Dnešné evanjelium nám ponúka možnosť nahliadnuť hlbšie do Ježišovej osobnej modlitby. Táto Veľkňazská modlitba je modlitbou za apoštolov a učeníkov; môžeme povedať, že je modlitbou za Cirkev, teda aj za nás. Pán Ježiš svoju modlitbu adresuje Nebeskému Otcovi, ale evanjelium nám dáva účasť na tejto modlitbe. Prečo sa asi zachovalo znenie tejto modlitby? Možno aj preto, aby sme aj my, nakoľko dokážeme, vypočuli túžbu Ježišovho srdca. Je to modlitba k Otcovi, od ktorého pochádza všetko dobro, ale zároveň skrytá prosba na nás, aby sme to dobro chceli prijať. Postupne sa teraz pozrieme na jednotlivé prosby tejto modlitby.
„Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal.“ Aby sme mohli lepšie pochopiť túto Ježišovu prosbu, musíme si vysvetliť, čo v tejto prosbe znamená slovo „Meno“. Určite tu nejde o zdôraznenie faktu, že náš Boh sa v SZ nazýva JHVH. Boha nezaujíma ako ho volám, ale zaujíma ho, ako si ho predstavujem. Aká je moja predstava Boha. Existuje veľké množstvo Božích mien. Len Islam ich pozná do 70. Nie meno je dôležité ale pojem. Koľko krát majú ľudia tak príšernú predstavu Boha, že nie sú schopní si ho ani ctiť a už vôbec nie milovať. Ich predstava je skôr urážkou Božieho majestátu a možno by urobili lepšie, keby žili bez takejto predstavy Boha. Táto prosba je vlastne zhodná s prosbou „posväť sa meno Tvoje“. Je to prosba za to, aby sme žili v správnom poznaní Boha. Lebo aká je moja predstava Boha, taká je aj moja nábožnosť a podľa mojej predstavy Boha sa tvaruje aj moja duša. Len pravdivá a správna predstava Boha je životodárna pre dušu.
V osobe Pána Ježiša sa zjavuje Otec: „Kto mňa vidí, vidí Otca!“ V ňom sa zjavuje Božie meno. Zachovať niekoho v Božom mene znamená to isté, ako zachovať ho v Božom Duchu. A Boží Duch je pre našu dušu tak potrebný, ako je pre telo potrebný čistý vzduch. Naša duša sa rozvíja v prostredí Ducha. Keď telo nemá správne životné podmienky, ochorie. Podobne duša, ak neexistuje v Božom Duchu – ochorie. Keď duša neexistuje v Duchu Svätom, nikdy sa jej neotvoria oči pre videnie Boha. Nikdy sa k Bohu nedostane, lebo k Bohu sa dostávame svojou túžbou, a keď nie je túžba, nie je ani pohyb k Bohu. A môžeme túžiť len po Bohu, ktorý je hodný lásky.
Pán Ježiš ďalej pokračuje: „Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.“ Ako máme správne pochopiť túto vetu. Ide azda o to, že kvôli niečomu, čo bolo kedysi dávno predpovedané, je teraz zatratený Judáš. Možno keby sme tento text počuli v reči Pána Ježiša, namiesto Písmo by tu bolo užité slovo „Tora“. Slovo Tora je označením aj pre Písmo Sv. ale zároveň je to označenie aj pre Večný Boží zákon. A tento Večný zákon hovorí aj o tom, že Boh dobro odpláca a zlo tresce. V takomto zmysle sa naplnil Boží zákon v prípade apoštola Judáša.
„Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“ Slovo, ktoré nám v osobe Ježiša Krista dáva Boh Otec, je slovom Zmluvy. Boh nám dal Slovo, a my sa môžeme na jeho Slovo spoľahnúť. Ak uveríme v Ježiša a budeme žiť v zhode s Božím Slovom, budeme vyslobodený z moci Zla. Slovo, ktoré nám Boh v osobe Ježiša Krista dáva, môžeme pochopiť aj ako živú a tvorivú informáciu, ktorá v nás spôsobí našu premenu do podoby Božieho Syna. Ak sa približujeme k tejto podobe, poznávame, čo to je radosť z Boha, ale zároveň narážame na nenávisť sveta. Stávame sa občanmi Božieho kráľovstva, ale zároveň cudzincami v tomto svete.