Počuli sme v čítaní z prvého listu sv. Jána ako píše o Božej láske, ktorá sa prejavila predovšetkým v Dare jeho Syna a z vedomia a poznania ktorej logicky vyplýva: „Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.“ Schopnosť milovať človeka vyplýva práve z toho, že Boh nás miluje. Jeho Láska určuje našu cenu, ktorá je v Božích očiach tak veľká, že sa rovná Božiemu Synovi. Skutočná cena človeka spočíva v tom, že sa skrze prijatie tohto jediného Splodeného a Nestvoreného Božieho Slova, Božieho Syna, môže a má stať Božím Synom. Človek je pozvaný k tomu, aby sa stal Božím obrazom, teda miestom Vtelenia a Zjavenia Božieho Slova. Človek je pozvaný k tomu, aby pretlmočil Boha – Lásku do matérie, aby zviditeľnil Lásku.
Pretože, ako ďalej konštatuje apoštol: „Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá.“ Mohli by sme povedať, že je to akýsi „Boží deficit (hendicap)“ voči svojmu stvoreniu. Boh je Nestvorená Skutočnosť, lepšie by bolo povedať Nadskutočnosť. Boh je Duch a zmyslom je nepoznateľný. Keď hovoríme, že Boh je Duch, i tu platí, že je v inom zmysle Duchom, ako anjeli, stvorení duchovia. I anjeli poznávajú Boha skrze Krista, skrze Kristovo Vtelenie, skrze čistú ľudskú dušu. Boh sa stáva poznateľný skrze človeka a to je naše poslanie a zmysel našej existencie. Keď sa milujeme navzájom, robíme ho „viditeľným“.
„A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.“ Boží Duch je podstatné a bytostné dobro. Tak ako sú rôzne materiálne dobrá, existujú ešte vyššie dobrá duchovné. Ale zdrojom všetkého Dobra je Boh sám. Prebývanie Božieho Ducha v nás sa prejaví v zmene nášho charakteru, v uzdravení našej spontánnosti. Človek, ktorý bol pozvaný byť Božím obrazom, sa po dedičnom hriechu stal príbytkom zlého ducha. Ježiš na jednom mieste hovorí, že každý, kto pácha hriech je otrokom diabla. Naozaj, ak páchame hriech, nezjavujeme Boha Lásku. Až sa Boh usadí v nás ako vo svojom príbytku, staneme sa tým, čím máme byť: „Božím obrazom“. Budeme schopný zjavovať a žiť Dobro. Pán Ježiš sľubuje: „Kto zachováva moje prikázania, ten ma miluje. Aj Otec ho bude milovať. Prídeme k nemu a budeme u neho prebývať.“ Až keď sa v nás usídli Boh, staneme sa tým, čím máme byť.
„A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta.“ Sv. Ján svedčí o tom, čo videl, čoho sa dotýkal, svedčí o Vtelenom Bohu, o Slove, ktoré sa stalo Telom. Skrze Krista sa zjavuje Boží charakter. Boh prestáva byť abstraktným a neznámym pojmom. Boh sa stáva známym. „Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu.“ Viera v Krista a Láska ku Kristovi sú rozhodujúcim kritériom našej Spásy. V Kristovi sa nám zjavuje Boh Tichý a Pokorný, Boh, ktorý nechce byť obsluhovaný, ale ktorý sám slúži. Boh Tichý a Pokorný a predsa Všemohúci a Silný. Boh, ktorý chce, aby sme sa mu stali podobnými v jeho Dokonalosti. Boh, ktorý nežiarli na veľkosť svojho Stvorenia, ktorý sa nesmierne teší z rastu a dokonalosti svojich detí. Veď všetka naša Dokonalosť je On sám. Každá skutočná Láska je On Sám.
„A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ V toto je potrebné najprv uveriť, aby sme to mohli poznať. Je potrebné uveriť v Lásku, aby sme ju mohli zakúsiť. Sv. Anton Paduánsky hovorí, že „Viera je Dušou Lásky“. Kresťanstvo nespočíva predovšetkým vo viere v Božiu existenciu, ktorá je výsledkom logického uvažovania nad rozumnosťou, ktorú objavujeme v celej prírode, ale vo viere Bohu, ktorý je Láskou. Kresťanom sa stávam vtedy, keď môžem povedať, že som uveril v Lásku, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi, v Pravom Bohu a pravom človeku, pretože dokonalý a pôvodný človek je Bohočlovek. Ježiš je Cestou pre nás, Ježiš je Pravdou o Bohu i o človeku a o ich vzájomnom vzťahu, Ježiš je Životom, ktorý keď prijímam, stávam sa Božím Synom a rastiem do jeho podoby. Na rozdiel od biologického života, sa tento život uskutočňuje vedome a dobrovoľne a to vtedy, keď sa rozhodneme poslúchať Boha, nasledovať jeho Slovo.
Otcovia hovoria, že Krista nemáme napodobovať, Krista máme žiť, ale aby sme ho mohli žiť, musíme napodobovať Pannu Máriu. Kristus sa počína z Ducha Svätého, teda z Božej moci, nie z ľudskej sily a z našej strany vierou v Božie Slovo. Ku každému Božiemu Slovu pristúpme s ochotou Božej Matky: „Nech sa mi stane podľa Tvojho Slova!“