„Syn môj, keď sa chystáš slúžiť Bohu, upevni sa v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku!“ Už prvý verš dnešného čítania nás usvedčuje z omylu. Duchovný život je nazvaný službou Bohu. Slúžiť to znamená plniť vôľu Pána. Táto služba môže postupne prerásť do priateľského vzťahu. Pán sám povyšuje svojho služobníka do vzťahu priateľstva. Boh nám síce dáva právo nazývať ho Otcom, ale len vtedy, keď plníme jeho vôľu a prijímame Ježiša Krista. Sme Božie deti, ak plníme Božiu vôľu. Slúžiť Bohu ale znamená panovať. Človek, ktorý slúži Bohu, postupom času získava vládu nad sebou, upevňuje sa v spravodlivosti a v bázni.
Duch Svätý nám hovorí ešte aj toto: „Priprav sa na skúšky!” Koľko krát sa stretávame s rozčarovaním veriacich, ktorí nepočítali s tým, že prídu skúšky. Myslia si, že poslušnosť Bohu zaručuje pozemskú prosperitu. Zabúdajú na to, že „svet leží v moci zla!“ a Ježiš prišiel preto, aby zvíťazil nad svetom. Veľmi často si sťažujú, koľko všelijakých skúšok na nich dolieha a tí druhí, ktorí neveria sa majú dobre. Takýto postoj skutočne nerešpektuje pravdu, že len násilníci dobýjajú Božie Kráľovstvo. Celý svet je pod mocou Zlého, ale skrze rôzne námahy a obtiaže dosahujeme Kráľovstvo nebeské. Každé pokušenie môže byť chápané aj ako otázka na lásku k Bohu. V každom pokušení akoby mi sám Ježiš kládol otázku, miluješ ma väčšmi ako toto? To neznamená, že nás Ježiš pokúša, ale každé pokušenie môže byť pre nás výzvou a otázkou na lásku k Bohu. Počuli sme, že sa máme upevniť v spravodlivosti a v bázni. Skúsme sa hlbšie zamyslieť nad týmito čnosťami. Spravodlivosť je čnosť, ktorá dáva každému, čo mu patrí. Ale spravodlivý človek je ten, ktorý má vlastnosti, ktoré má mať, ktoré patria k jeho dokonalosti. Božie Slovo nám ich v ďalšom texte predstavuje:
„Maj srdce úprimné a buď vytrvalý.“ Pokrytectvo akéhokoľvek druhu sa Bohu protiví a veľmi. Pre túto vlastnosť zavrhol a odsúdil Ježiš farizejov. Musíme sa učiť úprimnosti. Prísť k Ježišovi bez masky, taký ako naozaj som. Lebo lekár môže pomôcť len tomu pacientovi, ktorý úprimne a otvorene hovorí o svojej chorobe a jej syndrómoch. Aj Boh nám pomôže, až keď prídeme a otvoríme sa pred ním. „Buď vytrvalý“ – ľudia bez vytrvalosti sa podobajú ľuďom, ktorí sa stále točia a blúdia v kruhu. Sú znudení, pretože stále žijú len vo svojich starých problémoch. Žiadna duchovná skúsenosť sa nedá urobiť bez vytrvalosti. Vytrvalého človeka by sme zase mohli prirovnať k priamke. Priamka vždy ide k akémusi cieľu.
„Nakloň svoj sluch a prijmi slová rozumné a neznepokojuj sa v čase pohromy.“ Každé slovo má veľkú moc a keď sa jedná o nerozumné slovo, môže v nás vyvolať veľký nepokoj. Božie Slovo je plné múdrosti a má moc spasiť naše duše. V každej svätej omši znovu opakujeme: „Pane, povedz len Slovo a moja duša bude uzdravená.” Televízia a rozhlas i svetské časopisy a noviny sú často plné ľudských náhľadov, ktoré nakoniec unavujú a vysiľujú dušu hľadajúcu pravdu. Boh nás vyzýva, aby sme prijali Slová rozumné a tie sú v Jeho Slove. Veľmi často sa zháňame sa rôznymi súkromnými Zjaveniami, ale pokoj a radosť z Boha nenachádzame, ale za Slovom, ktoré Boh úradne potvrdil svojou autoritou a zázrakmi, sa neponáhľame. Čítajte Písmo Sväté a uchránite svoje duše mnohého trápenia.
„Znášaj, čo na teba Boh dopustí; všetko prijmi s vďačnosťou.“ Ako nôž, ktorý vedie starostlivá a láskavá ruka Otcova a ktorým ťa Boh čistí. Všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha.
