Všimnime si za čo sa Pán Ježiš modlí. Modlitba, ktorú sme mali možnosť počuť, je Ježišova modlitba za učeníkov, teda za celú Božiu Cirkev a teda aj za nás. Pán Ježiš svoju modlitbu adresuje síce nebeskému Otcovi, ale evanjelium nás robí účastnými jeho skrytej modlitby. Možno aj preto sa nám znenie tejto jeho osobnej modlitby zachovalo, aby sme ju aj my vyslyšali, nakoľko je to z našej strany možné a aby sme sa aj my v podobnom zmysle modlili za seba i za celú cirkev. Vždy som prežíval veľkú radosť, keď som sa dozvedel, že sa ktosi za mňa modlí, lebo veľa dosiahne nezištná modlitba. A čím bol v mojich očiach ten modliaci sa bližšie k Pánu Bohu, tým väčšiu radosť som prežíval z jeho príhovoru, lebo o to istejšie bolo vyslyšanie. Dnešné evanjelium nám zjavuje, že sám Ježiš sa prihovára za nás. Budem citovať jednotlivé prosby tejto modlitby a spolu sa budeme pokúšať zamyslieť nad ich obsahom. Všimnime si, akých oblastí sa týka Ježišova modlitba:
„Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.“ Aby sme túto prosbu pochopili, musíme si vysvetliť, čo v tomto zmysle predstavuje termín „meno“. Určite nejde o to, čo nám tvrdia svedkovia Jehovovi, že keď sa nevrátime k vzývaniu a uctievaniu mena Jahve, že si nás Boh vôbec nevšimne. Pán Boh nieje tak malicherný, aby mu vadilo, či ho nazvem Jahve alebo Ježiš, Elohim alebo Adonaj, Manitu alebo Alah…. Mohli by sme takto citovať veľké množstvo božích mien. Nie názov rozhoduje, ale pojem, ktorý sa za tým, ktorým menom skrýva. Nie meno je dôležité, ale pojem, ktorý sa za tým menom skrýva. Slovo meno, tak ako ho používali Židia v dobe Pána Ježiša, by sa dalo skôr nahradiť slovom pojem. A v zmysle Ježišovej prosby je to správny pojem o Bohu, správna predstava Boha. Aká je moja predstava Boha, taká bude aj moja nábožnosť a tak bude tvarovaná aj moja duša. Len správna predstava o Bohu je životodárna pre dušu. Ježiš zjavuje správny pojem Boha. On upresňuje predstavu Boha. On môže povedať: „Kto vidí mňa, vidí Otca“. V ňom je božie meno.
Prosba o zachovanie v Otcovom mene je vlastne prosba o Ducha Svätého, pretože meno vyjadruje obsah celej Božej bytosti. Otcovo meno je Boží Duch, ktorý vnútorne premieňa človeka do Jeho podoby. Zachovať niekoho v mene Božom, to znamená, zachovať ho v Božom Duchu. Duch je živý pojem. Duch to je bytostná dobrota Boha. Ježiš prosí o to, aby sme existovali v správnom Duchu. Keď rastlina nemá správne životné prostredie, začne zakrnievať. Keď duša neexistuje v Duchu Svätom, nikdy nedospeje k videniu Boha. Boží Duch je najvhodnejšie prostredie rozvoja pre duchovný život našej duše.
„Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal.“ Ako Ježiš zachovával apoštolov v mene Božom a ako sa mi môžeme zachovať v mene Božom? Ide o stálu snahu zladiť svoje postoje, myšlienky, svoje chcenie s Božím Slovom. Zo strany predstavených je to služba napomenutia, keď vidia, že niekto nežije správne.
„Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.“ Je to veta, ktorá robí najväčšie problémy exegétom. Ako ju správne pochopiť? Chce nám azda povedať, že Ježišovi sa nestratil nikto, len jeden a aj ten len preto, aby sa naplnilo Písmo? Kvôli splneniu predpovede musí byť zatratený človek? To určite nie! Keby sme tento text čítali v hebrejčine, asi by vyznel takto: Namiesto Písmo, by sa tu objavilo slovo Tóra, čo je aj Písmo Sväté, ale aj Boží Zákon. Večný zákon, že dobro Boh odmeňuje a zlo tresce. V prípade Judáša sa naplnila Tora, Boží zákon, ktorý je nezrušiteľný. Teda nejde o to, že kvôli nejakému proroctvu, bude zatratený človek. Ale zatratenie Judáša je dôsledkom nemenného božieho zákona. Kto neverí v Syna, už je odsúdený.
„Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú.“ Ježiš nás svojimi slovami a svojou modlitbou nechce zarmútiť. A nie preto odchádza, aby nás zarmútil. Zmyslom celého života Ježišovho je naša spása, naša radosť. Ježiš chce, aby sme mali v sebe jeho radosť a to dokonalú. Radosť je ovocím Ducha Svätého. Je znakom Božej prítomnosti. Ona sa však objavuje vtedy v nás, keď sme svojho ducha zladili so Slovom Božím.
„Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.“ Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, že Ježiš nám dal Otcovo Slovo, teda seba samého, že Boh sám sa zaviazal zmluvou s nami. Slovo Božie, ktoré nám Kristus dal, je Slovom zmluvy. Boh nám dal Slovo a my sa môžeme spoľahnúť, že ak uveríme v Ježiša a budeme ho nasledovať, budeme vyslobodení z moci Zla. Táto zmluva sa každý deň odohráva na oltári a znovu pripomína nám aj Bohu. Táto zmluva je založená v láske, až po vyliatie krvi a obetovanie tela. Božie slovo nás vymaňuje z moci sveta. Slovo, ktoré nám Kristus dal, môžeme pochopiť aj ako tvorivú informáciu, na základe, ktorej nás Boh premieňa do podoby božieho Syna. Reakcia tohto sveta na zjavenie sa Božích detí je nenávisť. Možno ste tu nenávisť zo strany sveta ešte nezakúsili, ale je potrebne sa zamyslieť, či žijete v Kristovom Duchu, či vo vás nevládne duch tohoto sveta.
„Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.“ Keď si dobre pamätáme knihu Genezis, človek na počiatku dejín siahol po strome poznania dobrého a zlého. Od vtedy zlo, ktoré sme si vyvolili, deformuje náš ľudský charakter. Ježiš sa prihovára za nás, aby sme boli uchránení od skúsenosti so zlom. Hriech a jeho následky nám ukazujú, čo to je zlo a kto to je Satan, ktorý je vrahom ľudí od počiatku. Toto je zmysel aj poslednej prosby modlitby „Otče náš“ – „ale zbav nás od zlého…“
„Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“ Každým Božím Slovom sme posväcovaní.
„Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“ Ježiš nechce, aby sme ušli zo sveta, ale naopak vyzbrojení mocou z výsosti, očistení Božím Slovom, sme posielaní do sveta, podobne ako Boží Syn. Plné spodobnenie s Božím Synom nesie aj túto prácu na spáse sveta.
Čo teda obsahuje Ježišova modlitba? Čo je to najdôležitejšie a čo nám Boh dá, ak budeme prosiť v zhode s Ježišovou vôľou? Prosba o jednotu Cirkvi v Duchu Svätom, prosba o to, aby sme boli uchránení pred Zlým a posvätení Božím Slovom. Práve v tomto čase pred Turicami nachádzame prvotnú cirkev na modlitbách spolu s Ježišovou matkou Máriou. Všetko dosiahne ten, kto sa modlí. Prvoradý zmysel modlitby je naše posvätenie. Ježiš sa modlí za naše posvätenie. Keď sa modlíme, ako keby sme prichádzali k lekárovi a prosili ho o operačný zákrok. Keď sa modlíme, zažívame veľké veci, ktoré nám robí Pán. Náš kresťanský život je preto tak veľmi slabý, že sa málo modlíme. Ak sa nebudeme v modlitbe zjednocovať s Božou vôľou, nebudeme mať silu, plniť ju.