V dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolských nachádzame sv. Pavla v okovách. Ale jeho úsilie o ohlasovanie evanjelia neskončilo. I tento čas využíva na to, aby ohlasoval evanjelium. O svätom Pavlovi čítame: „Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.“ Hmotné púta nemôžu zadržať evanjelium. Existujú iné púta, ktoré zadržujú ohlasovanie evanjelia a to sú: Pohodlnosť, malá viera, strach o seba, nedostatok Duchovného života, malé poznanie Boha a jeho lásky, hriech, sebeláska a mnoho ďalších.
Pavlovo ohlasovanie je charakterizované dvomi činnosťami:
„Ohlasoval Božie kráľovstvo“ Toto sa deje skrze rôzne prejavy Božej moci, každý zázrak je akoby manifestom Božej moci a Božej vôle. Je oslobodením človeka spod moci Zlého. Je reálnym zážitkom toho, čo chce Boh. Je to tiež snaha vydávať svedectvo o tom, čo Boh urobil v našich životoch.
„Učil o Pánu Ježišovi“ Toto je akási jemnejšia práca a dotýka sa osobne každého jednotlivca. Ide o osobné prijatie Krista a o rozvoj jeho života v nás, ktorý je povzbudzovaný sviatostným životom, čítaním Božieho Slova, dobrými skutkami, krokmi viery.
O tri dni zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: „Bratia, ja som nič neurobil ani proti ľudu, ani proti otcovským zvykom, a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov. Oni ma vypočuli a chceli ma prepustiť, lebo som neurobil nič, za čo by som si zasluhoval smrť. Ale Židia boli proti tomu a bol som donútený odvolať sa na cisára; ale nie že by som chcel niečo žalovať na svoj národ. Pre toto som sa chcel stretnúť a hovoriť s vami. Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou.”
V závere skutkov sa znovu dotýkame tajomstva Izraela. Pavol na viacerých miestach svojich listov vyjadruje a vyznáva svoju lásku k Izraelu. Ako sám hovorí: „Nechce žalovať na svoj národ!“ Tomuto postoju sa máme učiť aj my. Veď z tohto národa pochádzajú praotcovia, proroci, apoštoli, Panna Mária i sám Ježiš. Tejto láske a úcte nás vyučuje aj Božie Slovo. Boh svoj ľud nezavrhol, Božie vyvolenie je nezrušiteľné. Na určitý čas ich podrobil zátvrdlivosti, aby sme aj my, ktorí nepochádzame z Izraela podľa tela, našli cestu Spásy. Ale sv. Pavol tvrdí, že je to len dočasný stav. Jedno zo znamení blížiaceho sa konca je aj skutočnosť obrátenia Izraela.
A zaujímavý je aj titul, ktorý Ježiš dostáva. „Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou.“ Ježiš je nazvaný Nádejou Izraela. A je to naozaj tak, lebo jedine v ňom je Spása celého sveta i Izraela. Jeden z ruských pravoslávnych teológov 19 st. povedal túto myšlienku: „A predsa je zem Izraela základom skutočnosti: miestom Zjavenia i Vtelenia, miestom, kde sa Slovo stalo telom z tela židovskej ženy. Tam ľud Zjavenia čaká na ľud Vtelenia.“