„primkni sa k Bohu a nepusti sa ho, aby si bol múdry v svojom živote.“ Najväčšia múdrosť je „držať sa Boha“. On jediný je pravé a nepomínajúce Bohatstvo. Čo osoží človeku, keby cely svet získal, ale svoju dušu zatratil. Primkni sa k Bohu. Stále sa k nemu viň a stále ho vzývaj a pros a ustavične s ním veď dialóg vo svojich myšlienkach. Nepusti sa ho. Toto je pravá múdrosť.
„Prijmi všetko, čo ťa postihne, vydrž v bolesti a v svojej úbohosti buď trpezlivý. Lebo zlato a striebro sa v ohni vyskúša, vyvolení ľudia v peci poníženia.“ Koľko krát plačeme, preto že sme úbohí a sme nespokojní. Božie Slovo nám hovorí, aby sme vo svojej úbohosti boli trpezliví. Aby sme sa prijali pokorne a ponížene takí, akí sme a čakali na Boha, ktorý jediný nás môže pozdvihnúť.
„Dôveruj Bohu a on ti pomôže, dúfaj v neho a on urovná tvoju cestu.” Dôverujme Bohu. Dôvera to je viera Bohu v konkrétnej situácii. Sme vyzvaní, aby sme vo všetkých životných okolnostiach dôverovali Bohu, pretože On nám istotne pomôže. Mohli by sme tieto požiadavky spravodlivosti zhrnúť: úprimnosť, vytrvalosť, počúvanie Božieho Slova, odovzdanosť, trpezlivosť, dôvera.
Počuli sme, čo máme robiť, aby sme sa upevnili v spravodlivosti. Ako sa však upevniť v bázni: Bázeň Božia rastie z vedomia Božej vyvýšenosti nad nami. Čím väčšie je poznanie Boha, tým väčšia je úcta a bázeň. Bázeň je ovocím správne žitého duchovného života.
„Zachovaj si bázeň pred ním a vytrvaj v nej do staroby.” Prečo je zdôraznené „vytrvaj v nej do staroby” Starý človek má už určitú životnú skúsenosť a veľmi ťažko prijíma názory iného, Boha nevynímajúc. Veľmi často stráca bázeň pred Bohom, ale cíti sa nad Bohom a nad jeho Slovom. V evanjeliu sa nám starším Boh zjavuje ako mladší človek, majúci sotva 33. rokov. Boh nás vyzýva, aby sme boli ako deti, lebo bázeň je čnosť detí. Bojme sa Boha a milujme ho. Tieto dve skutočnosti vystihujú bázeň, láska a strach. Zdanlivo nezlučiteľné vlastnosti. Strach ale horor, nie z Boha, ale aby sme Boha neurazili a nestratili, teda strach o Boha. Tým, ktorí majú v sebe bázeň Božiu sú vyslovené štyri prisľúbenia:
„Vy, čo sa bojíte Pána, čakajte na jeho milosrdenstvo, neodkláňajte sa od neho, aby ste nepadli. Vy čo sa bojíte Pána, majte k nemu dôveru a neminie vás odmena. Vy, čo sa bojíte Pána, dúfajte v dobro, vo večnú radosť a zľutovanie. Vy, čo sa bojíte Pána, milujte ho a vaše srdcia svetlo prežiari.” Teda tí, ktorí žijú v bázni Božej majú počítať s Božím milosrdenstvom, majú počítať s odmenou, majú dúfať v dobro, vo večnú radosť a zľutovanie, a keď sa strach spoji s láskou k Bohu, srdcia im prežiari svetlo. Bázeň voči Bohu je svetlom srdca. Len srdce, ktoré má bázeň, sa vie správne orientovať. Zle je s nami, keď prežívame v srdci tmu.
Pozrime sa na svätých a povedzme: „Kto bol zahanbený, keď dúfal v Pána?“ Odpovedzme si na túto otázku, či naozaj nájdeme božieho človeka, ktorý by bol zahanbený napriek tomu, že dúfal v Pána. Alebo podobná otázka: „Kto bol opustený, ak vytrval pri jeho príkazoch? A kým Boh opovrhol, ak ho vzýval o pomoc? Lebo Pán je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa hriechy, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.” Keď chcete prísť k hlbšiemu poznaniu Boha, čítajte Písmo. Písmo Sväté je akýmsi odrazovým mostíkom do vyššej modlitby. Do nazerania!