vieme, že naša láska je slabá, v tomto jedinom prípade nehovorme Bohu to, čo je skutočnosťou, ale to, čo v najlepšom kútiku srdca chceme, po čom vo svojom srdci túžime. Teda môžem povedať „milujem“, pretože to chcem. Nieje dôležité, či to už cítim, alebo nieje dôležité, či to už dokážem plne žiť, dôležité je, že napriek svojím mnohým zlyhaniam, to chcem. Toto je jediná možná súťaž v Cirkvi. Preteky v tom, kto miluje viac Krista?

Láska k Bohu je Žitá poslušnosť jeho Slovu. Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí ho poslúchajú. Len láska k Bohu, človeka vedie ku skutočnej slobode. Keď je Boh mojím pokladom, svet už nemá nado mnou moc. Ak som na niečo, alebo na niekoho zavesil svoje srdce, diabol ma môže skrze toto ovládať.

Najprv sa Pán Ježiš pýta Petra na jeho lásku a potom mu dáva pastiersky úrad v cirkvi. Každý jeden pastier musí mať veľkú lásku k Pánu Ježišovi, aby mohol správne vykonávať svoj úrad. Nedá sa prehodiť poradie. Nedá sa byť prednostne zaľúbený do ľudí a potom do Ježiša. Musí byť najprv zaľúbený do Ježiša, aby niekoho k nemu mohol priviesť. Túto lásku nemusí dokazovať slovami, ale žitou poslušnosťou. Ježiš sľubuje, že ak takto budeme postupovať dá nám svojho Svätého Ducha, teda lásku, ktorou je Boh sám.

Zakončím modlitbou sv. Františka: „Buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi, aby sme ťa milovali celým srdcom, keď na teba budeme ustavične myslieť: celou dušou, keď po tebe budeme neustále túžiť: celou mysľou, keď k tebe budeme smerovať všetky svoje úmysly a vo všetkom budeme hľadať tvoju česť: a celou silou, keď dáme všetku svoju energiu a schopnosti duše i tela do služby tvojej láske a nikam inam: a aby sme milovali svojho blížneho ako seba samého, keď strhneme všetkých, nakoľko to dokážeme, ku tvojej láske, a keď sa budeme radovať z dobra druhých ako z vlastného, budeme mať účasť na ich utrpení a neublížime nikomu.“